Pozitívne myslenie vám pomôže byť šťastnejšími rodičmi

Andrea Piacquadio
Vychutnať si rodičovstvo / Andrea Piacquadio

V živote často vnímame udalosti okolo seba jednostranne. Ani v rodičovstve to nie je inak. Pozeráme sa na ne z jedného uhla pohľadu a väčšinou ich vnímame ako výhradne negatívne, alebo pozitívne. Vnímame ich čiernobielo. 

 

Spisovateľka Iben Dissing Sandhal sa spolu s expertkou na rodičovské poradenstvo Jessicou Joelle Alexander téme čiernobieleho vnímania venovala v knihe Prečo sú dánske deti šťastné? Američanka Jessica si viackrát všimla, že jej dánsky manžel má úplne odlišný prístup k deťom než ona. Kým ona pri detských výčinoch a náročných udalostiach mala sklon reagovať unáhlene, jej manžel si vždy všimol detaily detského správania a postrehol veci, ktoré ona nevnímala. Ktoré zrazu dávali situácii iný rozmer. Prípadne jej pomohli pozerať sa na vec ináč. Získať nadhľad. Jej manžel zázračne dokázal postaviť aj nepríjemnú situáciu do oveľa pozitívnejšieho svetla. Čierno-biely okamih premeniť na trochu viac šedý. Keď sa téme začala venovať viac, zistila, že to, čo jej manžel spontánne robí, sa volá prerámcovanie situácie (z angl. cognitive reframing)

Je to vlastne “umenie, ako vidieť veci inak”. Technika, ktorá sa používa v rámci rodinnej terapie, no školia sa v nej tiež manažéri a zamestnanci rôznych firiem. Vyžaduje naučiť sa mať otvorenú myseľ. Pripustiť, že udalosti, ktoré sa dejú okolo nás, môžu mať mnohoraký význam a dajú sa vnímať rôzne. Situáciu, ktorá sa deje, dáme do iného rámca. Ako keď vidíme obraz v galérii. Keď ale odstúpime trochu napravo, alebo naľavo, obraz vyzerá inak. Možno poznáte optický klam amerického karikaturistu Williama Ely Hilla s názvom “Moja žena a moja svokra”. Ukazuje obrázok mladej ženy aj starej ženy v jednom. To, či vidíme len mladú ženu, alebo aj starú ženu, závisí od toho, ako sa pozeráme na obrázok. Či si všímame aj drobné detaily a odlišnosti. 

William Ely Hilll - obrázok "Moja žena a moja svokra"
William Ely Hill - obrázok " Moja žena a moja svokra"

 

A tak je to aj v rodičovstve. Situácia je stále rovnaká - zmení sa len naše vnímanie. Náš pohľad na ňu. Môže byť negatívny, alebo sa môžeme pozrieť na situáciu v inom svetle. Skúsiť jej dať nový význam. Neznamená to popierať negatívne - znamená to vidieť inú stránku veci. Negatívnemu nepripisovať príliš veľkú váhu a radšej sa sústrediť na to, čo vieme nájsť pozitívne. Vďaka tomu budeme udalosti okolo seba vnímať šťastnejšie. To, ako vnímame svet, ovplyvňuje to, ako sa cítime. Schopnosť prerámcovať stresujúce situácie môže ovplyvniť našu telesnú a duševnú pohodu. 

Skúsme si predstaviť nasledujúcu situáciu. Sme unavení, lebo dieťa nás celú noc budilo. Môžeme sa zamerať na našu únavu a na to, aké náročné je niekedy rodičovstvo. Sústrediť sa na to negatívne nám ale na psychickej pohode nepridá. Alebo si môžeme povedať, že áno, rodičovstvo je náročné, ale to, že máme možnosť byť dieťaťu nablízku a že nás naše dieťa potrebuje, je super. Aj na náročné chvíle sa môžeme pozerať ako na niečo dočasné a vzácne. Je to ako odložiť jedny okuliare a skúsiť si druhé. Situácia je tá istá, ale môžeme ju vnímať inak. Nemôžeme zmeniť to, čo sa práve deje, ale môžeme zmeniť to, ako situáciu budeme vnímať.

 

Vyhnete sa aj ubližujúcemu nálepkovaniu dieťaťa

Niekedy nie je jednoduché byť otvorený zmene rámca. A je veľa situácií, kde je ťažké pozerať sa na vec z iného uhla pohľadu. Okrem náročnej situácie sa môžeme stretnúť aj s náročným detským správaním sa. Vtedy zmena rámca nám pomôže k tomu, aby sme dieťaťu nedali zbytočnú nálepku. 

Jednostrannému vnímaniu detí a ich nálepkovaniu sa venuje aj Mary Sheedy Kurcinka v knihe Rasing your spirited child. Ponúka viaceré príklady a pomenovania, ako sa môžeme pozrieť na dieťa a jeho náročné správanie inými očami. 

Nepredvídateľné dieťa môžeme nazvať akčným. Tvrdohlavé dieťa je ochotné vytrvať aj napriek ťažkostiam. Je to vlastnosť, ktorá nám aktuálne robí problémy, v budúcnosti sa ale môže dieťaťu zísť. Divoké dieťa je energické, plné entuziazmu. To ako vnímame deti je veľmi podstatné. Vďaka prerámcovaniu môžu rodičia pozitívnejšími slovami opísať správanie svojich detí. Deti tak získajú pozitívnejší obraz o tom, kto sú a svoje slabé stránky tak premeniť na silné. Slová, ktoré používame, majú veľkú moc.

Naučiť sa prerámcovať situácie chce tréning a mať myseľ v pohotovosti. Všímajte si, ako často sa na situácie pozeráte negatívne. Skúste sa na veci, ktoré vás rozčuľujú, pozrieť z iného uhla. Keď sa napríklad hneváte, že deti sa bláznia, vnímajte to, že sú v tej chvíli vo vašej prítomnosti šťastné. Dieťa, ktoré je divoké a nepredvídateľné, môže byť zároveň štedré a rado sa delí s ostatnými. 

Pripomínajme si aj pozitívne stránky našich detí. Byť v kontakte s realitou, ale mať pozitívny uhol pohľadu, sa volá realistický optimizmus. Väčšinou v rámci dňa zažijeme viacero udalostí. Je naše rozhodnutie, na ktoré z nich sa zameriame a ktoré sa pre nás stanú dôležité.


Zdroj: 
Mary Sheedy Kurcinka - Raising Your Spirited Child
Jessica Joelle Alexander, Iben Dissino Sandahl - Prečo sú dánske deti šťastné

Čítajte viac o téme: Pozitívna psychológia
Zdieľať na facebooku