Veľmi ľahko sa deti môžu zaradiť v skupine medzi odmietané. Často za to môžu práve nedostatočné sociálne zručnosti. Čo robí z detí populárne a čo naopak odmietané?
Psychológovia sa zhodujú na tom, že už aj deti v školskom veku by mali mať isté sociálne zručnosti. Ide o schopnosti, ktoré ovplyvňujú fungovanie detí v školskom prostredí, v rôznych oblastiach ako nadväzovania priateľstiev či presadzovania vlastného názoru. Práve nedostatok týchto zručností môže spôsobiť, že z dieťaťa sa stáva obeť šikanovania, terč agresie spolužiakov alebo obetný baránok. Čo sú sociálne zručnosti, kedy hovoríme o ich nedostatku a aké sú možné dôsledky, opísala aj klinická psychologička Karen L. Schiltz, Ph.D.
Predstavte si školský dvor. Všetky deti pobehujú zo strany na stranu, hrajú sa spolu, bláznia sa. V strede ihriska stojí partia kamarátov, ktorý hrajú schovávačku, neďaleko zase druhá skupinka detí, ktorá hrá futbal. V strede oboch skupín je dieťa, ktoré na seba púta pozornosť všetkých ostatných. Je veselé, usmiate, plné energie a smelo presadzuje svoje návrhy na hru. Na ihrisku je aj ďalšie dieťa. To však smutne sedí, osamelé na lavičke, nehrá sa s nikým. Prečo je tomu tak? Prečo niektoré deti nemajú žiaden problém s nadväzovaním vzťahov a vytváraním priateľstiev, zatiaľ čo iným sa nedarí? Aký je medzi týmito deťmi rozdiel? Psychologička Schiltz tvrdí, že za všetkým stoja sociálne zručnosti, ktoré majú deti osvojené. Na základe tejto charakteristiky môžeme potom deti v školskom prostredí rozdeliť na „populárne“ a tie „odmietané“.
„Populárne“ deti, ktoré všetci milujú
Populárne deti majú osvojené nielen sociálne, ale aj kognitívne a emocionálne zručnosti na takej úrovni, že dokážu vychádzať s väčšinou svojich rovesníkov. Sú to deti, ktoré sú zväčša obľúbené v kolektíve a ktoré si druhé deti vyberajú za kamarátov. Psychologička Schiltz tvrdí, že deti so sociálnou zručnosťou sú schopné uvedomiť si, ako ich správanie môže pôsobiť na druhých ľudí a podľa toho sa aj kolektíve správajú. Napríklad, keď si uvedomujú, že skákať do reči druhým je nesprávne a ľudia to nemajú radi, tak sa dokážu natoľko ovládať, že to jednoducho nerobia. To isté platí pri počúvaní cudzích názorov a vyjadrovaní tých svojich. Sociálne zručnosti týchto detí sa taktiež prejavujú v konfliktných situáciách. Dieťa, ktoré zručnosti má, vie pohotovo v daných situáciách reagovať. Bez toho, aby niekoho urazilo. Vie si totiž uvedomiť emócie druhého človeka a na základe tohto porozumenia adekvátne reagovať v problematickej situácii. Znie to možno zvláštne, akoby sme o deťoch ani nehovorili, ale v dnešnej dobe platí, že už deti v školskom veku sú pomaly ako malí dospelí, ktorí vo svojom prostredí čelia rôznych situáciám a musia sa naučiť ich prekonávať a zvládať.
Odmietané deti
Opakom detí, ktoré môžeme označiť ako populárne sú tie, ktoré sa spoločných hier s inými nezúčastňujú. Hanbia sa, zväčša sa hrajú samy, nehovoria nahlas svoj názor, kontaktu s inými deťmi sa skôr vyhýbajú akoby ho vyhľadávali. Sú to práve tie deti, ktorých sociálne zručnosti nie sú až tak vyvinuté a deti ich nevedia správne a citlivo používať. Práve kvôli tomu sa stáva, že sú tieto deti odmietané, vyraďované z kolektívu spolužiakov, ba dokonca, v najhoršom prípade, aj šikanované. Šikanované môžu byť práve pre ich neschopnosť začleniť sa do kolektívu, pre ich problémy s vyjadrovaním či hanblivosť. Populárne deti jednoducho vedia vycítiť, že to "neprispôsobivé" dieťa nie je ako ony, a preto ho nechcú medzi seba prijať. A práve to je dôvod, prečo hovoríme o potrebe sociálnej zručnosti už v tak skorom veku. Je to základ medziľudských vzťahov a komunikácie. Keď sa však vrátime k charakteristike odmietaných detí, je pre nich typické, že napriek tomu, že nepatria do populárnej skupinky detí, snažia sa tam opakovane zapadnúť. Väčšinou je to však spôsobom, ktorý nie je vhodný. Vyrušujú iné detí, robia im napriek, nechcú im prihrávať loptu a podobne. Podľa psychologičky Karen L. Schiltz odmietanie týchto detí môže byť spôsobené aj ich hyperaktivitou, náladovosťou či nezrelosťou. Všeobecne však platí, že tieto typy detí sa cítia osamelo, nešťastne a izolovane. Každý z nás potrebuje priateľov. Predchádza tým úzkosti, depresii, taktiež stresu. Psychologička hovorí o signáloch, vďaka ktorým učiteľ alebo rodič spozná, že dieťa nemá až tak rozvinuté sociálne zručnosti a môže to byť koreňom problému jeho psychického stavu. Dieťa nemá rozvinuté sociálne zručnosti, ak:
- Nenadväzuje ľahko konverzáciu.
- Často narúša debatu svojim rovesníkom, pretože nerozumie, o čom sa rozprávajú, nedokáže porozumieť kontextu rozhovoru.
- Radšej hru pozoruje akoby malo byť jej súčasťou.
- Môže byť psychicky alebo fyzicky napádané rovesníkmi.
- Nie je schopné porozumieť vizuálnym signálom ako je mimika alebo gestá.
- Myslí si, že všetci ostatní sa cítia tak, ako ono.
- Je typické, že je samo.
- Často hovorí, že chce byť samo.
- Tvári sa ako šéf počas hry a diktuje ostatným deťom pravidlá.
- Nevie, o čom sa v konkrétnych situáciách patrí a nepatrí rozprávať.
- Je príliš hlasné a skáče druhým ľuďom do reči.
- Rozpráva príliš veľa o sebe.
- Častejšie nadväzuje a udržiava kontakt s rovesníkmi cez sociálne siete ako naživo.
- Nevhodne sa smeje.
- Je spolužiakmi vynechávané a vyčleňované zo spoločných aktivít.
Profesor Joe Moran, Ph.D. vo svojej knihe The Secret Life of Shyness poukazuje na fakt, že sociálne zručnosti sa nekryštalizujú iba v detstve a počas dospievania, ale človek si ich môže rozvinúť aj neskôr. Hovorí, že sociálna zručnosť je schopnosť, ktorá je človeku prirodzená a je teda zrejmé, že postupom života sa skôr či neskôr vytvorí. Učíme sa ich celý život, no nie je to to isté, ako naučiť sa odpáliť golfovú loptičku.
Ak máte teda doma dieťa, ktoré je tiché, zväčša sa hrá doma namiesto toho, aby šlo s kamarátmi von, nezúfajte. Možno je dôvodom to, že nemá dnes náladu, alebo sa mu naozaj radšej chce byť doma. Ak sa ale kontaktu s druhými deťmi zámerne vyhýba, mali by ste spozornieť. Nedostatky v sociálnych zručnostiach nie sú psychickým problémom, je však dôležité venovať pozornosť svojmu dieťaťu a rozprávať sa sním, aby vám neuniklo, ak by svoju samotu začalo ako problém vnímať samotné dieťa.
Ak však vaše dieťa patrí do kategórie detí, ktoré by rady zapadli, detská psychologička a expertka na výchovu Lawrence Balter, Ph.D., odporúča 4 stratégie, ako svoje deti môžete podporiť v sociálnych zručnostiach potrebným do života:
1. Učte deti empatii – Prechádzajte si s vašim dieťaťom rôzne situácie, ktoré sa stávajú každý deň. Pýtajte sa, ako sa môžu cítiť ľudia, ktorí sa do danej situácie dostanú. Dieťa by sa malo takýmto spôsobom naučiť vidieť aj perspektívu tých druhých, ktorá je do života veľmi dôležitá a potrebná.
2. Vysvetlite dieťaťu otázku osobného priestoru človeka – Je dôležité deťom vysvetliť, že každý človek má istý osobný priestor, svoj svet, v ktorom sa cíti príjemne a prirodzene. Najlepšie to je deťom vysvetliť na hre. Je dobré poukázať na spôsoby, akými by mohli deti spolupracovať a komunikovať s druhými deťmi, napríklad počas spomínanej hry.
3. Precvičujte s deťmi spôsoby, ako nadviazať kontakt – Naučte a precvičujte s vašimi deťmi adekvátne spôsoby, akými začať rozhovor s druhou osobou, akým spôsobom upútať niekoho pozornosť či spôsob, akým sa môžeme vaše dieťa pridať k už hrajúcim sa deťom v skupine.
4. V neposlednom rade autorka odporúča s deťmi precvičovať každodenné situácie, ako napríklad čakanie v rade alebo v čakárni. Dopĺňa však, že keďže je pre deti práve hra najprirodzenejšou formou aktivity, mali by ste sa zamerať aj na ňu. Aby dieťa nebolo egoistické, vedelo sa podeliť, vystriedať a byť fér.
