Šikana na školách: Aké deti sa stávajú obeťou šikany a kto býva agresorom?

Deti, ktoré iných v škole šikanujú, sú často aj deti, ktoré k tomu na prvý pohľad nemajú žiadny dôvod.
Deti, ktoré iných v škole šikanujú, sú často aj deti, ktoré k tomu na prvý pohľad nemajú žiadny dôvod. / Foto: Bigstock

Prečo niektoré deti šikanujú iné? Kto sa najčastejšie stáva v škole agresorom a kto obeťou?


Človek by povedal, že dieťa, ktoré bude v školskej triede agresorom, spoznáme už na prvý pohľad. Že má akési črty, ktoré sú pre neho typické a podľa nich vieme ľahko označiť aj ostatné deti, ktoré iným ubližujú. Nie je to však celkom tak. Existujú viaceré typy agresorov a ich dôvody k šikanovaniu bývajú rôzne.

 

Dôvody, prečo sa deti stávajú agresormi

  • rodinné problémy (rozvod, prírastok resp. úmrtie v rodine),
  • snaha o odplatu (dieťa, ktoré je alebo bolo samo týrané),
  • príliš dominantný rodič,
  • túžba po moci, túžba získať status, dominanciu alebo členstvo v skupine,
  • nadmerné vyžadovanie a pútanie pozornosti,
  • potešenie z manipulovania s ľuďmi,
  • agresivita, krutosť, potešenie z utrpenia druhých,
  • pocit menejcennosti, frustrácia,
  • zvedavosť, nuda,
  • negatívny vplyv rovesníkov.

 

Podľa výskumu Americkej asociácie psychológov však majú deti, ktoré nemajú v škole dobré akademické výsledky, predsa len o niečo bližšie k tomu, že začnú ubližovať iným. Psychológ Clayton R. Cook z Louisiana State University hovorí, že agresori zdieľajú určité spoločné znaky, no majú aj jedinečné črty. Cook spolu so svojím tímom skúmal 153 štúdií realizovaných za posledných 30 rokov, ktoré boli venované šikanovaniu. Zistili, že chlapci šikanujú častejšie ako dievčatá a že agresori majú veľmi slabé schopnosti riešiť vlastné sociálne problémy.

"Typický agresor má negatívne postoje a názory voči ostatným, cíti voči sebe negativitu, pochádza z konfliktnej rodiny a má nedostatok rodičovskej pozornosti. Vníma školu ako negatívnu a rovnako negatívne ovplyvňuje aj svojich spolužiakov," vysvetľuje Cook.

Zistil tiež, že šikanované deti sa správali odlišne aj vzhľadom na vek. Mladší agresori boli vzdorovitejší, agresívnejší a výstrednejší, zatiaľ čo starší násilníci boli skôr introverti, uzavretí do seba, depresívni a úzkostní. Mladší agresori sa tak netrápili kvôli odmietaniu okolím a tomu, že nie sú populárni v porovnaní so staršími.


Gajdošová, Valihorová a Herényiová v knihe Školská psychológia opisujú viaceré typy agresorov a delia ich do troch možných skupín.

Prvou skupinou agresorov šikanovania je typ agresora, ktorý je hrubý, primitívny, impulzívny, so silným energetickým pretlakom. Má narušené vzťahy k autorite, niekedy je práve on tým, ktorý organizuje v triede patologickú činnosť (zakladá gangy, ktoré robia výtržnosti, porušujú školský poriadok a pod.). Tento typ agresora šikanuje masívne, tvrdo a neľútostne, vyžaduje od ostatných detí absolútnu poslušnosť, šikanovanie používa vlastne ako prostriedok k zastrašovaniu ostatných. A kde k takémuto spôsobu správania dieťa príde? Väčšinou je práve v rodine daného dieťaťa častý výskyt agresie a brutality zo strany rodičov. Agresori v tomto prípade akoby brutalitu, ktorá bola páchaná na nich, vracajú iným.

Druhým typom agresora je opak tvrdého a nekompromisného agresora. Je ním žiak slušný, kultivovaný či zvýšene úzkostlivý, ktorý je typický svojimi sadistickými tendenciami v sexuálnom zmysle. Jeho násilie je cielené a rafinované, uskutočňuje sa prevažne bez prítomnosti svedkov.

Tretím typom agresora je žiak, ktorý je označovaný spolužiakmi ako „srandista“, je optimistický, dobrodružný, do istej miery aj sebavedomý, obľúbený a vo svojej triede vplyvný. Jeho šikanovanie slúži na pobavenie samého seba alebo ostatných spolužiakov. Snaží sa obeť zosmiešniť, vyberie si na nej tie stránky, ktoré sa dajú zveličiť a prekrútiť tak, aby z toho získal práve on sám.

 

 

Osamelý alebo nový žiak je vždy kritický

Čo sa týka obetí šikanovania, tiež by sme ich vedeli rozdeliť do niekoľkých skupín. Najčastejšou odpoveďou laikov, kto je obeťou šikanovania v škole je, že ním je žiak, ktorý je osamotený. Osamotený žiak v zmysle žiaka, ktorý bol do danej triedy preradený z inej triedy, ktorý do tejto triedy prepadol alebo, môže to byť aj žiak introvertný, tichý či celkovo, samotár.

Podobným ako osamoteným žiakom je aj žiak nový - „nováčik“. Títo žiaci majú v triede náročné postavenie, pretože často bojujú s predsudkami a nepriateľstvom zo strany spolužiakom a často sa tým pádom stávajú obeťou šikany a ubližovania. Ďalším typom obete šikany v školskej triede je žiak, ktorý sa od ostatných spolužiakov niečím odlišuje. Či už ide o odlišnosť vo výzore, oblečení, etnickej príslušnosti, národnosti, vierovyznaní či telesnej vade. Možno to bude znieť zvláštne, no obeťou šikany sú často aj úspešní žiaci. Pozornosť agresorov sa zvykne upriamovať aj na žiakov tvorivých, ktorí majú dobrý prospech alebo sú obľúbení u učiteľov.

 


Zdroj: Gajdošová, E., Herényiová, G., Valihorová, M. (2010). Školská psychológia. Bratislava: Vydavateľstvo Stimul.
Čítajte viac o téme: Šikana
Zdieľať na facebooku