Hry, ktoré podporujú spoluprácu, dôveru a pevnejšie sociálne väzby v triede

Existuje množstvo hier, ktoré podporujú odstraňovanie neistoty, zábran a obáv v kontakte so spolužiakmi. Aj vďaka nim sa  žiaci môžu naučiť naladiť sa jeden na druhého, brať na iných ohľad, vnímať ostatných a akceptovať ich ako rovnocenných partnerov
Existuje množstvo hier, ktoré podporujú odstraňovanie neistoty, zábran a obáv v kontakte so spolužiakmi. Aj vďaka nim sa žiaci môžu naučiť naladiť sa jeden na druhého, brať na iných ohľad, vnímať ostatných a akceptovať ich ako rovnocenných partnerov / Foto: Bigstock

V žiackych kolektívoch je neustále potrebné podporovať spoluprácu, dôveru, schopnosť a ochotu nadviazať kontakt s ostatnými. Existuje množstvo hier a zábavných aktivít, ktoré pomáhajú napĺňať tento cieľ. Tieto hry a aktivity  je vhodné využívať vtedy, keď chceme odbúrať v triede napätie alebo sa snažíme o to, aby si  žiaci  medzi sebou budovali kvalitnejšie sociálne väzby.

 

Existuje množstvo hier, ktoré podporujú odstraňovanie neistoty, zábran a obáv v kontakte so spolužiakmi. Aj vďaka nim sa  žiaci môžu naučiť naladiť sa jeden na druhého, brať na iných ohľad, vnímať ostatných a akceptovať ich ako rovnocenných partnerov. Môžete vyskúšať niektoré z nasledujúcich hier a aktivít.

 

Hľadám – nájdem?

Učiteľ uloží rôzne predmety do obálok tak, aby žiaci na prvý pohľad nevideli, kto aký predmet má. V obálke môže byť napríklad ceruzka, papier, zápalka, sviečka, lyžička, niť, rukavica, vreckovka, pastelka, guma a podobne. Potom si každý žiak vytiahne obálku s predmetom a hľadá spolužiaka s takým istým predmetom. Keď sa nájdu, utvoria dvojicu. Vo dvojici si môžu k svojim predmetom pripraviť malú pantomímu, scénku alebo aspoň dialóg o tom, na čo sa predmet používa alebo či s predmetom zažili nejakú príhodu.

 

Mravce

Základná myšlienka hry vychdáza z toho, že mravce, keď sa stretnú, nadviažu kontakt tykadlami. Žiaci chodia po triede (vonku) hore-dole a pri každom stretnutí so zdraviu dotykom. Ako pozdrav môžu použiť, dotyk dlaňou, poklepanie po ramen alebo chrbát, dotyk nohami a podobne.

 

Vypínač

Jedna polovica skupiny ide na chvíľu za dvere, druhá polovica sa dohovorí, kde sa bude nachádzať vypínač, teda  presne určené miesto na tele, napríklad koleno, ľavé ucho, pravý palec... Potom začnú všetci v miestnosti vydávať zvuk, napríklad húúúúú. Skupina, ktorá bola za dverami, vojde dnu a ich úlohou je „sirény" vypnúť. Skúšajú stláčať rôzne časti tela „sirén", kým nenájdu vypínač. Každý hráč, u ktorého stlačia daný „gombík", stíchne. Cieľom hry môže byť aj to, že žiak, ktorý nájde vypínač ako posledný, musí splniť nejakú smiešnu úlohu. Tiež sa môže stopovať čas, ktorý je potrebný na to, aby sa „sirény" podarilo vypnúť. V ďalšom kole sa druhá skupina pokúša čas prekonať.

 

Slepá baba

Žiaci sa rozmiestnia po triede. Jednému žiakovi učiteľ zaviaže oči. Tento žiak sa pokúša chytiť niektorého zo spolužiakov. Keď sa mu to podarí, snaží sa po hmate (tvár, vlasy) identifikovať chyteného. Keď uhádne, kto to je, chytený žiak sa stáva slepou babou. Ak žiak neuhádne, pokračuje v hre ďalej tým spôsobom, že sa snaží chytiť iného spolužiaka.

 

Zlý čarodejník

Jeden žiak  je „zlý čarodejník“ a pokúša sa ostatných premeniť na kamene. Každý, koho sa dotkne, musí ihneď „skamenieť" v takej pozícii, v akej je. Zakliateho žiaka môže ale vyslobodiť spolužiak s rovnakou farbou vlasov. Ten k nemu musí prísť, pohladiť ho po hlave a povedať: „Si opäť voľný!" Čarodejník má dve minúty na to, aby zaklial čo najviac žiakov. Komu sa podarilo za danú dobu premeniť čo najviac žiakov na kamene, ten je najlepším čarodejníkom. Ak máte v triede žiakov rovnakej farby vlasov, tak si vymyslite iné poznávacie znamenie.

 

Palec

Žiaci sedia so zavretými očami a zdvihnutým palcom v kruhu. Učiteľ dotykom vyberie troch hráčov, ktorí potichu vstanú a chodia po miestnosti. Každý z nich si vyberie jedného zo spolužiakov, stlačí mu palec a opäť sa vráti na svoje miesto. Na pokyn učiteľa môžu všetci zase otvoriť oči. Žiaci, ktorým niekto stlačil palec, musia hádať, kto im ho stlačil. Kto uhádne, môže stláčať palec v ďalšom kole.

 

Tiché putovanie

Žiaci sedia so zavretými očami na svojich miestach. Jeden určený žiak vyrazí do priestoru a poklepe na plece inému žiakovi. Dotyčný sa zdvihne a uvoľní mu svoje miesto. Žiak, ktorý stojí, poklepe na plece niekomu inému, ktorý zase jemu uvoľní jeho miesto. Po určitej dobe všetci žiaci otvoria oči a s prekvapením zistia, že každý sedí niekde úplne inde.

 

Reťazová reakcia

Žiaci sa ľubovoľne rozmiestnia po triede. Určený žiak zavolá k sebe žiaka, ​​ktorý sa mu nejakým spôsobom podobá. Napríklad môže tiež nosiť okuliare. Tento žiak zavolá k sebe ďalšieho. Napríklad obidvaja majú modré tričko. Tretí zavolá napríklad toho, ktorý má tie isté papuče ako on. Nakoniec žiaci zistia, že všetci tvoria jeden kruh, a to znamená, že všetci majú niečo spoločné.

 

Sochári

Polovica žiakov sa stane „modelovacou hmotou" a ostatní sú „sochári". „Sochári“ z „hmoty“ modelujú rôzne sochy.  Pri svojej práci nerozprávajú. Po ukončení sa sochy pozrú do zrkadla a majú uhádnuť, čo z nich bolo vymodelované.

 

V čom sa podobáme a v čom odlišujeme?

Rozdeľte žiakov do dvojíc. Netvorte dvojice z kamarátov. Dvojiciam dajte za úlohu nájsť sedem vecí, v ktorých sa jeden na druhého podobajú a sedem vecí, v ktorých sa líšia. V závere môžete dať žiakom nasledujúce otázky:

  • Čo ste zistili o svojom spolužiakovi?
  • Prišli ste na niečo zaujímavé?
  • Čo bolo pre vás ťažšie určiť? Podobnosť alebo odlišnosť?
  • Myslíte si, ž po tomto cvičené poznáte spolužiakov lepšie?

 

Ceruzka medzi prstami

Žiaci sa rozdelia do dvojíc. Každá dvojica dostane jednu ceruzku, ktorú držia svojimi pravými alebo ľavými ukazovákmi. Dvojice sa  pohybujú najprv voľne po miestnosti. Nesmú sa rozprávať a nesmú im  ceruzky spadnúť na zem. Po určitej dobe začne učiteľ dávať pokyny. Napríklad im povie: „Choďte dopredu! Zdvihnite ruky! Bežte! Urobte drep!“ Dvojici, ktorej pri týchto činnostiach ceruzka spadne, vypadáva z hry.

 

Odznak

Povedzte žiakom, aby si z výkresu vystrihli kruh, obdĺžnik, trojuholník, štvorec alebo iný tvar, ktorý si potom pripevnia špendlíkom na odev ako odznak. Potom na vystrihnutý útvar nakreslia to, v čom sú najlepší. Neskôr v skupinách alebo v rámci celej triedy sa porozprávajú o obrázku, ktorý majú pripevnený na odeve. Môžu pracovať aj vo dvojiciach a navzájom robiť interview. Dvojice trikrát alebo štyrikrát vymeňte.

 

Balóny a kotvy

Pripravte si obrázky kotvy a balóna, ktoré sú spojené na obrázku čiarou. Starší žiaci si to môžu aj sami nakresliť. Povedzte žiakom, aby do kotvy napísali to, čo ich trápi, hnevá, čo ich ťahá ku dnu a do balóna zase to, čo im robí radosť, čo ich povznáša. Triedu rozdeľte do dvojíc. Každý člen dvojice má tri minúty na to, aby porozprával o svojej kotve a balóne. Po uplynutí času sa vytvoria nové dvojice a tie sa opäť rozprávajú. Takto sa viacerí žiaci môžu navzájom spoznávať.

 

Poďakovanie

Rozdeľte žiakov do skupín po štyroch až šiestich. Rozprávajte sa s deťmi o tom, aké je dôležité svoju vďačnosť prejaviť a ako tým spôsobia radosť niekomu inému. Žiaci potom píšu pre každého člena skupiny jedno poďakovanie, ktoré podľa vlastnej fantázie môžu vyzdobiť. Môžu poďakovať napríklad takýmto spôsobom:

  • Ďakujem, že si môj priateľ.
  • Ďakujem, že mi požičiavaš pero.
  • Ďakujem, že si mi pomohol s domácou úlohou.

Poskytnite žiakom dostatok času na písanie a premýšľanie. Potom sa ich môžete opýtať, ako sa cítili, keď poďakovanie písali a a tiež, ako sa cítili, keď poďakovanie dostali.

 

Plníme úlohy napísané na lístkoch

Na lístky si žiaci napíšu svoje mená. Lístky učiteľ pokrčí, vloží do čiapky. Žiaci a učiteľka  striedavo navrhujú úlohu vyžrebovanému. Najprv sa určí úloha, potom sa žrebuje. Pri hre  žiaci cvičia, spievajú, tancujú, počítajú, upratujú si triedu a podobne. Aj takýmto spôsobom sa lepšie spoznávajú a môžu sa prejaviť.

 

Zrkadlo

Dvojica žiakov stojí oproti sebe. Jeden žiak predvádza činnosť, druhý ho napodobňuje. Po každej činnosti učiteľ vyzve žiakov, aby hovorili o tom, čo vyjadrovali.

 

Tričko

Každý žiak dostane papier, na ktorom je nakopírovaný obrys trička. Úlohou žiakov je vyzdobiť tričká svojimi charakteristikami. Majú napísať, čo majú radi, čo radi robia, čo sa im páči a podobne. Potom učiteľ tričká od žiakov vyzbiera a položí uprostred do kruhu. Žiaci vytvoria skupinu obrázkov podľa podobností. Potom učiteľ povie žiakom, aby sa postavili ku svojmu obrázku. Spýtame sa, či je niekto prekvapený, s kým je v skupine. Potom dáme žiakom čas, aby našli, čo majú medzi sebou spoločné.

 

Loptička prianí

Žiaci sa posadia do kruhu. Navzájom si hádžu loptičku. Ten žiak, ktorý hodil loptičku svojmu spolužiakovi alebo spolužiačke, mu/jej povie, čo jej najviac praje. Potom žiak, ktorý loptčku chytil, si vyberie niekoho ďalšieho z triedy a povie mu, čo mu najviac praje. Aktivita pokračuje dovtedy, kým sa nevystriedajú všetci žiaci. Aktivita pomáha vcíťovať sa do života spolužiakov a odhadovať, čo by im asi urobilo najväčšiu radosť.

 

Pozitívne odkazy

Pripevnite žiakom špendlíkom na chrbát papier a povedzte im, aby každý každému napísal na chrbát niečo pozitívne. Keď to urobia, sadnite si do kruhu a žiaci si potichu prečítajú všetky odkazy. Potom môžu vybrať jeden, ktorý sa im najviac páčil a prečítajú ho nahlas. Túto aktivitu majú žiaci veľmi radi, lebo sa vždy niečo pozitívne o sebe dozvedia, a to im nielen zlepšuje náladu, ale aj motivuje do ďalších dní v škole.

 

Triedna vlajka

  • Pocit spolupatričnosti pomáha vytvárať aj triedna vlajka. Môžete ju so žiakmi urobiť napríklad na začiatku školského roka. Môžete si ju urobiť napríklad tak, že na veľký výkres doprostred napíšete názov triedy a po obvode deti môžu:
  • napísať svoje mená,
  • obkresliť obrysy svojich rúk, do ktorých napíšu svoje mená,
  • obkresliť obrysy svojich rúk, do ktorých nakreslia, čo najradšej robia alebo čo im robí najväčšiu radosť.

Vlajku si potom vyveste na nástenku.

 


ZDROJE:
Hanns Petillon: 1000 her pro školy, kroužky a volný čas
Klaus W. Vopel: Skupinové hry pro život
M. Karnsová: Jak budovat dobrý vztah medzi učitelem a žákem
Alexová, S. – Vopel, K .: Nechaj ma, chcem sa učiť sám
Wiehoffová H. – Reuysová E: Jak s dětmi trávit volný čas
Čítajte viac o téme: Hry pre deti
Zdieľať na facebooku