Predstavivosť je dôležitejšia ako vedomosti.
(Albert Einstein)
Tvorivosť sa často spája iba s umeleckými smermi. Ale kdekoľvek v súčasnosti vkročíme, všade sa môžeme stretnúť s predmetmi a produktmi, ktoré sú úzko späté s tvorivou predstavivosťou. Tvorivosť je spojená s každodenným životom. Viaže sa k predaju výrobkov, ich dizajnu, súvisí s reklamou, s výkladmi v obchodoch, prebúdza sa pri zariaďovaní bytov, v domácnosti pri varení a pečení, pri športe, v podnikaní. Tvorivosť sprevádza človeka na každom kroku. Z tohto dôvodu by sa jej mala čo najväčšia pozornosť venovať aj v školách.
Tvorivá práca v školách je dôležitá z viacerých dôvodov:
1. Rozvíja v žiakoch schopnosť premýšľať tvorivým spôsobom.
2. Zvyšuje motiváciu žiakov. Tvorivosť uspokojuje hlbokú ľudskú potrebu niečo vytvárať a byť za to ocenený. Tvorivá práca môže uspokojovať potrebu sebarealizácie a potrebu uznania.
3. Prostredníctvom sebavyjadrenia dáva príležitosť skúmať pocit a osvojovať si schopnosti. Žiaci totiž potrebujú skúmať aj svoje predstavy a pocity. Potrebujú dať svojim zážitkom a skúsenostiam osobný význam a hovoriť o tom aj ostatným.
Ako pomôcť tvorivosti?
Tvorivý postup je zložitý a premenlivý. Existuje však päť základných štádií tvorivosti, ktoré Geoffrey Petty rozdelil takto.
INŠPIRÁCIA
Ide o štádium nezaujatého hľadania podnetov, námetov a motívov. Tento proces je charakterizovaný spontánnosťou, experimentovaním, intuíciou, nespútanou predstavivosťou a improvizáciou. Cieľom je prísť na čo najväčší počet nápadov. Ak žiakom nič nenapadá, treba ich povzbudiť, aby použili akúkoľvek myšlienku a aby neboli sami k sebe priveľmi kritickí. Žiaci, ktorí sú málo tvoriví, väčšinou sa chytia prvej myšlienky a nepremýšľajú ďalej. Preto ich treba neustále povzbudzovať k novým nápadom.
KLARIFIKÁCIA
Zmyslom tejto fázy je vyjasniť si účel a cieľ práce. Žiak by si mal vedieť odpovedať na otázku: „Čo sa teraz pokúšam urobiť?“ Žiaci často nemajú jasnú predstavu o tom, čo idú robiť, a tak je dobré stále myslieť na zmysel svojej práce.
DESTILÁCIA
V tejto fáze žiaci skúmajú a posudzujú myšlienky, ktoré im napadli vo fáze inšpirácie. Najlepšie myšlienky si vyberú a ďalej s nimi pracujú. Je to fáza akejsi autocenzúry. Žiaci by však nemali byť prehnane kritickí, aby úplne nepotlačili všetky svoje nápady.
INKUBÁCIA
Na prvý pohľad nastáva fáza ničnerobenia. Priestor dostáva nevedomie. I keď na prvý pohľad ide o nečinnosť, mozog žiaka by mal pracovať, mal by premýšľať nad tým, čo robí. Túto fázu je dobré využiť aj vtedy, keď nastal nejaký problém a žiak nevie, čo má robiť ďalej. Vtedy by sa mal začať zaoberať niečím iným a oddýchnuť si od tvorivej úlohy, nad ktorou doteraz pracoval.
USILOVNÁ PRÁCA
Už Edison povedal, že byť géniom predstavuje 1% inšpirácie a 99% driny. Keď už žiak presne vie, čo a ako má robiť, mal by cieľavedome pracovať na svojom diele dovtedy, až kým nezíska konečný tvar.
Je dobré, keď učiteľ pozná jednotlivé fázy tvorivosti, pretože presne vie, ako pomáhať žiakom pri tých fázach, ktoré im robia najväčšie problémy. Žiaci musia zistiť, že prvá myšlienka nemusí byť vždy tá najlepšia a že ich treba občas aj prepracovať. Pre tvorivú prácu v triede je potrebná tvorivá atmosféra. Tá je charakterizovaná otvorenosťou, emočnou blízkosťou, oceňovaním tvorivého myslenia, podporou samostatnosti, spoluprácou a prijímaním zodpovednosti.
Niekedy žiaci majú najväčší problém s tým, ako začať riešiť nejakú úlohu. Pozrime sa teda, ako ich motivovať vo fáze inšpirácie. Niekedy nestačí žiakom povedať, aby napísali báseň o mori. Pre mnohých to neznamená nič a sú bezradní alebo nevedia, ako začať. V takomto prípade stačí niekoľko malých inšpirácií. Napríklad im prinesieme knihy a encyklopédie, v ktorých je odfotené more. Môžeme im pustiť krátke video, na ktorom sa nachádza more. Pri pozeraní obrázkov alebo videa si môžu zapisovať slová, ktorá im napadnú. Tiež si môžu spoločne v triede prečítať nejaké príbehy, ktoré sa odohrali pri mori. Tí, ktorí pri mori boli, môžu porozprávať svoje zážitky, ktoré tam prežili. Alebo im môžeme vymedziť čas, napríklad päť minút a nech napíšu všetky slová, ktoré im v súvislosti so slovom more napadnú. A čo tak priniesť katalógy cestovných kancelárií alebo predmety, ktoré súvisia s morom? Námornícku čiapku, pohľadnice, mušle, hviezdice, plutvy, plavky. To všetko rozprúdi detskú fantáziu.
V ostatných štádiách je motivácia o trochu jednoduchšia. Stačí správne zadať úlohu a väčšina žiakov vie, ako ďalej postupovať. V klarifikačnom štádiu môžete použiť napríklad tieto vety: „ Snažte sa jasne formulovať, čo presne chcete napísaním plagátu dosiahnuť. Keď s a v skupine dohodnete na presnom znení svojho cieľa, zapíšte si ho a prineste mi ho ukázať.“ V destilačnom štádiu môžete použiť tieto vety: „ Ešte raz si prečítajte svoje poznámky a vyberte z nich najlepšie návrhy. Potom sa rozhodnite, ktorý z nich chcete realizovať.“
V inkubačnom štádiu jediné čo treba zaistiť, je dostatok voľného času, aby si žiaci od problematiky pár hodín alebo dní oddýchli. V štádiu usilovnej práce môžete povedať: „Už ste sa rozhodli, ktoré návrhy sa vám páčia najviac a môžete začať pracovať? Pozrite sa na svoje dielo, pokúste sa určiť jeho najväčší nedostatok a odstrániť ho.“
Základnou metódou rozvíjania tvorivosti v školskom prostredí je tvorba tvorivých úloh. Aby úloha mohla viesť k tvorivosti, je potrebné:
a) vnášať do učenia prekvapivosť,
b) vyvolávať pochybnosti,
c) vytvárať kognitívnu neistotu,
d) zadávať náročné, na prvý pohľad takmer nezvládnuteľné úlohy,
e) nastoľovať rozporné tvrdenia,
f) dramatizovať podanie úloh.
V dnešnej dobe majú učitelia k dispozícii veľké množstvo rôznych metód, ktoré adekvátnym spôsobom žiakov motivujú. Záleží len na tom, v akej situácii a v súvislosti s charakterom triedy, učiteľ jednotlivé metódy vyberie.
ZDROJ: PETTY,G.: Moderní vyučování
