Úlohou školy bolo odjakživa odovzdávanie vedomostí. Doba, v ktorej žijeme, sa ale zásadne mení a deti, ktoré sadia v triedach potrebujú podporiť vo viacerých oblastiach, aby v tejto dynamickej spoločnosti v dospelosti obstáli. Školy by preto nemali viac myslieť len na množstvo informácií, ktoré potrebujú deťom odovzdať, ale na ich celostný rozvoj.
Pri vedomostiach detí úloha školy nesmie končiť. Mala by dať deťom omnoho viac ako to, čo je písané v učebniciach. Aktuálny vzdelávací systém je stále zameraný na to, aby si deti osvojili a zapamätali čo najviac informácií. V učebných osnovách stále dominujú predmety, ktoré podporujú memorovanie a ľahké hodnotenie dosiahnutých výsledkov. Sú to predmety ako matematika, fyzika či chémia, ktorých obsah sa jednoducho testuje aj hodnotí. A hoci sú tieto predmety potrebné pre život, je nevyhnutné, aby sa deti učili aj veci, vďaka ktorým môžu osobnostne rásť a odchádzali zo škôl pripravené na život. Veci, ktoré nedokážete jednoducho ohodnotiť známkou či bodmi.
Potrebujeme podporiť celostný rozvoj detí
Posledné výskumy z oblasti neurovied, vzdelávania a sociológie potvrdzujú, že každá dnešná škola by mala byť zameraná na celostný rozvoj detí. Potvrdzujú to aj dve komplexné vedecké recenzie zamerané na rozvoj dieťaťa a jeho učenie.
Vývin mozgu je formovaný dôvernými a podpornými vzťahmi. Znamená to teda, že mozog sa u detí vyvíja najlepšie vtedy, keď sa cítia v bezpečí a prijímané. Netreba tiež zabúdať na to, že učenie je nielen akademické, ale aj emocionálne a sociálne. Tieto dva druhy učenia sú rovnako dôležité ako učenie akademické, ba možno v dnešnej dobe aj dôležitejšie. Emocionálne a sociálne učenie však vie existovať vedľa toho akademického. Ak má dieťa pozitívne a podporné vzťahy s učiteľom, vyvíja sa dobre po stránke osobnostnej, ale darí sa mu aj po stránke výkonovej. No a v neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že nie všetky deti majú rovnakú štartovaciu čiaru. Jedny pochádzajú z chudobných pomerov, iné môžu byť týrané alebo zanedbávané alebo prežiť nejakú životnú traumu, ako napríklad stratu rodiča. Je preto úlohou školy pochopiť aj tento aspekt a podchytiť ho, aby každé jedno dieťa dostalo príležitosť vyvíjať sa v lepších podmienkach ako má doma.
Ako podporiť celostný rozvoj dieťaťa?
V tejto súvislosti odborníci z Learning Policy Institute navrhli štyri základné oblasti, ktoré majú byť zahrnuté v školskom systéme, aby sa ním podporoval celostný rozvoj detí. Týmito zložkami sú pozitívna klíma školy, efektívne stratégie vyučovania, sociálno-emocionálny rozvoj a individuálna podpora vďaka komunite.
1. Pozitívna školská klíma
Pozitívna klíma školy vie významne prestaviť vnímanie školy ako takej. Ak je dieťa v škole, ktorá sa stará o svoju klímu, cíti sa tam bezpečne, prežíva pocity spolupatričnosti a uvedomuje si dôležitosť zdravých sociálnych vzťahov. Súčasné prieskumy ukazujú, že iba 30% škôl má pozitívnu klímu, iné zaostávajú a stále fungujú v starom režime. V tomto zmysle je potrebné si uvedomiť, že školu tvoria nielen žiaci, ale aj personál a taktiež rodičia. Je preto dobré zamyslieť sa nad tým, ako všetky tri svety čo najlepšie prepojiť, aby dobre fungovali.
Zlepšenie klímy v školách podporuje napríklad zmenšenie veľkosti tried a počtu žiakov v triede. Vhodné sú aj špeciálne hodiny, kde sa učitelia venujú budovaniu vzťahov. Príležitosti, kde zamestnanci školy môžu spoločne pracovať na nejakom projekte. Vynikajúce sú tiež rôzne spôsoby, ako budovať u detí zmysel pre komunitu. Bežné prechádzky do okolia školy pomôžu deťom lepšie spoznať prostredie, v ktorom žijú a učiteľom zase životy detí mimo školy. Zároveň, netreba zabúdať na rodičov, a preto je dobré mať vytvorený systém, ako s nimi komunikovať pravidelne, prípadne aj za prítomnosti samotného žiaka.
2. Efektívne stratégie vyučovania
Nudné vyučovanie, ktoré nedokáže zaujať študentov, je dôvodom, prečo mnohí končia vzdelávanie predčasne. Dokonca aj drvivá väčšina z tých, ktorí v školách zostávajú uvádzajú, že v škole by malo byť viac príležitostí na učenie vecí potrebných pre reálny život. Práve preto odborníci z Learning Policy Institute navrhujú, aby bolo vyučovanie čo najviac efektívne a praktické. Deti sa tak naučia všetko potrebné, čo vedia reálne preniesť do každodenného života.
Napríklad na jednej škole v Oaklande sa žiaci venovali tomu, akým spôsobom sú znečistené oceány. V tejto súvislosti potom navrhli celkovú kampaň, ako lepšie chrániť životné prostredie a recyklovať. Toto je dobrý príklad, ako sa žiaci ponoria do určitej témy a má to prirodzený vplyv na ich celostný rozvoj, pretože prenášajú naučené teoretické poznatky hneď do praxe a ich vlastného života. Každý učiteľ by sa mal preto snažiť priniesť do svojej triedy čo najviac efektívnych metód a tém, ktorými žiakov zaujme a podporí v učení. Ideálne je prepojenie ich reálneho života s akademickými poznatkami.
3. Sociálno-emocionálny rozvoj
V štúdii Yale Center for Emotional Intelligence bolo zistené, že až 80% detí prežíva v škole stres. Deti by sa však naopak mali v škole cítiť komfortne a bezpečne, aby si z výučby odniesli čo najviac. Je tiež dôležité, aby bol v škole priestor na to, aby sa deti učili rôzne techniky zvládania stresu, relaxačné techniky a tiež princípy, ako budovať kvalitné medziľudské vzťahy. Mali by sa učiť, ako vhodne komunikovať, hovoriť svoj názor, rešpektovať druhých a zároveň rešpektovať samých seba. Práve to sú aspekty, ktoré plnohodnotne doplnia akademické výsledky detí a vytvoria z detí komplexné bytosti v dospelosti.
Prečítajte si tež: 15 aktivít na podporu rozvoja sociálnych a emocionálnych zručností žiakov
4. Individuálna podpora vďaka sile komunity
Škola by mala byť tiež miestom, z ktorého sa stáva podporujúca komunita pre každé jedno dieťa aj po vyučovaní. Trendom je, že deti bohatých rodičov sa vďaka možnosti zaplatiť si rôzne mimoškolské aktivity, kurzy či mentoring, stávajú ešte viac zvýhodnené oproti svojim spolužiakom, ktorí mali v živote menej šťastia na rodinu, do ktorej sa narodili. Škola by preto mala poskytovať možnosti na rozvoj aj deťom, ktoré nevyrastajú v ideálnych podmienkach a poskytovať im možnosti indiviuálnej podpory rôznymi obohacujúcimi aktivitami.
V tejto súvislosti spomínajú model komunitných škôl. Ide o verejné školy, ktoré sú v partnerskom vzťahu s rodinami či neziskovými organizáciami, ktoré poskytujú rôzne príležitosti podporujúce úspech všetkých detí v škole. Typicky zahŕňajú mimoškolské aktivity, ako sú doučovania, mentoring či vzdelávacie príležitosti počas leta, napríklad rôzne workshopy či športové kempy. Niektoré školy sú partnermi univerzít a neziskových organizácií, prípadne sa žiaci učia od profesionálov cez stáže a workshopy v oblastiach, ktoré ich zaujímajú.
V takýchto školách sa študentom dostáva aj psychickej podpory od odborníkov, čo im pomáha prekonávať bariéry, aby zotrvali v štúdiu a neodchádzali predčasne.
Tieto štyri aspekty sú nesmierne dôležité, aby sa dbalo na komplexný rozvoj detí. Škola ako prostredie by malo byť naozaj kľúčovým faktorom v rozvoji detí a učitelia či iní výchovní pracovníci by sa mali snažiť o to, aby vývin detí prebiehal na všetkých spomínaných úrovniach. Pretože práve v tejto komplexnosti je sila a efektivita, ktorá má najväčší vplyv na rozvinutie plného potenciálu človeka.
