Poznám rodičov, ktorých v súvislosti so svojimi deťmi zaujímajú predovšetkým známky. Všetky rozhovory v rodine sa točia prevažne okolo nich. Rátajú priemery v žiackej knižke, pýtajú sa na známky nielen svojich detí, ale aj spolužiakov, neustále porovnávajú svoje deti s rovesníkmi. V prípade, že sa im známka nepozdáva, ihneď sa prídu sťažovať do školy a vinu za zlyhanie dieťaťa pripisujú najčastejšie učiteľom. Už menej ich zaujíma, čo ich dieťa v skutočnosti vie, ako známku získalo a či náhodou aj neodpisovalo. Od toho, aké má dieťa známky v žiackej knižke sa odvíja program celej rodiny. Zákazy, príkazy, návštevy, spôsob varenia vybraných jedál a podobne. Hlavne u ôsmakov a deviatakov sa stretávam s tým, že keď pred víkendom dostanú zlú známku, prosia ma, aby som im známku do žiackej knižky zapísala až v pondelok, pretože nechcú sebe alebo rodine pokaziť víkend. Boja sa, že ich rodičia nepustia do kina, na futbalový zápas alebo na túru so spolužiakmi.
Fenomén dôležitosti známky vznikol z presvedčenia, že rodičia chcú, aby boli ich deti v živote úspešné, aby si vybudovali skvelú kariéru a boli šťastné. Žijú v presvedčení, že ak nebudú mať tie najlepšie známky na vysvedčení, nikam to v živote nedotiahnu. Takéto zmýšľanie však nemá s realitou veľa spoločného. Vysvedčenia a celkovo prospech našich detí v škole síce môže poukazovať na to, kam až to naše dieťa dotiahne, no určite to nie je jediný a najdôležitejší faktor, ktorý rozhodne o tom, či zo syna alebo dcéry bude uznávaná osobnosť vo svojom odbore.
Existuje veľa rodičov, ktorí za horšie známky deti trestajú veľmi prísno. A nie sú to len už spomínané príkazy a zákazy. Často je to aj bitka, niekoľkomesačné zákazy najobľúbenejších činností, zákazy stretávať sa s kamarátmi. U týchto detí vzniká odpor k učeniu, k učiteľom a napokon aj k rodičom. Ak viete, že sa vaše dieťa v škole naozaj snaží a napriek tomu nie sú jeho známky na takej úrovni, ako by ste si predstavovali, mali by ste byť milosrdnejší. Snažte sa prísť na príčinu toho, prečo vaše dieťa neprospieva tak, ako by ste si želali, pomôžte mu s učením, buďte mu oporou, no najmä dajte mu pocítiť, že ste si vedomí toho, ako sa snaží a jeho snahu oceňujete. Teda príkazy, zákazy a neustále kontrolovanie žiackej knižky nestačia. Dieťa musí hlavne cítiť, že vám na ňom záleží, že sa mu snažíte pomôcť, že ho chápete a venujete mu dostatok svojej pozornosti. Treba si tiež uvedomiť, že známky vypovedajú len o tom, ako to dieťaťu ide v škole. Známka nehodnotí celú osobnosť dieťaťa, charakterizuje len určitú oblasť vzdelávania. Vaše dieťa môže byť úžasné a nadané na rôzne veci, možno vyniká v umeleckej sfére, krásne kreslí či spieva, možno je športovo nadané, veľmi empatické, pomáha spolužiakom a má krásne vzťahy s kamarátmi. Takéto veci neraz prehliadame a vidíme len zlé známky z matematiky, zo slovenčiny, z cudzích jazykov a iných predmetov. Poznám veľa jednotkárov, ktorí skončili vysokú školu a robia prácu, ktorá ich vôbec nebaví a v ničom nie sú výnimoční a naopak poznám veľa trojkárov, ktorí sú majstrami vo svojom odbore. Raz sme mali v škole dievčatko, ktoré prechádzalo na štvorkách, bolo nevýrazné, v ničom na prvý pohľad nevynikalo. Bola som veľmi prekvapená, keď som pred rokom zistila, že vyhrala jednu medzinárodnú súťaž v pečení svadobných tort. Podobne je to často aj s výbornými kaderníčkami, kozmetičkami alebo aj v iných profesiách. Vysoká škola dnes už vôbec nemusí byť zárukou absolútneho šťastia a úspechu. Dobrý remeselník, ktorý svoju prácu vykonáva s láskou a rád, sa často skôr presadí ako niekto, kto sa možno učil na samé jednotky, vybral si však nesprávnu profesiu a nemôže sa v nej naplno prejaviť. Nechcem tým povedať, že známky nie sú vôbec dôležité, chcem len upozorniť na to, že nie sú všemocné a že nie sú jediným ukazovateľom úspešnosti dieťaťa v škole. Oveľa dôležitejšie je to, aby dieťa bolo v škole spokojné, aby sa snažilo vynikať v tom, čo ho naozaj baví.
Dieťa musí cítiť, že ho rodičia majú radi a podporujú bez ohľadu na to, aké má známky. Samozrejme, určite je potrebné urobiť maximum preto, aby dieťa z daného predmetu vedelo čo najviac, ale dá sa to urobiť úplne iným spôsobmi ako len neustálym kontrolovaním a zákazmi.
Výsledky výskumov aj skúsenosti pedagógov či psychológov potvrdzujú, že dobrá vzájomná spolupráca školy a rodiny má výrazne pozitívny vplyv na školskú úspešnosť detí. Myslím si, že jednou z najlepších ciest, ako sa dozvedieť o skutočných vzdelávacích výsledkoch dieťaťa je výborná spolupráca s učiteľmi. Veď učiteľ, ktorý niekoľko rokov učí vaše dieťa, najlepšie vie, čo dieťa naozaj ovláda a kedy malo len šťastie, že napísalo dobre písomku. A tak si myslím, že úprimný a častý kontakt s učiteľom predstavuje pre rozvoj dieťaťa a dobrú atmosféru v rodinách najlepší možný spôsob spolupráce. Aj v prípade, že chce rodič dieťaťu konkrétnymi činnosťami pomôcť pri učení, najlepšie mu pri tom pomôže učiteľ, ktorý predmet vyučuje. Ideálne by bolo, keby na všetkých školách existovala zmysluplná a premyslená spolupráca medzi učiteľmi a rodičmi. Ako by to mohlo vyzerať?
1. Deň pre rodičov, výchovných poradcov, školských psychológov a učiteľov
V tento deň, ktorý by mohol byť napríklad raz za mesiac, by sa rodičia stretli s viacerými odborníkmi zo školy, od ktorých sa dozvedia, v čom dieťa napreduje, v čom zaostáva, aké má správanie, čomu sa momentálne najviac venuje, čo ho najviac zaujíma a naopak, čo ho nezaujíma vôbec. Dôležité je, že názory si rodič vypočuje od viacerých odborníkov.
2. Deň pre rodičov, učiteľov a deti
Aby rodičia videli svoje deti aj priamo v procese vyučovania, môžu sa stretnúť spoločne napríklad na večernom vyučovaní, kde deti prezentujú svoje projekty, ročníkové práce, hrajú scénky, recitujú, ukazujú svoje výtvarné práce, spievajú a podobne. Tiež sa môžu v rámci komunikačného kruhu rodičia, deti a učiteľ rozprávať spoločne na nejakú tému.
3. E-maily rodičom
Predovšetkým na prvom stupni raz za mesiac učitelia píšu podrobné e – maily rodičom, v ktorých píšu o správaní, vedomostiach, postojoch, záujmoch, názoroch, o tom, čo deti potešilo, zarmútilo, k čomu majú aký postoj, konkrétne v čom by sa mali zlepšiť a podobne.
4. Listy na konci týždňa
Zase predovšetkým na prvom stupni deti píšu svojim rodičom listy o tom, čo za celý týždeň robili, v čom sa im darilo a v čom nie.
5. Rodičovské kluby
Ideálne by bolo, keby boli pre rodičov zriadené aj rodičovské kluby, v ktorých by sa napríklad raz za mesiac stretávali a nejaký odborník by im robil prednášky na rozličné aktuálne témy. Napríklad výchova dieťaťa v puberte, drogové a nedrogové závislosti, prvé lásky, nevhodné formy správania a podobne. Rodičia by po besede mali možnosť aj individuálne konzultovať s odborníkom. Starší žiaci by sa mohli aj spolu s rodičmi zúčastňovať na týchto besedách.
6. Individuálne konzultácie
Jedným z najlepších riešení ako sa veľmi podrobne môže rodič dozvedieť o prospechu a správaní svojho dieťaťa sú individuálne konzultácie, na ktoré sa rodičia vopred objednávajú a učiteľ sa venuje len im. Na konzultácii by si mohli prezrieť písomky, diktáty, videli by chyby, ktoré dieťa robí. Zapísali by si konkrétne všetky nedostatky dieťaťa, ktoré treba doma ešte precvičovať. Najlepšie je, keď si písomku rodič prezrie spoločne aj s učiteľom, aby sa takto predišlo zbytočným nedorozumeniam v súvislosti s bodovým hodnotením a podobne.
Verím, že mnohé z uvedených činností (a možno aj mnohé iné) sa na niektorých školách už bežne uskutočňujú. Úprimná, priama a konštruktívna komunikácia medzi učiteľom a rodičom má oveľa väčší význam pre napredovanie dieťaťa ako len známka, ktorá často nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Takýto spôsob spolupráce však vyžaduje pripravenosť rodičov aj učiteľov a predovšetkým ich záujem. Obe strany si musia dôverovať, veriť si navzájom, podporovať sa a pomáhať si. Keď deti vidia, že medzi dospelými to takto pekne a múdro funguje, aj ony samy sa budú ešte viac snažiť napredovať. Vďaka takýmto vzťahom môžu byť všetky strany spokojné a čo je najdôležitejšie, vďaka týmto prístupom sa môžeme postupne začať v školách zbavovať stresu, napätia, zbytočnej súťaživosti či konkurencie a namiesto toho sa venovať spolupráci a rozvíjaniu empatických vzťahov. A takáto zmysluplná a premyslená spolupráca sa stáva pre deti tiež krásnym vzorom, o ktorý sa budú môcť oprieť v ďalšom živote.