O výchove detí kolujú v spoločnosti rôzne definície, rady ale aj mnohé stereotypy. Jedny hovoria o tom, že dievčatá sa hrajú skôr s bábikami, chlapci s autíčkami a vláčikmi. Ďalšie zase zdôrazňujú fakt, že dievčatá plačú viac či sú viac naviazané na mamu. Súčasne výskumy však ukazujú, že rozdiely medzi dievčatami a chlapcami sú napríklad aj vo vyžadovaní a prijímaní emocionálnej podpory zo strany rodičov. A tými, ktorí emocionálnu podporu potrebujú viac, sú chlapci.
Všetko začína v mozgu
To, nakoľko je dôležitá emocionálna podpora a aspekty s ňou súvisiace, je dané už od narodenia. V jednej zo štúdií zaoberajúcej sa vývinom detského mozgu – The Fragile Male, Sebastian Kraemer tvrdí, že mozog batoľaťa chlapca je omnoho krehkejší ako mozog batoľaťa dievčaťa. Platí to taktiež na prenatálny vývin, kedy je v maternici mozog chlapca omnoho viac reaktívny na prípadnú materskú depresiu či stres. Je to zaujímavé z toho hľadiska, že akonáhle sa dieťa narodí, mozog chlapca sa začne od dievčenského mozgu oneskorovať o celých šesť týždňov. Výskum tiež ukázal, že chlapci majú po traumatickom pôrode vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu). Súvis to má so separáciou od matky alebo s nízkou reaktivitou a záujmom zo strany opatrovateľa. Kraemer tvrdí, že dievčenský mozog má istú výhodu v porovnaní s tým chlapčenským v tom zmysle, že na prípadnú stresovú situáciu sa adaptuje rýchlejšie. Táto výhoda pretrváva u dievčat počas celého detstva. Prínosný a zaujímavý pohľad poskytujú aj empirické zistenia výskumu autora Allana N. Schoreho – All our sons: The developmental neurobiology and neuroendocrinology of boys at risk. Autor vo svojom výskume poznamenáva, že tie časti mozgu, ktoré reagujú na stres, dozrievajú u chlapcov pomalšie ako u dievčat. Tvrdenie teda súhlasí s faktom, že dievčatá majú v mozgu viac mechanizmov, pomocou ktorých jednoduchšie a ľahšie čelia stresu. Znamená to teda, že emocionálne podpora a jej napĺňanie je pre chlapcov už od narodenia nesmierne dôležitá a nemalo by sa na to zabúdať.
Náročná výchova chlapcov
Je zrejmé, že rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sú už v stavbe ich mozgu. Čo ale deti veľmi ovplyvňuje, je skúsenosť. Skúsenosťou sa myslia všetky rané zážitky dieťaťa, ale aj výchova a prístup zo strany rodičov. Keď hovoríme o emocionálnej podpore pre chlapcov a o jej dôležitosti, je potrebné sa zamyslieť, kedy a ako dochádza k tomu, že chlapcom sa emocionálnej podpory zo strany rodičov nedostáva v takom množstve ako dievčatám. Kraemerove zistenia ukazujú, že je to v dôsledku náročnejšej výchovy. To, že je výchova chlapcov pre rodičov náročnejšia, môže spôsobiť, že sa medzi rodičom a dieťaťom vytvorí istá priepasť, cez ktorú sa počas detstva dostáva ťažko. Kraemer hovorí: „Chlapci sú veľmi vznetliví a ich matky robia všetko preto, aby svojich synov upokojili. Výchova chlapcov je vo všeobecnosti náročnejšia, môže preto dôjsť k rôznym nedorozumeniam a pochybeniam zo strany rodičov vo výchove, čím sa predispozície chlapčenského mozgu prejavujú o to viac. Platí teda, že pre chlapcov je dôležitejšie vytvorenie bezpečnej väzby s rodičom alebo opatrovateľom ako pre dievčatá.“
Kultúrne stereotypy o mužoch
Autori sa ale zhodujú aj v tom, že dôvodom, prečo sa chlapcom dostáva málo podpory od rodičov, je aj dopad kultúrnych stereotypov na výchovu. Stereotypy ako chlapci sú silnejšie a odolnejšie pohlavie, viac toho zvládnu či vydržia a pod. sú tými, ktoré môžu utvrdzovať rodičov v tom, že ich synček to zvládne a väčšie prejavy lásky nepotrebuje. Tieto kultúrne stereotypy sú natoľko škodlivé, že neubližujú chlapcom len v ranom veku, ale aj v dospelosti. Jessica Raven hovorí: „Mladí chlapci sú stereotypizáciou v spoločnosti vedení k tomu, že vyjadrovanie ich emócii je tabu. Za následok to môže mať dlhodobé problémy v ich vzťahu s inými ľuďmi.“ Znamená to, že nedostatočná emocionálne podpora v detstve a podporovanie deficitov chlapčenského mozgu nesprávnou rodičovskou výchovou, vedie k výskytu duševných problémov u mužov v dospelosti. V článku This Is Why Boys Need More Emotional Support Than Girls autorky Alyson Schafer môžeme dokonca nájsť presné čísla vychádzajúce z kanadských štatistík. V článku sa uvádza, že v dospelosti je až trikrát viac mužov ako žien náchylnejších spáchať samovraždu. Faktom zostáva, že hoci sú muži rovnako náchylní byť depresívni ako ženy, ich prejavy emócii a pocitov zostávajú skryté a preto ich ťažko rozpoznať.
Tipy, ako zabezpečíte dostatok emocionálnej podpory pre vášho syna:
- Zamyslite sa nad tým, že stereotyp o tom, že chlapci neukazujú svoje emócie je nepravdivý. Skúste svojmu dieťaťu ukázať, že je správne hovoriť o svojich pocitoch. Pýtajte sa ho, ako sa má, čo cíti, čo sa mu páči alebo nepáči. Keď sa o tom naučí hovoriť teraz, bude sa mu ľahšie pohybovať v medziľudských vzťahoch v dospelosti – bude viac emocionálne otvorený.
- Nikdy svojho syna nepotrestajte za to, že hovoril o svojich emóciách a pocitoch. Vytvorte u vás doma bezpečné prostredie, kde sa dieťa naučí o pocitoch hovoriť. Tým pádom budete prechádzať tomu, aby prijímalo spoločenské stereotypy o chlapcoch a mužoch. Povedzte mu, že nie sú správne a pravdivé.
- Uvedomte si, že chlapci potrebujú rovnako veľa (ak nie viac) emocionálnej podpory ako dievčatá.
Čo sa deti naučia a získajú v detstve, to zúžitkujú v dospelosti. Dajte svojim deťom najavo toľko lásky, koľko len viete, aby z nich vyrástli šťastní a vyrovnaní dospelí ľudia. A nerobte rozdiely, či ide o chlapca alebo dievča. Obe pohlavia potrebujú vašu emocionálnu podporu úplne rovnako.
