Narcistickí rodiča sú hyperkritickí, no zároveň potrebujú od svojich detí, aby kŕmili ich vlastné ego. Dokážu tiež viditeľným spôsobom znižovať sebavedomie svojich detí. Ako to robia najčastejšie?
Narcistická porucha osobnosti je duševnou poruchou, ktorá postihuje mužov i ženy. Človek, ktorý ňou trpí, sa potýka s nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti a potrebuje hlbokú potrebu obdivu na pracovisku, v rodine i vo vzťahu. Človek s narcistickou poruchou osobnosti má dlhodobý neprimeraný pocit vlastnej sebadôležitosti, výnimočnosti a nadradenosti nad druhými. Osoby s narcistickou poruchou osobnosti sa týmito vlastnosťami a nadmerným vyžadovaním oceňovania od druhých dostávajú do opakovaných a niekedy vyhrotených konfliktov. Na kritiku či nepotvrdenie vlastnej jedinečnosti reagujú často veľmi odmietavo, konfrontačne a agresívne, ale niekedy aj depresívne. Majú problém s empatiou voči druhým a cítia sa nimi nepochopení. Často sa opájajú rôznymi fantáziami, v ktorých je preukázaná ich jedinečnosť, výnimočnosť – napríklad, že sú slávni objavitelia, umelci a podobne. Navzdory prípadnému talentu často pre svoju potrebu okamžitého ocenenia nedoťahujú svoje plány dokonca a začnú hľadať ocenenie v inej oblasti. Pri narcistickej poruche osobnosti ide o extrémny variant bežne sa vyskytujúcich a dôležitých vlastností, ako sú sebavedomie, sebaúcta a sebapresadenie. Narcista často uráža svoje okolie len preto, aby lepšie vynikli jeho vlastné kvality. Ľudia s narcistickou povahou často podkopávajú ostatných, aby získali pocit kontroly nad nimi a tiež pocit nadradenosti. Aj keď sa k niekomu správajú veľmi milo, môže to predstavovať len ďalšiu formu ich manipulácie. Manipulovať totiž dokážu napríklad aj lichôtkami a pochvalami.
Je to veľmi ťažko predstaviteľné, ale existujú narcistickí rodičia, ktorí sa dokážu manipulatívne správať aj k vlastným deťom. Je to často preto, lebo sú to väčšinou takí ľudia, ktorí radi traumatizujú iných, a to najmä tých najzraniteľnejších. Niektorí sa takto prejavujú skryto, rafinovane svoj úmysel zakrývajú, iní to robia viditeľne. Veľmi častý je u nich nedostatok empatie, žiarlivosť, sebectvo, pocit dôležitosti, potreba nadmerného obdivu, prehnané požiadavky, zneužívanie druhých k vlastnému prospechu, zastrašovanie, arogantné, povýšené a domýšľavé postoje či správanie. Hoci narcistickí rodičia, najmä skrytý typ, môžu byť dosť zruční v skrývaní svojej krutosti, nerobí im problém znevažovať svoje deti. Pozrime sa na spôsoby, ako dokážu narcistickí rodičia znižovať sebavedomie svojich detí.
Prísne trestajú neposlušnosť
Narcistickí rodičia odmeňujú svoje deti vtedy, keď sú maximálne poslušné. Robia to prostredníctvom pochvaly, darčekov a iných privilégií. Trestajú ich vždy, keď si dovolia povedať svoj názor alebo prejavia inú neposlušnosť. Často svoje rozhorčenie dávajú najavo hnevom, odmietaním, mlčaním alebo inými trestami.
Znevažujú záujmy a silné stránky detí
Pokiaľ záujmy a silné stránky detí neodrážajú ich vlastné hodnoty alebo im neposkytujú dostatočný priestor na to, aby sa mohli všade so svojím dieťaťom chváliť, narcistickí rodičia záujmy detí ignorujú alebo aktívne znevažujú ich talent a nadšenie.
Odopierajú im financie
Narcistickí rodičia používajú financie na ovládanie svojich detí. Tento typ manipulácie využívajú napríklad v súvislosti s nakupovaním darov, platením rôznych krúžkov, zájazdov a podobne. Keď je dieťa dospelé, tak sa tieto sklony narcistických rodičov prejavujú v procese dedenia majetku a podobne.
Kritizujú a znevažujú ich vzťahy
Narcistickí rodičia sú typickí aj tým, že neustále kritizujú a odcudzujú kamarátov a spolužiakov svojich detí. Neustále porovnávajú svoju rodiny s inými. Samozrejme tak, že tie ostatné rodiny sú vo všetkom zlé, len tá ich je dobrá. Zabávajú sa na tom, keď môžu ničiť priateľstvá alebo lásky svojich detí. Keď si ich deti založia vlastné rodiny, často sa snažia vyprovokovať problémy medzi členmi tejto rodiny.
Podporujú závislosť a bezmocnosť svojich detí
Niektorí narcistickí rodičia podporujú závislosť a bezmocnosť svojich detí, aby si udržali čo najdlhšie kontrolu nad nimi. Narcistickí rodičia nechcú nechať svoje deti dospieť. Stále ich vidia ako deti, ktoré potrebujú ich vedenie a radu. Takýmto spôsobom sa chcú cítiť veľmi potrební a nadradení. Narcistickí rodičia nevidia svoje dieťa ako samostatnú jednotku, ale ako predĺženie ich samých. Preto všetko čo urobia, povedia, dosiahnu a pokazia, sa dotýka ich osobnosti. Za ich úspechy si vezmú zásluhy, za neúspechy a chyby sa hanbia, pretože na ich samých to vrhá negatívne svetlo. Sú sebestrední, všetko sa točí okolo nich.
Pretože dieťa neberú ako samostatnú osobnosť, zlyhávajú tiež v empatií. Nie sú schopní vnímať, čo prežíva dieťa a čo potrebuje. Donútia ho utlmiť svoje potreby a zamerať sa na plnenie svojich potrieb. Rodič neváha použiť pocit viny, hanby, emocionálne vydieranie a kontrolu. Dieťa nie je pre týchto rodičov nič iné než odraz ich samotných. Dieťa v takejto rodine musí zapadnúť do predom určenej identity.
Dávajú deti do roly dospelých ľudí
Niektorí narcistickí rodičia tlačia svoje deti do roly dospelých, aby naplnili svoje vlastné potreby. Niektorí rodičia si robia zo svojich detí terapeutov, s ktorými riešia svoje problémy. Často práve deti musia byť ich najlepší priatelia alebo ich nútia robiť veci, ktoré ich zaujímajú ich a nie samotné deti.
Znevažujú emócie detí
Jedným z najškodlivejších aspektov narcistického rodičovstva je hnev a odpor rodiča k emocionálnym potrebám a reakciám svojich detí. Prejavovanie emócií považujú za niečo nedokonalé a slabošské. Inokedy chcú mať presne pod kontrolou to, čo si deti myslia a čo cítia. Takýto prístup často v deťoch vyvoláva množstvo chorôb, stres, úzkosť a depresie. V niektorých prípadoch deti ťažko vnímajú emócie narcistického rodiča. Je to hlavne vtedy, keď má prudké výkyvy nálad. To znamená, že jeden deň je mimoriadne milý a ďalší deň agresívny. Toto dokáže deti veľmi traumatizovať. Žijú v neistote a nikdy nevedia, čo budú prežívať nasledujúci deň.
Neprejavujú o dieťa záujem, keď mu je najťažšie
Narcistickí rodičia vedia byť nevyspytateľní. Jeden deň dokážu byť k dieťaťu mimoriadne milí, láskaví, rozmaznávajúci... Inokedy vedia byť krutí. Vedia sa tváriť odmerane, necitlivo, arogantne... Najväčšiu bolesť dieťa cíti vtedy, keď mu je veľmi ťažko, má problém a rodič sa správa odmerane alebo prejavuje absolútny nezáujem o jeho svet plný sĺz. Robia to preto, lebo si myslia, že dieťa je slabé, keď dokáže pre niečo trpieť a v tom najhoršom prípade si užívajú jeho utrpenie.
Odmietajú svoje deti
Narcistickí rodičia, ktorí prejavujú odmietavé správanie voči dieťaťu zámerne, ale niekedy aj nevedome, dávajú dieťaťu najavo rôznymi spôsobmi, že je nechcené. Znižovanie hodnoty dieťaťa alebo znižovanie jeho potrieb je jednou z foriem emocionálneho zneužívania. Iné príklady môžu zahŕňať to, že dieťaťu hovoria, aby odišlo alebo ešte horšie, aby zmizlo z očí, pokojne mu tiež povedia, že je bezcenné alebo ho obviňujú z rôznych súrodeneckých alebo rodinných problémov. Na dieťa nepríjemne pôsobí aj to, keď s ním rodič dlhodobo odmieta komunikovať. Medzi najčastejšie formy odmetania patria tieto:
- Veľmi časté kritizovanie.
- Oznámenie dieťaťu, že je škaredé.
- Kričanie alebo nadávanie dieťaťu.
- Používanie označení, že dieťa je hlúpe.
- Neustále ponižovanie pomocou sarkastických narážok a vtipov.
- Slovné ponižovanie.
- Neustále podpichovanie ohľadom hmotnosti dieťaťa.
- Vyjadrovanie ľútosti nad tým, že sa dieťa nenarodilo s opačným pohlavím.
- Odmietanie objatí.
- Vylúčenie dieťaťa z rodinných aktivít.
- Zaobchádzanie s dospievajúcim ako s dieťaťom.
- Keď rodič takmer nikdy nedovolí dieťaťu robiť vlastné rozhodnutia.
Vyhrážajú sa, kričia, nadávajú
Rodičia, ktorí sa vyhrážajú, kričia a nadávajú svojim deťom, spôsobujú im vážne psychické problémy. Vyhrážať sa dieťaťu hrubými slovami, fyzickým ubližovaním, opustením alebo v extrémnych prípadoch smrťou, je neprijateľné. Dokonca aj vtedy, keď je to myslené zo žartu, je vystrašenie dieťaťa hrozbami alebo zastrašujúcim správaním jedným z najhorších emocionálnych zneužívaní. Pozrime sa najčastejšie prejavy tohto správania:
- Prílišné podpichovanie.
- Nepredvídateľné a extrémne reakcie na správanie dieťaťa.
- Extrémne verbálne vyhrážky.
- Časté striedanie extrémneho napätia s veľmi milým obdobím.
- Vyhrážanie sa opustením dieťaťa.
- Vyhrážanie sa zničením obľúbenej hračky alebo počítača.
- Vyhrážanie sa ublížením milovanému domácemu miláčikovi.
- Nútenie dieťaťa pozerať sa na neľudské činy.
- Nejednotné požiadavky na dieťa.
- Zosmiešňovanie dieťaťa na verejnosti.
- Vyhrážanie sa odhalením tých informácií rovesníkom, ktoré mali zostať navždy utajené.
- Vyhrážanie sa vyhodením adolescenta z domu.
Keďže narcistickí rodičia nie sú schopní empatie, nikdy sa nenaučia milovať. Nanešťastie sa to nezmení ani vtedy, keď má narcista deti. Narcistickí rodičia vnímajú svoje deti len ako svoje vlastníctvo, ktoré môžu používať pre svoje vlastné záujmy. Často majú problém s hranicami fyzickými aj emocionálnymi. Na svoje deti nakladajú veľa emocionálnej záťaže. Kvôli tomu sú deti primárnym zdrojom ich uspokojenia. No ako deti rastú, stávajú sa silnejšie, sebaistejšie a odvážnejšie. Narcistickí rodičia vnímajú túto nezávislosť ako priamu hrozbu voči kontrole, ktorú chcú nad ich životom udržiavať. Kvôli zúfalej snahe udržať si kontrolu nad deťmi, narcistickí rodičia zámerne znižujú vnímanie ich sebahodnoty a sebavedomia. Deti vychovávané narcistickými rodičmi vyrastajú s pocitom, že nikdy svojim rodičom nie sú schopné vyhovieť. Ak sa chcú spod vplyvu v dospelosti oslobodiť, musia sa učiť mať veci pod kontrolou a musia si uvedomiť, že nie sú povinní ďalej znášať týranie a zlé zaobchádzanie. Musia si tiež stanoviť hranice a drž sa ich. Niekedy je potrebné sa od rodičov na určitú dobu odstrihnúť, aby mohli začať žiť život podľa vlastných predstáv.
Zdroje:
The narcissist in your life ways narcissistic parents sabotage their children
Kinds of emotional abuse narcissistic parents
Narcissists cannot love their children
