Ešte donedávna sme počúvali o premotivovaných helikoptérových rodičoch. Tých nahradili „kosačkoví rodičia“. Akí podľa psychológov sú?
Svet pred rokmi zaplavili takzvaní helikoptéroví rodičia, ktorých typickým znakom bolo zasiahnuť, ak má dieťa problém. A dokázali to robiť okamžite práve preto, že nad ním neustále krúžili ako helikoptéra. No v súčasnosti má svet nový fenomén, a to sú kosačkoví rodičia. Nie sú len fenoménom západného sveta. Rodičia, ktorí sa pre svoje deti snažia vybaviť všetko, čo sa dá, sú čoraz viditeľnejším úkazom aj na Slovensku.
Kto sú kosačkoví rodičia?
Podobne, ako helikoptéroví rodičia, odstránia dieťaťu každú prekážku, ktorú má dieťa v ceste. Podobne ako kosačka, len aby bol trávnik dokonalý a dieťa nemalo na čom zakopnúť. Jedná sa najmä o rodiča, ktorý už nemá možnosť neustále krúžiť nad dieťaťom a zachrániť ho z každej potenciálne problematickej situácie, preto rodič zosekáva problémy preventívne a z diaľky. Má dieťa problém zo známkami v škole? Rodič zavolá do školy a požaduje ľahšie testy a obviní učiteľa, že deti neprimerane zaťažuje. Alebo si dieťa nevie poradiť s domácou úlohou? Kosačkový rodič vyrieši domácu úlohu za dieťa a nenechá dieťa, aby sa s tým potrápilo a využilo trošku vlastnej iniciatívy.
Takýto prístup dieťaťu neumožňuje zažiť žiadnu frustráciu či iniciatívne vyriešiť nejaký problém. Jeho život je tak neustále bezproblémový a hladký vďaka rodičom. Dieťa nemá problémy s ničím, pretože rodič všetko vybaví, vrátane známok v škole, či mimoškolských aktivít. Snažia sa, aby sa dieťa vyhlo akémukoľvek sklamaniu, zlyhaniu, či dokonca zisteniu, že niekto iný je v niečom lepší ako ono samé. Rodičia, namiesto toho, aby pripravili dieťa na reálny život, kde je potrebné prekážky prekonávať, všetky problémy z jeho cesty vopred odstránia.
Dieťa nemá možnosť rásť
Zosekávanie problémov neznie ako zlá vec. Avšak keď sa napríklad pozrieme na koncept rastúceho nastavenia mysle od profesorky Carol Dweckovej, uvedomíme si, že dieťa nemá žiadnu potrebu vyvinúť nejakú extra snahu na to, aby niečo dosiahlo. Deti kosačkových rodičov sú väčšinou úspešné v detskom veku, pretože pochádzajú z rodiny, kde sa o všetko postarajú rodičia. Avšak ak sa stretnú so sklamaním, okamžite sa vzdajú. Nebudú sa ani pokúšať o niečo, ak si myslia, že je šanca, že to nezvládnu, a pokúsia sa vyhnúť všetkému, čo bude pre nich predstavovať výzvu.
Výchovou generácie, ktorá zažije minimum problémov, nevychovávame šťastnejšiu generáciu ľudí, ale generáciu, ktorá nebude vedieť, čo má robiť, keď prídu skutočné problémy a nebude ich mať kto pre nich zosekať. Generáciu, ktorá spanikári už len pri pomyslení na neúspech. Pre ktorú je neúspech príliš bolestivý a nebude sa s ním vedieť vyrovnať.
Pre dieťa je omnoho lepšie, ak ho rodičia nechajú samostatne si prejsť vlastnými výzvami. Deti, ktorým rodičia nevydláždia cestu, vedia, že môžu zlyhať, no dokážu sa zo svojho zlyhania pučiť a berú ho ako príležitosť zlepšiť sa.
Takéto správanie môže ovplyvniť dlhodobý vývin dieťaťa
Kosačkové správanie škodí dlhodobému vývinu dieťaťa. Jillian Roberts, profesorka na kanadskej University of Victoria, povedala: „Vyrastanie je pre dieťa obdobím, kedy sa neustále adaptuje novým a náročnejším situáciám. Keď rodičia odoprú dieťaťu možnosť využívať svoje vlastné schopnosti, rodičovstvo sa stane pre dieťa škodlivým. Správu, ktorú rodič v skutočnosti dieťaťu posiela je ‘Nemyslím si, že to dokážeš zvládnuť samo‘.“ Úlohou rodiča by malo byť pripraviť dieťa na cestu životom, a nie pripraviť cestu na príchod dieťaťa.
Čo spraví takéto dieťa v dospelosti?
Dieťa kosačkových rodičov nebude vedieť, čo má robiť, keď vyletí z rodičovského hniezda a bude sa musieť postarať samo o seba. Keď neprejde prvým testom na vysokej škole, nepovie si, že sa musí učiť viac. Namiesto toho bude viniť všetky možné externé faktory za svoj neúspech, ale nie seba samého. Bude viniť učiteľa, volať domov, prejde si mentálnym zrútením, bude si myslieť, že má zničenú budúcnosť, alebo že je jednoducho hlúpe. Nič z toho však nemusí byť pravda.
Ako sa nestať kosačkovým rodičom?
Podľa Jillian Roberts je najlepšou vecou, ktorú pre svoje dieťa môžete urobiť, nechať ho zvládnuť väčšinu každodenných výziev bez vašej pomoci. Nech sa už jedná o hocičo, či o zbalenie si kufra na prázdniny, kúpenie lístka na vlak alebo objednania jedla v reštaurácii. Aj pri týchto každodenných situáciách sa deti učia riešiť problémy a to, ako život funguje.
Je prirodzené, že rodičia sa snažia svoje dieťa ochrániť pred svetom a pred problémami, ktorým dieťa nemuselo nikdy predtým čeliť. Súčasné deti žijú v inej dobe, ako žili ich rodičia a majú problémy, ktorým ich rodičia čeliť nemuseli, ako napríklad kyberšikana či tlak sociálnych médií. Je preto úplne prirodzené, že rodičia spravia všetko, čo je v ich silách.
Odstraňovanie problémov ale nie je tou najlepšou cestou, pretože dieťa sa nič nenaučí, a nedokáže sa neskôr ľahko adaptovať. Rodičia môžu dieťaťu pomôcť adaptovať sa tým, že mu dajú určité denné úlohy a nejaké povinnosti. „Vždy, keď je to možné, doprajte dieťaťu autentické a zmysluplné príležitosti, kedy môže spraviť vlastné rozhodnutie. Nechajte deti vybrať si, čo chcú mať oblečené, alebo kam chcú ísť na rodinnú dovolenku. Jednoduchšie bude, ak ich necháte rozhodnúť sa medzi dvomi či tromi možnosťami,“ odporúča Jillian. Ak necháte dieťa robiť vlastné rozhodnutia, zvykne si byť samostatné a naučíte ho, že na jeho rozhodnutiach záleží. Ak náhodou úlohu nezvládnu, dokážu si aspoň vybudovať silu a odolnosť.
Zdroj: nypost.com, ecr.co.za, weareteachers.com
