Čoraz viac detí má vo svete diagnostikovanú poruchu ADHD (Poruchu pozornosti s hyperaktivitou). Na základe čoho však môže odborník túto diagnózu stanoviť? Problematika je, zdá sa, omnoho komplikovanejšia, ako môže na prvý pohľad vyzerať. Faktory, o ktoré sa pri diagnostikovaní odborník opiera, sú rôzne.
Mladšie deti sú menej zrelé a je to prirodzené
Nedávno bola realizovaná štúdia, kde tím výskumníkov zameral svoju pozornosť na fakt, že mladším deťom v triedach býva zvyčajne diagnostikované ADHD. Štúdia autorov Jonathana Lea, Martina Whitelyho, Melissy Raven, Samiho Timimima a ďalších, ktorá bola publikovaná v Journal of Child Psychology and Psychiatry, priniesla pozoruhodné výsledky. Do štúdie bolo zapojených viac ako 14 miliónov detí z rôznych krajín sveta. Martin Whitely, vedúci tímu výskumníkov sa vyjadril, že vo všeobecnosti dochádza k tomu, že mnoho učiteľov mylne označuje a škatuľkuje mladšie a menej vyzreté deti ako deti trpiace ADHD. S pomalším zrením súvisí tiež otázka, na ktorú ich štúdia hľadala odpoveď a tou je: Majú deti, ktorým je diagnostikované ADHD, nejakú poruchu/odchýlku v mozgu?
V triedach bolo realizované vyšetrenie mladších detí, ktoré mali nálepku ADHD. Na jeho základe sa zistilo, že v lekárskej komunite dochádza k nesprávnemu určovaniu diagnózy. Lekári totiž diagnostikujú ADHD u detí aj v prípade, že ide len o obyčajné oneskorenie vo vývine mozgu, ktoré je však vo vývine prirodzené. Ak sú deti diagnostikované s ADHD jednoducho najmladšími v triede, je to dôvod, prečo výskumníci neboli schopní nájsť objektívne metódy, ktorými by mohli diagnostikovať ADHD. Pod týmito objektívnymi metódami si môžeme predstaviť napríklad krvný test, skenovanie mozgu, genetický test a pod.
Biologické markery ako ukazovatele ADHD
Napriek tomu, že neexistujú žiadne biologické markery, na základe ktorých by mohlo byť diagnostikované ADHD, niektoré tvrdenia a výroky v odborných publikáciách a časopisoch môžu zanechávať v čitateľoch ten pocit, že určite existujú. Nedávno vydaná brožúra o ADHD od The National Institutes of Mental Health (NIMH) napríklad predostiera názor, že štúdie využívajúce metódy zobrazovania mozgu ukázali, že u mládeže s ADHD sa mozog vyvíja štandardne (bez štrukturálnych a funkčných odchýlok), avšak s oneskorením asi tri roky. Iné štúdie potvrdzujú, že mozgová kôra dozrieva celkovo neskôr a pomalšie. Autori štúdie teda dodávajú, že by bolo nesprávne presviedčať verejnosť o tom, že na základe skenovanie mozgu vieme diagnostikovať ADHD. Poukazujú na to, že v štúdii NIMH zabudli jej autori spomenúť a upozorniť na určité zistenia výskumov, z ktorých práve ich štúdia vychádzala. Sú nimi napríklad zistenia drobných rozdielov medzi viacerými skupinami detí, ale aj fakt, že skenery mozgu a iné zobrazovacie metódy nie je možné používať v ambulancii lekára na to, aby sa nimi diagnostikovalo, či dieťa má alebo nemá ADHD.
Diagnostikovanie ADHD sa líši od krajiny ku krajine
Dátum narodenia nie je jediným zdrojom variácií, pokiaľ ide o diagnostikovanie ADHD. Diagnostika sa tiež líši od krajiny ku krajine. CDC nedávno uviedla informáciu, že jedno z desiatich detí v USA, staršie ako tri roky, bolo diagnostikované ako ADHD, zatiaľ čo vo Francúzsku je podobný jav viac menej zriedkavý. Koncom 90tych rokov autor Gretchen Lefever uviedol, že 20 % žiakov, chlapcov, v juhovýchodnej Virgínii, bolo diagnostikovaných a liečených na ADHD. A taktiež je známe, že deti v Appalachii sú diagnostikované omnoho častejšie ako deti v Kalifornii (až 23 % chlapcov v školskom veku dostalo túto diagnózu).
Spomínaná štúdia autorov dokázala, že pokiaľ má byť dieťa správne diagnostikované na Poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD), je nutné, aby sa pozornosť upriamila nielen na biologické prejavy, ale aj na ostatné faktory ako napríklad pohlavie dieťaťa, jeho občianstvo, dátum narodenia, rodinné zázemie a pod. A zdravým deťom, ktoré sú iba najmladšími v triede, by sme mali dať prirodzený priestor dozrieť.
