Schopnosť vytvárania dobrých vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi a tiež medzi spolužiakmi v triede je jednou z podmienok dobrého vzdelávania, motivácie a tiež je to výborná prevencia proti šikanovaniu. Premyslená organizácia v triede umožňuje, aby vyučovanie prebiehalo hladko, prevládala príjemná atmosféra a aby čo najmenej dochádzalo k problémovým situáciám.
Na to, aby sa žiaci radi učili a radi chodili do školy, je potrebné, aby sa cítili príjemne a aby ich nestresovali rôzne faktory. Pozitívna klíma triedy je charakteristická tým, že žiaci majú v triede pocit vlastnej sebarealizácie, cítia, že učiteľovi záleží na ich rozvoji, majú možnosť prežívať úspech a radosť zo svojej činnosti, učiteľ pristupuje k hodnoteniu žiakov spravodlivo a bez predsudkov a žiak je vopred oboznámený s požiadavkami, ktoré má splniť. Na druhej strane učiteľ vstupuje do triedy, v ktorej vládne pozitívna klíma, rád a teší sa na vyučovanie svojich žiakov. Je teda zrejmé, že klíma školy a triedy má značný vplyv na činnosti žiakov v škole, ale aj mimo nej. Žiaci v zásade každodenne hodnotia klímu vo svojej triede. Vyjadrujú spokojnosť alebo nespokojnosť k tomu, čo sa v triede deje, ako k nim pristupujú vyučujúci, ale hodnotia aj svoje správanie. V podstate je vytvorený názor či predstava, že žiaduca klíma sa vytvára náročnosťou učiteľa, dodržiavaním školského poriadku a podobne. Podľa výskumov v školách je však potrebné uviesť, že aj pri kladnom hodnotení školy žiakmi je v nej mnoho nedostatkov, ako napríklad veľa žiakov má zo školy strach, príčinou strachu môže byť prísne skúšanie, previerky, žiakom sa nepáči vynucovanie učebnej aktivity, vyhrážanie sa poznámkami, ale aj zlé vzťahy medzi spolužiakmi. Toto všetko sú veľmi stresujúce faktory. Z tohto dôvodu by učitelia mali vzťahy analyzovať neustále, pretože ak tie sú v poriadku, žiaci sa s väčšou radosťou učia. Ak sa vyskytne v triede problém, je dobré využívať také aktivity, ktoré sú zamerané na logické dôsledky. Ich výhoda spočíva v tom, že pomáhajú pochopiť podstatu neprimeraného správania. Keď žiak toto pochopí, má viac energie na to, aby zmenil svoje správanie pozitívnejším smerom.
Ak ste si vo vašej triede všimli nárast nežiaduceho správania, skúste vyskúšať nasledujúce nápady. Pomôžu žiakom pochopiť primerané dôsledky bez toho, aby ste v triede zbytočne strácali drahocenný čas pri zdĺhavom riešení problému.
Reflexné písanie
Reflexné písanie môže žiakom a študentom pomôcť zamyslieť sa nad problémovým správaním a nachádzať nové riešenia. Počas písania najprv žiaci odpovedajú na otázky týkajúce sa incidentu. Môžete im na tabuľu napísať napríklad tieto otázky:
Čo sa stalo?
Prečo som to urobil?
Ako moje činy ovplyvnili ostatných?
Čo môžem urobiť pre nápravu situácie?
Starší žiaci a študenti stredných škôl môžu na túto tému napísať aj dlhšie úvahy. Tieto úvahy nemá slúžiť ako trest. Pomáhajú im utriediť si emócie a poskytujú cenný pohľad na skutočnú príčinu ich činov. Mnohí učitelia zistili, že niektorí zo študentov po napísaní úvahy dokážu nielen identifikovať primerané dôsledky pre seba, ale vedia si tiež vytvoriť plán na nápravu škôd, ktoré spôsobili svojím nevhodným správaním. Používanie reflexného písania nielenže posilňuje zručnosti písania, ale tiež dáva žiakom a študentom príležitosť poučiť sa zo svojich chýb a hľadať vhodné cesty k náprave správania.
Písanie dopisov
Túto techniku môžete použiť vtedy, ak majú žiaci medzi sebou nevyriešený konflikt. Učiteľ motivuje žiakov k tomu, aby si navzájom napísali dopis, v ktorom sa snažia jednotlivé nezhody či problémy si vysvetliť zo svojho pohľadu. Tento typ terapie pomáha predovšetkým uvoľniť záťaž, ktorú môžu žiaci v sebe mať. Je to určitý druh očisty.
Expresívne písanie
Tento druh písania pomáha študentom vysporiadať sa s negatívnymi pocitmi a prežitou traumou. Ak je ale trauma veľmi čerstvá, odporúča sa s písaním trochu počkať, aby sa nepríjemné zážitky usadili. Potom motivujte študentov, aby sa pokúsili zapísať si najhlbšie myšlienky a pocity, ktoré sprevádzali traumatickú udalosť, ktorá sa stali im alebo boli jej svedkami. Môžu písať 5 – 20 minút. Je dokázané, že písanie o veciach, ktoré im ublížili alebo ubližujú, im pomáha sa s nimi po psychickej stránke vyrovnať. Ukázalo sa tiež, že expresívne písanie zlepšuje aj fyzické zdravie, predovšetkým imunitu. Výskumy tiež potvrdili, že tento druh písania prináša úľavu ľuďom s vysokým tlakom a zlepšenie sa prejavilo aj u ľudí s úzkosťou a depresiou. Pomáha aj deťom s posttraumatickou stresovou poruchou. Podľa najvýznamnejších vedcov v oblasti expresívneho písania, medzi ktorých patrí napríklad James Pennebaker a Susan Lutgendorfová, je kľúčové, aby ľudia v traumatických spomienkach našli zmysel a mohli znovu prežiť všetky súvisiace emócie. Expresívne písanie môže nájsť svoje opodstatnenie aj v školskom prostredí. Tým, že študenti nad situáciami hlbšie premýšľajú, skôr vedia odhaliť skutočné príčiny, vedia sa hlbšie zamyslieť aj nad sebou a skôr dokážu odpustiť alebo sa ospravedlniť.
Stanovte si v triede pravidlá a dôsledne ich uplatňujte
V súčasnosti učitelia už bežne tvoria pravidlá správania spolu so žiakmi. Je to dôležité preto, že vďaka tomu sa stávajú spoluzodpovední za ich dodržiavanie. Pravidiel by nemalo byť zo začiatku veľa a mali by byť formulované jazykom žiakov. Niekedy sa odporúča začať len s 2-3 pravidlami alebo sa môžete zamerať dlhšiu dobu na jedno pravidlo a stále sa k nemu vracať a hodnotiť jeho plnenie. Dôležité je so žiakmi dostatočne rozoberať, ako dodržiavanie tohto pravidla vyzerá a ako docieliť jeho uplatňovanie. Potrebná je aj systematická priebežná práca s pravidlami, častá diskusia o nich a o tom, ako sa ich v rámci triedy darí plniť. Žiaci musia vedieť, aké tresty budú nasledovať po nedodržiavaní pravidiel. Ak nastane problém a porušenie pravidla, spravodlivo použite trest, na ktorom ste sa dohodli.
Vytvárajte dostatok priestoru na rozvoj emocionálnej inteligencie
Vďaka tejto podpore získavajú žiaci zručnosti napríklad v oblasti sebaregulácie, socializácie, naučia sa pomenovávať svoje emócie a pracovať s nimi. Ľudia s rozvinutou EQ dosiahnu väčšie naplnenie, spokojnosť, dokážu prekonať svoje zlozvyky, ktoré ich obmedzujú v ich raste a vzťahoch. Ľudia s rozvinutou EQ sa vyznajú vo svojich pocitoch, zvládajú vlastné emócie, dokážu rozlišovať pocity či emócie ľudí okolo seba a zároveň dokážu druhým pomáhať emócie zvládať. Tí, ktorí nedokážu rozvíjať sebaovládanie, neustále prežívajú vnútorné boje, ktoré im narušujú schopnosť sústrediť sa a jasne premýšľať. Citové a medziľudské vzťahy sú pre každodenný život veľmi dôležité. V triedach, kde sa myslí na rozvoj EQ, väčšinou býva lepšia atmosféra a vyskytuje sa menej problémových situácií.
Individuálne rozhovory so žiakmi
Každý žiak ocení, keď si na neho učiteľ urobí čas a prejaví záujem o jeho starosti i radosti. Keď sa aj vyskytne problém, kvalitný rozhovor pomôže viac ako časté upozorňovanie v triede pred spolužiakmi. Hlavne deti v puberte sú na toto veľmi citlivé a ak učiteľ nevyužíva aj súkromné rozhovory, k náprave dochádza veľmi ťažko. Skôr sa správanie ešte viac zhoršuje. Učiteľ by tiež nemal priamo kritizovať žiakov. Keď učiteľ komunikuje so žiakmi, tak by mal využívať popisný jazyk. Napríklad: „Dnes sa ti nedarilo.“ Nemal by povedať: „Si lajdák“. Deti sú na to veľmi citlivé.
Keď sa hľadá vinník
Každý učiteľ pozná situácie, keď sa v triede niečo stane práve vtedy, keď si to nevšimne. Čo robiť, keď sa vinník neprizná? Celú triedu potrestať nemôžete a obviniť niekoho, o kom nie ste na sto percent presvedčený, že to urobil, tiež nemôžete. Ak sa nikto neprizná, využite situáciu vo svoj prospech. Povedzte napríklad toto:
„ Vidím, že vinník nemá odvahu, aby sa k činu priznal.“
„ Ak sa mi to ten, kto to urobil, bojí otvorene povedať, nech to nehovorí vôbec.“
Po týchto slovách pokračujte vo vyučovaní a nevracajte sa k tomu. Je potrebné však zvýšiť svoju pozornosť, aby sa situácia neopakovala. Takto sa z hrdinu môže veľmi rýchlo stať zbabelec a je menej pravdepodobné, že sa podobné veci budú opakovať. Ak sa prizná, poďakujte mu za to a vyzdvihnite jeho česť a odvahu. Po hodine sa však s ním ešte medzi štyrmi očami porozprávajte.
Niekedy sa však problémové správanie žiakov nedá vyriešiť spomínanými postupmi. V zložitejších prípadoch musia učiteľovi prísť na pomoc výchovní poradcovia, špeciálni pedagógovia, psychológovia a neraz aj psychiatri.
A čo ak je situácia neprimerane vyhrotená?
Občas sa môže stať, že žiak je neprimerane agresívny. Čo urobiť v takejto situácii? V tomto prípade sa na chvíľu odmlčte. Odíďte na pár sekúnd z triedy, tým sa zmierni bezprostredný tlak. Alebo si sadnite za stôl a napíšte si pár viet o tom, ako sa tento žiak správa. Nevenujte mu proste pozornosť. Nehovorte mu, čo píšete. Ak sa ani po tomto neupokojí, povedzte mu veľmi dôrazne, aby po vyučovaní za vami prišiel, že sa s ním musíte vážne porozprávať. Počas rozhovoru musíte pôsobiť pokojne a sebaisto, niekedy až prísne. A nesmiete ustúpiť. Nesmiete vyžarovať nepokoj, nervozitu a vyvedenie z miery. Vďaka vnútornému pokoju sa formuje vaša autorita. Pri riešení problémov si doprajte dostatok času a nachádzajte sa vo vhodnom priestore, kde nebudete so žiakom vyrušovaní. Nerozhodujte sa unáhlene. To, že odložíte riešenie problému na čas po vyučovaní, vám pomáha aj v tom, že vy aj žiak budete už pokojnejší. Vzdor žiaka by mal časom pominúť. Súvisí to hlavne s tým, že vidí, že máte záujem situáciu riešiť, že pôsobite sebaisto a spravodlivo.
Zdroje:
Petty, G.: Moderní vyučování
Auger, M. T., Boucharlat Ch.: Učitel a problémový žák
Cangelosi, J. S.: Strategie řízení třídy
Fontana, D.: Psychologie ve školní praxi
Classroom management strategies that build relationships
