Vyhorenie u učiteľov - aké sú príznaky a ako mu predchádzať?

Foto: Shutterstock
Vyhorenie u učiteľov / Foto: Shutterstock

Syndróm vyhorenia (z angl. burnt out syndrome) je v dnešnej uponáhľanej dobe známy čoraz viac. Hovorí sa o ňom v médiách, lebo psychológia a iní odborníci na duševné zdravie majú mnoho klientov, ktorí s týmto problémom zápasia a je potrebné zlepšiť ich stav a zároveň šíriť osvetu, aby sme tomuto stavu dokázali predchádzať. Vyhorenie sa pritom týka akejkoľvek profesie, no častejší je v povolaniach, ktoré pracujú s ľuďmi. Nevyhýba sa preto ani učiteľom. Ako ukázali výsledky Alliance for Excellent Education odbor učiteľstvo opustí v USA každý rok až pol milióna učiteľov a medzi dôvodmi odchodu z profesie sú uvádzané aj pocity vyhorenia. Ani učiteľom na Slovensku nie je tento negatívny stav cudzí. V prieskume inštitútu Konvalinka z roku 2021 uviedlo až 26 % zapojených učiteľov, že sa počas tohto školského roka u nich objavili príznaky vyhorenia. Slovenskí učitelia tiež uviedli, že v tomto období uvažovali o odchode z profesie.

Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu a zmenené podmienky vo výučbe čoraz viac učiteľov zažíva pocity, ktoré predtým nepoznali. Klesá u nich motivácia, viac zabúdajú, sú menej pripravení na hodiny a celkovo podávajú horší výkon ako kedykoľvek predtým. Môže to byť práve tým, že buď pocity vyhorenia už prežívajú, alebo od tohto stavu nemajú ďaleko. 

 

Čo znamená vyhorenie u učiteľov?

Na začiatku je potrebné si uvedomiť, že vyhorenie sa nerovná iba zlej nálade. Nejde ani o opakujúcu sa zlú náladu viac dní po sebe. Sú to hlavne neustále pocity úzkosti, frustrácie či celkovej nechuti voči niečomu, čo bežne robíme. U učiteľov je to teda vyučovanie a s ním spojené aktivity. Syndróm vyhorenia je stav chronického stresu, ktorý vedie k fyzickému a emocionálnemu vyčerpaniu, cynizmu, odpojeniu a pocitom nedostatočnosti nás samých alebo našich výkonov. 

Ukázalo sa, že veľké množstvo učiteľov hodnotí svoju prácu ako stresujúcu. Cítia zo spoločnosti či od rodičov svojich žiakov veľký tlak na to, aby podali čo najlepší výkon. V roku 2017 vyšiel prieskum Americkej federácie učiteľov, v ktorom až 61% učiteľov tvrdí, že ich práca je často alebo vždy stresujúca. A až 58% opýtaných pedagógov uviedlo, že tento stres ovplyvňuje do veľkej miery ich celkové duševné zdravie.

 

Aké sú prejavy vyhorenia u učiteľov? 

Učitelia sú zvyčajne naučení podávať vysoký výkon a hľadajú spôsoby, ako sa zlepšovať. Tieto črty sú síce obdivuhodné, ale vedú aj k tomu, že zvyknú prepadnúť perfekcionizmu a nezostáva im dostatok času na odpočinok a zotavenie. Poznáme tri najvýraznejšie príznaky vyhorenia u učiteľov. Sú nimi cynizmus, pocity neefektívnosti a tiež fyzické a emočné vyčerpanie. Cynizmus učiteľov sa prejavuje pocitom odpojenia sa od práce, stratou radosti z nej a izoláciou.

Predtým učiteľ zapálený do práce sa teraz izoluje, nemá motiváciu na prípravu svojich hodín. Žiaci túto zmenu u učiteľa rýchlo vycítia. Na to plynulo nadväzuje možný pocit neschopnosti či neefektívnosti, kedy učiteľ nemá silu a motiváciu na to, aby podával najlepší výkon. Stáva sa apatický a už mu na tom, čo sa deje v škole, nezáleží. Fyzické a emočné vyčerpanie sú zvyčajne najviac viditeľné. Buď sú to prejavy nespavosti, nevoľnosti, nadmerného prežívania stresu, prípadne zábudlivosť či depresia. 

 

S čím vyhorenie u učiteľov súvisí? 

Podľa štúdie učiteľov z Fínska z roku 2020 môže vyhorenie v škole súvisieť s faktormi ako sú: 

  • Pohlavie - Učiteľky majú tendenciu prežívať väčší stres v spojitosti s vyhorením, pričom učitelia majú viac sklon k cynizmu.
     
  • Skúsenosti - Keď príde mladý učiteľ do nového prostredia triedy, je zvyčajne plný elánu predať žiakom skúsenosti, ktoré si priniesol z univerzity. Častokrát a však stane, že ak mu vyučovanie nejde podľa predstáv, je frustrovaný a nespokojný. Práve preto syndróm vyhorenia prežívajú skôr mladší pedagógovia, lebo tí starší a skúsenejší už majú techniky, ktoré im pomáhajú v celkovej práci so žiakmi v triedach. 
     
  • Zameranie - Je prirodzené, že učitelia špeciálnych predmetov alebo v špeciálnych školách či zariadeniach budú prežívať častejšie nepríjemné pocity spojené s vyhorením ako učitelia na bežných základných školách. V špeciálnych triedach či inštitúciách sú žiaci, s ktorými sa pracuje omnoho náročnejšie.

 

Ako s vyhorením pracovať?

Kariérny pedagóg Ben Johnson radí, ako sa pri vyhorení postarať o seba alebo mu predchádzať. 

  • Starajte sa o svoje fyzické a psychické zdravie. Ak sa cítite čo i len trošku chorí a vyčerpaní, nechoďte na hodinu. To isté platí aj pri emocionálnej únave. Na to, aby ste podali pred žiakmi dobrý výkon a odovzdali im čo najviac, musíte byť hlavne sami v poriadku. Nezabúdajte na to, je to nesmierne dôležité.
     
  • Hovorte otvorene o tom, čo cítite. Či už s kolegami, rodinou alebo priateľmi. Je dobré zdieľať svoje pocity únavy a vyčerpania zo školy. Môže vám to ukázať pohľad druhých, ktorí vás môže nakopnúť a motivovať k ďalšej činnosti.
     
  • Požiadajte o pomoc. Ak cítite, že na niečo nestačíte, nebojte sa požiadať o pomoc. Kolegovia a odborníci sú tam na to, aby vám boli oporou.
     
  • Doprajte si prestávku a čas pre seba. Rozvíjajte sa vo veciach, ktoré robíte radi a následne uvidíte, že ak budete oddýchnutý a nabitý energiou, budete to ľahšie vedieť pretaviť do vyučovania.
     
  • Učte sa niečo nové, čo môžete následne pretaviť do vašich vyučovacích hodín, čím namotivujete žiakov a zároveň sami seba. 
     
  • Počúvajte žiakov, keď vám dávajú spätnú väzbu. Ak počúvate, že vaše hodiny už nie sú to, čo bývali, že by mohli byť aj iné, zaujímavejšie, asi je na čase niečo zmeniť. Možno práve teraz vaši žiaci vycítili, že s vami nie je niečo v poriadku, keď nie ste taký, ako predtým. Je na čase sa zastaviť a zamyslieť sa, čo s tým. 
     

Možno nastal čas posunúť sa ďalej

Nemusí ísť nutne o to, že ste vyhoreli, a preto sa chcete posunúť ďalej, respektíve si dať oddych. Posunúť sa ďalej znamená aj samotnému vyhoreniu predchádzať. Je v poriadku, ak po dlhých rokoch prenecháte váš predmet inému kolegovi. Môžete prejsť k výučbe iného predmetu, alebo sa z učenia žiakov stiahnuť a venovať sa mimoškolským aktivitám, prípadne rôznym komunitným projektov. Vhodné riešenie je individuálne a žiadna z variant nie je nesprávna. Nie je to nič zlé uvedomiť si, kedy je toho na vás priveľa a urobiť zmenu. Nemajte strach, zmena je potrebná. Zmeny sa dejú stále a v životoch majú svoje miesto. 


Pri tejto zmene však nezabudnite na to, že o nej treba včas informovať celý systém školy. Jednak vedenie, ale zároveň aj svojich žiakov, s ktorými máte ako učiteľ vybudované blízke vzťahy a aj pre nich samotných to bude veľká zmena, že ich na hodine matematiky bude čakať niekto iný a nie vy.

Možno práve tým, že sa posuniete inam, dostanete nový vietor do plachiet a novú chuť do učenia. Prípadne môže pomôcť, ak na istý čas alebo aj úplne zmeníte svoje profesijné zameranie, aby ste si zachovali svoje duševné zdravie v rovnováhe.

Čítajte viac o téme: Duševné zdravie
Zdieľať na facebooku