Výskumy hovoria, že čítanie deťom a potom samotné čítanie detí má pre ich rozvoj obrovský význam. Učitelia tiež často hovoria, že je obrovský rozdiel medzi deťmi, ktoré čítajú a ktoré nečítajú. A ten nevidno len v slovnej zásobe, v štylistike viet, v pravopise, ale i v samotnom pohľade na svet. Realita je však taká, že v triedach, ktoré navštevujú starší žiaci, pravidelne a s nadšením, sami od seba a nie na príkaz učiteľa, čítajú v priemere možno dvaja – traja žiaci, presnejšie povedané žiačky. Z uvedeného vyplýva, s motiváciou k tejto aktivite treba začínať už od narodenia. Ideálne je, keď dieťa neustále vidí čítať svojich rodičov a ďalších príbuzných. Ešte ideálnejšie je, keď rodina televízor nepozerá alebo ho pozerá v minimálnej miere. Televízor a počítače sú silné lákadlá, ktoré takmer vždy prehlušia túžbu po čítaní. Túto skutočnosť si treba uvedomiť. Ak si dieťa na tieto technické vynálezy navykne, potom len veľmi ťažko prechádza k nejakej inej, často tvorivejšej a zmysluplnejšej činnosti. Rodičia maličkých detí si to často vôbec neuvedomujú. Dôkazom je aj to, že už polročné deti sa v kočíku hrajú s mobilom alebo s tabletom. Ak ste to ešte nevideli, všimnite si túto skutočnosť v dopravných prostriedkoch alebo v nákupných centrách.
Maličké detičky dokážu knižky väčšinou zaujať. Sú farebné, obrázkové, zobrazujú skutočnosti, ktoré často vidia aj v reálnom svete. A najkrajšie na tom všetkom je to, že pri nich sedí mamička alebo otecko, ktorí im s láskou čítajú. Zoskupenie všetkých týchto skutočností je pre tých najmenších naozaj fascinujúce. Tí o niečo starší už tak dlho možno pri knižke neobsedia, ale netreba to aj tak vzdávať. Môžete sa s nimi zahrať rôzne „hry na čítanie“.
1. Čítanie ako hľadanie pokladu
Jedného dňa sa dieťa prebudí a nachádza pod vankúšom list od hlavnej postavy z knihy, ktorú bude o niekoľko dní čítať. Postava mu píše, že ho má rada a chce sa s ním priateliť a darček pre neho sa nachádza na určitom mieste. Darček na uvedenom mieste nájde. Dieťa cíti, že ide o nejakú hru a stále sa raduje. Na ďalšie ráno zase nájde list, v ktorom sa píše o tom, čo v predchádzajúci deň dieťa urobilo dobré a čo zlé. Opäť môže dostať nejakú odmenu za dobré skutky, ktoré urobilo. Každým dňom sú listy dlhšie, píše sa v nich o živote dieťaťa a ono musí stále viac čítať. Po niekoľkých dňoch dostáva darček v podobe knihy, z ktorej sa mu hlavná postava prihovárala doteraz v listoch. Od tejto chvíle dieťa už nečíta listy od hlavnej postavy (listy písali rodičia), ale samotnú knihu, v ktorej postava vystupuje. Tým pokladom, ktorý dieťa objaví, je vlastne kniha. Hľadanie pokladu môže byť spojené s rozličnými činnosťami. Všetko záleží na fantázie rodičov. U dieťaťa sa takto čítanie spája s pocitom zábavy a radosti.
2. Čítanie ako pomoc v domácnosti
Dieťa pri čítaní môžete motivovať aj tak, že ho poprosíte, aby vám čítalo pri domácich prácach. Ideálne je to pri varení, pečení, žehlení, umývaní okien a podobne. Povedzte svojmu dieťaťu, že vám veľmi pomôže tak, keď vám bude čítať pri týchto činnostiach. Môže vám čítať články z novín alebo rozprávky či príbehy z jeho knihy. Staršie deti vám môžu čítať aj z vašej vlastnej knihy.
3. Čítanie ako slávnosť
Z čítania si môžete urobiť aj pravidelné slávnostné udalosti. Ak máte v rodine viac detí, môžete pre ne raz do mesiaca pripraviť v nedeľu slávnostné popoludnie spojené s čítaním kníh nahlas. Deti si pripravia zaujímavé úryvky z kníh, ktoré potom prečítajú. Môžu o nich aj diskutovať. Takto sú motivované celý mesiac čítať knihy, z ktorých potom vyberajú vhodné úryvky. Za odmenu im môžete upiecť chutný koláč alebo môžete ísť spoločne so všetkými deťmi na prechádzku, výlet či zašportovať si. Deti si na tento rituál veľmi rýchlo zvyknú. K čítaniu úryvkov sa môžu pridať aj dospelí. Ak nemáte v rodine veľa detí, môžete si takéto stretnutia robiť s priateľmi alebo so susedmi.
4. Pravidelné návštevy knižníc
Jednou nekonečnou hrou a rituálom zároveň sa môže stať aj spoločná rodinná návšteva knižnice. Keď dieťa vidí, že si knihy požičiavajú a čítajú i rodičia, tak to urobí veľmi ľahko aj ono. Bude to považovať za samozrejmosť. Skúste aspoň raz za dva mesiace spoločne navštíviť knižnicu. Vyberajte spolu knihy, čítajte si chvíľku z nich v knižnici a potom v činnosti pokračujte doma. Poznám rodiny, ktoré občas chodia na nákup tak, že najprv nakúpia potraviny a potom v nákupnom centre idú do kníhkupectva. Objednajú si kávu či džús (dnes je už veľa kníhkupectiev spojené spolu s kaviarňami), čítajú si spoločne knihy a potom si nejaké aj kúpia. Robia to väčšinou vtedy, keď niekto v rodine má sviatok a knihu si odnesie ako darček. Toto všetko sú na prvý pohľad maličkosti, ktoré môžeme pre deti kedykoľvek urobiť. Keď deti vidia, že rodičia čítaniu pripisujú dôležitosť, tak aj ony budú považovať čítanie za samozrejmú súčasť svojho života.
