AUTORI: Lucia Brezovská a Zuzana Gránska
Rodičia a učitelia dnes nie sú na Slovensku v tak intenzívnom vzťahu, ako tomu bolo kedysi. Učitelia vedeli o rodinách žiakov pred pár rokmi viac a nebolo ničím ojedinelým, že ich pravidelne navštívili aj v ich domácnostiach. Menší záujem o dianie v škole je však aj zo strany rodičov. Neprejavujú veľký záujem o podporu zo strany učiteľov a ďalších odborníkov, ktorí v škole pracujú a mohli by im napomôcť v dosiahnutí potenciálu ich dieťaťa. Veci akosi idú v zabehnutých koľajách, ale či dobre, to je otázne.
Spájajú nás hlavne problémy
V prostredí slovenských škôl k najčastejšiemu kontaktu medzi rodičom a školou dochádza na rodičovských stretnutiach, ktoré sa organizujú najčastejšie 2 krát ročne. Vtedy sa rodičia zaujímajú najmä o prospech a správanie dieťaťa. Zväčša je to veľmi formálne. Ak dochádza k častejšiemu kontaktu, spojovníkom rodičov a učiteľov je najčastejšie „problém.“
„Váš syn sa na hodinách matematiky zhoršil.“ „Vaša dcéra má problém so správaním v triede.“ „Potrebujeme opraviť v triede dvere.“ „Potrebujeme viac peňazí na kúpu interaktívnych tabúľ. Mohli by ste prispieť?“ „Mohli by ste sa zastaviť v škole? Chcela by som sa s Vami porozprávať o Mirkovi.“
Uvedomili ste si, koľko je takých učiteľov či rodičov, ktorí navzájom komunikujú pravidelne aj o tých dobrých veciach, čo sa v škole dejú? Koľko učiteľov píše rodičom aj vtedy, ak sa nič zlé nestalo? Koľko rodičov sa len tak ľudsky zastaví za učiteľkou popýtať sa, ako sa ich dieťaťu darí, prípadne ako sa darí v triede jej? Bez žiadnej indície, že je vo vzduchu nejaký problém?
Vzťah rodič-učiteľ by mal byť o niečom viac ako len o problémoch. Ak by bol, pravdepodobne by učitelia cítili podporu rodičov aj pri učiteľských štrajkoch a samotnej podpore reformy školstva. Osobný vzťah totiž v situáciách, kedy sa treba za niekoho postaviť, nič nenahradí.
Ako to robia inde vo svete?
Vo väčšine krajín EÚ sú rodičia organizovaní vo formálnych inštitúciách spojených so školským systémom. Majú podiel na riadení škôl, rozhodujú o veciach vzdelávacieho charakteru, majú právo vyjadrovať sa k rôznym aspektom života školy. Napriek tomu sú medzi jednotlivými krajinami rozdiely. V mnohých z nich sa rodičia ďaleko intenzívnejšie ako na Slovensku zapájajú do diania v školách a školy vynakladajú väčšie úsilie, ako rodičov do školského života ich detí zahrnúť. V škandinávskych krajinách napríklad rodičia chodia učiť svoje deti a ich spolužiakov mimoškolské aktivity. Vedia, čo je to vžiť sa do náročnej role učiteľa, zaujať na nejaký čas skupinu detí a vďaka tomu poznajú dôvernejšie aj dianie v škole. Vo Fínsku, kde sa školským reformám darí a umiestňuje sa pravidelne na popredných miestach v medzinárodných testovaniach OECD, je taktiež záujem rodičov omnoho väčší v porovnaní so Slovenskom. Fínska expertka na vzdelávanie Marjaana Manninen na návšteve Slovenska priblížila, že u nich si rodičia zakladajú rešpektované rodičovské organizácie v každom regióne a o dianie v školách sa zaujímajú nielen na svojej škole, ale dôležitý je pre nich celý vzdelávací systém. Vyjadrujú sa k jeho zmenám a podporujú ich. Vzdelávanie je pre nich v celej krajine veľká téma.
Mária Garabášová je Slovenka a bývalá učiteľka ZUŠ žijúca v Severnom Írsku. Je mamou 5 detí a tiež vidí rozdiely vo vzťahu škola-rodič v Írsku a na Slovensku. „V prvej írskej škole, kde chodili moje deti, stála riaditeľka každé ráno pred školou a pila kávu. Pristavovali sa pri nej rodičia, aj žiaci a dá sa povedať, že sa s väčšinou, aj vďaka tomu, dobre osobne poznala.“ Hoci majú rodičovské stretnutia podobne ako u nás 2 krát do roka, za výhodu pokladá pri budovaní vzťahov s učiteľmi a deťmi aj to, že deti musia vyzdvihovať zo školy na prvom stupni rodičia. Nesmú odchádzať zo školy samé. Keď má ako rodič akýkoľvek problém, nemusí si nahlasovať termín, jednoducho sa pri tejto príležitosti za učiteľkou zastaví a vec vyriešia. Školstvo je tu podľa jej slov viac podporujúce. Zameriavajú sa na to, čo žiakovi ide a nekritizujú. Ak je nejaký problém, riešenia hľadajú vždy spoločne s rodičom. Rodičia neodchádzajú z takýchto stretnutí zahanbení. Cítia pri každej príležitosti zo strany učiteľov podporu. „Robia tu aj rôzne kurzy pre rodičov – ako sa majú s deťmi učiť, aby to bolo efektívne a deti neboli preťažené, kurzy o hyperaktívnych deťoch, autistoch i deťoch s Downovým syndrómom. Celé to tu je akoby skôr o poradenstve ako o nejakej kritike či treste, ak sa aj vyskytne nejaký problém. Je tiež veľmi povzbudivé, že sa úprimne tešia z úspechov detí. Berú to ako spoločný pokrok a výsledok úspešnej spolupráce,“ vysvetľuje Mária. Rodičia sa o chod školy naozaj zaujímajú. Svedčí o tom aj fakt, že ak škola urobí program ako napr. divadlo alebo športový deň doobeda, prídu všetci rodičia, tety i starí rodičia.
Vo vzťahu ide najmä o dieťa
Cieľ rodiča i učiteľa by mal byť rovnaký – čo najlepšie prospievanie dieťaťa. Toto je potrebné si v prvom rade uvedomiť. Nedostatočná komunikácia však takémuto spoločnému cieľu nenapomáha.
Aké benefity môžu získať rodičia zo spolupráce so školu? Predovšetkým nie sú na problémy svojich detí sami. Môžu využiť pomoc triedneho učiteľa alebo výchovného poradcu. Informácie o dieťati môžu pomôcť predísť problémom. Učiteľ spätne získa obraz o rodinnom prostredí, o zdravotnom stave dieťaťa a buduje si k žiakovi individuálny prístup.
Kdeže v spolupráci rodina – škola ide o dieťa, tak medzi najväčšie výhody môžeme zaradiť dôveru k učiteľovi a elimináciu stresu zo školy. Výkon dieťaťa sa zlepšuje, učenie a vyučovanie nadobúda väčšiu hodnotu. Aj vďaka tejto spolupráci môže škola vytvoriť priaznivé podmienky pre dieťa, vytvoriť individuálny plán rozvoja každého žiaka a lepšie naplniť cieľ svojej práce.
Zistenia a odporúčania výskumov
Česká spoločnosť EDUIn zareagovala na verejnú diskusiu o spolupráci rodiny a školy rozsiahlym výskumom. Spoločne s výskumnou spoločnosťou Perfect Crowd uskutočnili v roku 2011 reprezentatívny sociologický výskum. Jeho výsledky ukázali, že väčšina respondentov – rodičov si praje, aby školy viac iniciovali spoluprácu s rodičmi. Spolupráca rodičov a školy je najintenzívnejšia v prípade základných škôl.
Rodičia si tiež myslia, že by škola chcela spoluprácu zintenzívniť, mala by na to vytvoriť podmienky. 1 z 5 rodičov však uviedol, že na viac spolupráce v skutočnosti nemá čas. Hoci ide o český prieskum, je možné predpokladať, že prístup slovenských rodičov ku škole je veľmi podobný, a teda, ako vidieť, dosť odlišný v porovnaní so školskými systémami, kde sa rodičia neváhajú zapojiť vždy, keď škola niečo organizuje, alebo komunikovať s jej zástupcami intenzívnejšie.
Z výsledkov výskumu však vyplýva aj fakt, že spolupráca rodičov a školy vysiela dieťaťu dôležitý signál, že jeho rodina má záujem o dianie v škole, pretože v nej trávi väčšinu času svojho detstva. Lepšie prijíma a chápe autoritu dospelých, nielen učiteľov, jeho postoj k škole môže byť pozitívnejší v porovnaní s deťmi, ktorých rodičia spoluprácu so školou odmietajú. Prejav záujmu rodiča o dianie v škole má určite aj vplyv na budovanie rešpektu voči samotným učiteľom.
Na pôde Harvardskej Univerzity sa uskutočnilo niekoľko výskumov, ktoré dokazujú, že zapojenie rodiny do života školy podporuje úspech detí v každom veku, čiže aj pripravuje deti na štúdium na vysokú školu. Táto spolupráca slúži aj ako prevencia problémov, s ktorými sa deti stretávajú – zlyhanie v škole, násilie, kriminalita. Vzťah rodič – škola buduje sociálne a rodičovské zručnosti. Deti sa učia akademicky rásť, zapájajú sa do spoločenských aktivít.
Výskum ukázal, že je dôležité pracovať aj na vzťahu s rodičmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. V prípade aktívnej spolupráce takýchto rodičov so školou majú ich deti väčšiu šancu úspešne ukončiť strednú školu a lepšie chápu význam vzdelania pre svoju budúcnosť.
Aké sú skúsenosti slovenských učiteľov i samotných rodičov?
Alica – učiteľka na gymnáziu
Spolupráca školy a rodičov je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Umožňuje nielen zvyšovať motiváciu žiakov pre učenie, ale aj pomáha identifikovať a bojovať s poruchami učenia a problémovým správaním. V konečnom dôsledku obojstranná komunikácia medzi učiteľmi a rodičmi dáva možnosť reagovať na rôzne životné situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Líši sa to však od prípadu k prípadu. Vo všeobecnosti sa rodičia zaujímajú o svoje deti a o ich prácu v škole. Občas je snaha prehnaná, snažia sa deti ospravedlňovať, žehliť ich nedostatočnú prípravu na vyučovanie. Osobne sa prídu ospravedlniť s tým, že žiak o písomke nevedel, hoci vedel. Pýtajú šancu na opravu alebo ústne skúšanie. Pýtajú si osobne telefónne číslo učiteľa, aby mu mohli písať, keď sú žiaci chorí, hoci môžu zavolať túto informáciu na sekretariát školy.
Hana – učiteľka stredná škola
Rodičia majú tendenciu volať a pýtať sa na známky, písomky, chcú prefotené písomky žiakov. Niektorí však vedome podporujú záškoláctvo žiakov, v styku s učiteľmi sú vulgárni. Iní rodičia so školou a učiteľmi spolupracujú, podporujú učiteľov v práci s ich deťmi, vedú deti k rešpektu k učiteľom. Pomáhajú pri odstraňovaní nežiaduceho správania ich detí a nedostatkov v učení a pri poruchách učenia.
Zuzana – mama druháka na základnej škole
Zaujímam sa najmä o to, ako sa môj syn učí. Ak nemá problém, tak sa o iné dianie veľmi nezaujímam. Ak učiteľky od rodičov niečo potrebujú, tak to napíšu do žiackej knižky alebo do slovníčka. Keď bolo treba niečo v triede opraviť, tak nemali problém nás o to poprosiť a rodičia nemali problém to urobiť. Komunikácia je určite dôležitá.
