Tipy pre učiteľov, ako spolupracovať s helikoptérovými rodičmi

Foto: Bigstock
Helikoptéroví rodičia preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy. Komunikácia s nimi je niekedy veľmi náročná. / Foto: Bigstock

Počas svojej učiteľskej praxe učitelia  spoznávajú množstvo rôznych typov rodín a všetky používajú svoj špecifický spôsob, pomocou ktorého podporujú svoje deti. A ktorí rodičia sa javia ako najproblematickejší? Učitelia sa jednoznačne zhodujú v tom, že sú to helikoptéroví rodičia.

 

Kto sú to helikoptéroví rodičia?  Ide o rodičov miléniových detí, ktorí to so starostlivosťou preháňajú. Vznášajú sa neustále nad deťmi ako vrtuľníky a sledujú každý ich krok. Posledné roky je to v mnohých krajinách horúca téma, pretože rodičia nenachádzajú pri výchove svojich detí zdravú mieru. Stále viac a viac  riaditeľov firiem sa sťažuje na to, že po pohovore dostanú telefonát od rodiča, ktorý vysvetľuje, že robia veľkú chybu, ak ich dcéru na dané pracovné miesto nezoberú. Na univerzitách sa učitelia stretávajú s tým, že rodič príde do kancelárie žiadať, aby jeho syn dostal ďalší opravný termín. Helikoptéroví rodičia preberajú až úzkostlivú zodpovednosť za život svojich detí, za ich úspechy a neúspechy. Bežným prejavom je napríklad ten, že úzkostlivo skúmajú každú známku, ktorú si ich dieťa prinesie domov. Pýtajú sa na známky spolužiakov, neustále porovnávajú svoje dieťa s kamarátmi, telefonujú učiteľke aj kvôli dvojke. Samozrejme, učitelia veľmi túžia po tom, aby rodičia podporovali svoje dieťa, ale všetko sa má robiť s mierou. V jednom výskume bolo dokonca zistené, že študenti, ktorí vyrastali s helikoptérovými rodičmi, zažívali častejšie školské vyhorenie a ťažšie znášali aj prechod zo školy do skutočného sveta. Aj výskum vedcov z minnesotskej univerzity upozornil na to, že ak sa rodičia prejavujú ako heliktoptéroví, spôsobujú svojim deťom problémy v škole, v neskoršom veku, ba aj v dospelosti a tiež vo zvládaní svojich emócií. K tomuto výsledku vedci dospeli po osemročnom výskume. Niektorí rodičia  sa prejavujú dokonca ako kosačkoví. Sú to rodičia, ktorý v dobrej viere „kosia“ všetky prekážky, ktoré by mohli dieťaťu spôsobovať problémy. Ako učitelia sa takýmto rodičom nevyhnete tiež. Chodia za každým jedným učiteľom aj s banalitou alebo vám volajú neprimerane často, že sa ich dieťa necíti dobre a nemôže prísť do školy. Často chcú iné podmienky pre svoje dieťa, iné pravidlá, lepšiu starostlivosť či pozornosť. A hoci všetci chcete pre dieťa to najlepšie, vaše názory na to, čo je pre dieťa to najlepšie, sa môžu rozchádzať.

 

Našťastie existuje niekoľko stratégií, ktoré môže učiteľ využiť, aby pomohol rodičom správne si uvedomiť určité skutočnosti a pomohol im tak pri výchove svojho dieťaťa. Základom je získať si ich dôveru a komunikovať takým spôsobom, ktorý pomôže rodičom i dieťaťu. Môžete vyskúšať tieto stratégie.

 

1. Počúvajte pozorne obavy rodičov bez súdenia 

Väčšinu času sa helikoptéroví rodičia vznášajú nad deťmi, pretože sa obávajú, že nebudú dostatočne úspešné a že sa im nebude v živote dariť. V podstate pociťujú pri výchove úzkosť a strach, že niečo nedopadne tak, ako si predstavujú. Najlepšia vec, ktorú môže učiteľ  urobiť, je dať im čas a priestor na vyjadrenie svojich obáv a učiť ich dôverovať svojmu dieťaťu a jeho schopnostiam. Ak sa rodič napríklad obáva úzkosti z testovania svojho dieťaťa, pripomeňte mu kroky, ktoré podnikáte, aby ste dieťa čo najviac naučili, vytvorili mu čo najlepšie podmienky počas testovania a podobne. Majte na pamäti dobré úmysly rodičov, snažte sa s nimi čo najviac komunikovať. Dajte si však pozor. Robte to v rámci svojich reálnych možností. 

 

2. Doprajte si čas a všetko si vopred premyslite

Súčasťou pomoci prehnane starostlivému rodičovi je pomôcť mu tiež pochopiť, že výchova dieťaťa nie je súboj. Títo rodičia sú často defenzívni a nahnevaní, ak je ich dieťa označené ako to, ktoré sa háda, bije, podvádza, klame či fajčí. Avšak nemôžete proti ohňu bojovať ohňom. Krik z vašej strany a pokračovanie vo vojne medzi učiteľom a rodičom ničomu nepomôže. Nemali by ste to vnímať ako boj a pred ďalším stretnutím s rodičom sa uistite, že ste pokojný. Pokiaľ odpovedáte na e-mail, neodošlite ho nikdy hneď, keď ho dopíšete. Vráťte sa k nemu o pol dňa a verte, že sa na veci budete pozerať jasnejšie. Nedvíhajte telefóny, pokiaľ vás už niečo iné nahnevalo alebo ste mali veľmi zlý deň. Takisto by ste stretnutia s takýmito rodičmi nemali plánovať v deň, hneď ako sa niečo stane, ale aspoň nasledujúci deň po incidente. Dajte si čas na vychladnutie.


 

3. Ponúknite praktické riešenie

V rámci úprimného rozhovoru sa snažte zistiť, čo rodiča najviac trápi, ako môže presne pomenovať svoje obavy a podobne. Ak vám to rodič povie, ponúknite sa, že mu môžete s tým pomôcť. Najprv sa snažte urobiť poradie problémov od najdôležitejších po najmenej dôležité. Potom si postupne prejdite podstatné otázky a prediskutujte praktické riešenia. Keď spoločne prechádzate týmto procesom, dávate najavo rodičom rodičom, že vám rovnako záleží na úspechu a šťastí  dieťaťa ako rodičom. Tento proces by mal pomôcť znížiť obavy rodiča.

 

4. Stanovte si hranice

Ak si učiteľ neurčí hranice, niektorí rodičia sú schopní telefonovať mu alebo písať správy aj neskoro večer, ba dokonca v noci. A cítia sa traumatizovaní, keď im odpoveď na správu príde až ráno. Ideálne je, keď na prvom rodičovskom združení si dohodnete pravidlá, ktoré by mali dodržiavať obidve strany. Stanovenie hraníc a zásad súvisiacich s komunikáciou predstavuje ten najlepší kľúč k dobrým vzťahom medzi učiteľmi a rodičmi.

 

5. Snažte sa vysvetliť rodičom, že deti dozrievajú aj vďaka problémom

Niektorí rodičia sú veľmi ťažké povahy, neustále presadzujú svoju pravdu a komunikácia s nimi je nadmieru vyčerpávajúca a často nikam nevedie. Učitelia sa s tým stretávajú čoraz častejšie. Helikoptéroví rodičia chcú to, čo si myslia, že je pri ich dieťa najlepšie, no nedokážu sa pozrieť na svoje dieťa z iného uhla pohľadu. Ich výchovné postupu sprevádza syndróm snímkového dieťaťa a za žiadnu cenu nechcú prijať skutočnú realitu. Predstava o dieťati pre nich znamená viac ako samotné dieťa. Oslobodiť sa od snímkového dieťaťa znamená, že rodičia prestanú potláčať realitu. Možno práve tak, ako bojujú s prijatím dieťaťa, ktoré majú, keď dávajú prednosť snímkovému dieťaťu pred tým reálnym, vzpierajú sa aj prijatiu každodennej reality života s deťmi, ktorá sa možno málo podobá tomu, čo si predstavovali. Ale práve priajtie reality ponúka rodičom nový priestor pre ich vlastný rast a rozširovanie obzoru. Niekedy má učiteľ ťažkú pozíciu aj v tom, že musí rodičom hovoriť reálne veci o ich dieťati. Ak dôjde k takejto situácii, je potrebné rodičom povedať, že ich dieťa prijímate také, aké je, že urobíte pre neho maximum, ale pri svojich rozhodnutiach musíte brať do úvahy celú triedu či školu. V takomto prípade sa učiteľ môže opierať o určité štandardy, školské pravidlá, školský poriadok alebo určité pravidlá nastavené v triede. Rodičia musia pochopiť, že učiteľ nemá na starosti len ich dieťa. A treba rodičom povedať, že niekedy môžu deti podrásť a byť zrelšími aj vďaka problémom, ktoré na svojej ceste životom musia prekonávať. Niekedy sa človek dokáže zmeniť len vďaka problémom. Každý kráča po inej ceste. Každého dokáže posunúť niečo iné.

 

6. Presmerujte aktivitu rodiča iným smerom

Helikoptéroví rodičia majú často problém umožniť svojim deťom, aby boli nezávislé. Ak chcete zastaviť toto neželané správanie, skúste presmerovať potrebu rodičov zapojiť sa do každého aspektu života svojho dieťaťa. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je povzbudiť rodiča, aby svojmu dieťaťu pomáhal nepriamo. Navrhnite rodičovi, že môže v škole pomáhať pri organizovaní rôznych akcií v rámci rodičovského združenia, môže pomôcť pri organizácii výletu, zložitejšieho projektu, exkurzie, kultúrneho programu alebo môže robiť vedúceho nejakého krúžku. Tým, že učiteľ ponúkne rodičovi nový spôsob, ako sa zapojiť do vzdelávania svojho dieťaťa, vidí, ako fungujú iné deti a ich rodičia. Ak je rodič doma a nechodí do práce, získa tak v živote novú náplň, an ktorú sa môže sústrediť a existuje určité šanca, že dieťa získa určitú nezávislosť.

 

7. Pochopte úzkosti rodičov

Helikoptéroví  rodičia môžu byť nároční, ale zvyčajne konajú len na základe svojich vlastných úzkostí. Či už sú odhodlaní pomôcť svojmu dieťaťu dosiahnuť úspech v triede alebo už počas základné školy myslia len na to, ako ho dostať na dobrú vysokú školu, alebo sa obávajú, že ich dieťa nedostáva vzdelanie, ktoré si zaslúži, títo rodičia majú zvyčajne dobré úmysly. Často prežívajú len úzkosť z toho, že v tomto zložitom svete nenájde ich dieťa šťastie a uplatnenie.

 

Keď má však učiteľ čas a energiu na to, aby dokázal rodičov počúvať bez posudzovania, pomáhal im hľadať praktické riešenia, ba dokonca dokáže presmerovať ich  energiu na niečo produktívnejšie, niektorí z helikoptérových rodičov si dokážu veľa vecí uvedomiť a po určitom čase niektoré výchovné postupy dokážu aj zmeniť. Všetko to záleží od toho, či sa dokážu s učiteľom dostať na rovnakú vlnovú dĺžku.

Čítajte viac o téme: Komunikácia, Vývoj dieťaťa
Zdieľať na facebooku