Článok vznikol v rámci projektu „Školstvo je spolupráca“ na základe online debát na pôde Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní, ktorá vzniká v rámci projektu „Deti nepočkajú!“. Záznamy z debát sú dostupné na YouTube kanáli Deti nepočkajú.
26.12.2020 - Na Slovensku sa žiaci učia veľa teórie, no v praxi sú absolventi pre zamestnávateľov často len málo použiteľní. Navyše, o profesijnom smerovaní mladých ľudí mnoho ráz rozhodujú rodičia. Nedostatočne obsadené sú potom najmä technické študijné odbory s veľkou budúcnosťou. Ďalším fenoménom na Slovensku je fakt, že viac ako polovica mladých ľudí nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali.
Takto by sa dalo stručne zhrnúť posolstvo zamestnávateľov, ktorí sú v súvislosti s Operačným programom Ľudské zdroje sústredení do 24 sektorových rád pôsobiacich pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Podľa projektovej manažérky projektu Sektorovo riadené inovácie Lucie Lednárovej Dítětovej sa firmy dívajú aj do vzdialenejšej budúcnosti. Hoci nevieme, ako presne bude vyzerať svet v roku 2050, očakáva sa dopyt po špecialistoch v dátovej bezpečnosti, umelej inteligencii, v programovaní a riadení dronov, potrební budú i remeselníci, energetici a pracovníci v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A toto všetko budú musieť zabezpečiť ľudia, ktorí dnes chodia do našich škôl a časom ich brány opustia. Ako budú pripravení?
Digitalizácia a „smart“ priemysel
Niektoré súčasné čísla neveštia nič dobré. Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie, kde nastupujúca digitalizácia a automatizácia najviac ohrozuje pracovné miesta. Mário Lelovský z Republikovej únie zamestnávateľov pripomína, že na rozdiel od väčšiny krajín EÚ Slovensko zatiaľ stále nemá ucelenú stratégiu zavádzania tzv. smart priemyslu. Pritom digitalizačné schémy sú v EÚ jasné – od zavádzania inovácií naprieč sektormi, cez posilňovanie líderstva v digitálnych technológiách, prípravu ľudí na digitálny vek, cloudové iniciatívy, rozvoj štandardov (5G, internet vecí, kyberbezpečnosť a iné) až po digitalizáciu verejnej správy. To všetko by mohlo poskytnúť mladým Slovákom množstvo príležitostí.
Prilákajú mladých trendy?
Diskutujúci zo sektorových rád sa počas jesenných online debát na pôde Stálej konferencie aktérov vo vzdelávaní väčšinou zhodli, že ich aktuálne trendy pre budúcnosť sa popri robotizácii týkajú najmä obnoviteľných zdrojov energie a znižovania negatívneho dosahu na životné prostredie, tiež obehovej ekonomiky, bezpečnosti pri práci (s tou by sa malo začínať už v materskej škole) a prípravy ľudí na inovácie. Sú to väčšinou témy, o ktoré sa rozhľadení mladí ľudia – aj bez pomoci školy a učiteľov – dnes živo zaujímajú. Za najdôležitejšie zručnosti pre uplatnenie zamestnávatelia označili mäkké zručnosti, na ktoré sa v školách často zabúda.
Technické odbory stoja v súčasnosti pred veľkou výzvou – jednoducho sa „predať“. Je to spôsobené aj tým, že o výbere škôl pre mladých ľudí rozhodujú do veľkej miery ich rodičia. Dobre cielená reklama by mohla úspešne zvýšiť povedomie o technických povolaniach – už aj preto, že tieto profesie pravdepodobne prinesú nadpriemerné platové ohodnotenie, čo je i pre dnešnú mladú generáciu pomerne atraktívny činiteľ.
Ani primárny sektor mladých zatiaľ nepriťahuje
Popri technických majú nízku atraktivitu medzi mladými ľuďmi aj odbory z primárneho sektora, teda získavania surovín a zdrojov. Stále prevláda predstava, že ide o fyzicky náročnú a špinavú prácu. No 21. storočie mení aj charakter práce v týchto odvetviach. Prakticky už neexistuje odbor, kde by sa dnes neuplatnili IT technológie, ktoré menia manuálnu prácu na sofistikovanú. Príkladom moderných technológií sú stroje v podzemných baniach Slovenských magnezitových závodov v Jelšave.
_20201226_194214.jpg)
Osobitnú úlohu zohráva poľnohospodárstvo, ktoré tu pre nás bude musieť byť stále. Budú tu však preň absolventi? „Pre nás pracujú ľudia, ktorí nie sú zamestnateľní v iných sektoroch, a zároveň nastupuje digitalizácia a inovácie, bez ktorých nemáme šancu konkurovať. Napríklad už existuje spôsob obrábania pôdy traktorom bez vodiča. Navádza ho digitálny systém priamo na poli, stroj tak dokážeme optimálne využiť. Má to aj tú výhodu, že v prípade poruchy experti už na diaľku vedia nájsť chybu a prídu rovno s náhradným dielom,“ vysvetľuje Jozef Artim zo Sektorovej rady pre poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov. Môžu sa pochváliť nedávnym zriadením nového učebného odboru agro-mechatronik na troch stredných odborných školách (SOŠ) – v Pruskom, Rimavskej Sobote a Moldave nad Bodvou.
Prirodzene, o inovácie nie je núdza ani v ďalších odvetviach. „Začínajú sa predávať chladničky, ktoré vám dokážu nadiktovať recept z LCD obrazovky a hneď z obchodu objednajú suroviny, ktoré momentálne v chladničke nemáte,“ hovorí zástupca Sektorovej rady pre elektrotechniku, Andrej Lasz.
Návrat k duálnemu vzdelávaniu
Za bývalého režimu bolo u nás vysoko rozvinuté učňovské školstvo. Určitý návrat k nemu predstavuje duálne vzdelávanie – samozrejme s podstatne širšími možnosťami, ktoré dnes moderné firmy ponúkajú. Aktuálne sa v tomto systéme pripravuje na budúce povolanie 7 685 študentov, z toho najviac v Trenčianskom kraji. Je to tak i v závode Carpathia v Prievidzi, ktorý za pomoci najmodernejších technológií vyrába sušené zmesi na prípravu jedál. V tejto firme napríklad už dnes pracuje robot, ktorý vykonáva manuálne práce. Potenciál tu však rozhodne existuje ešte oveľa väčší. Medzi ďalšie príklady dobrej praxe môžeme zaradiť:
- spoluprácu Sektorovej rady pre chémiu a farmáciu so strednými odbornými školami v Bratislave či Novákoch;
- zriadený odbor technik-vodár-vodohospodár na Súkromnej strednej odbornej škole (SOŠ) DSA v Trebišove, v spolupráci s odborníkmi zo Sektorovej rady pre vodu, odpadové hospodárstvo a životné prostredie;
- Sektorová rada pre remeslá a osobné služby podporila na SOŠ vznik odborov ako pánsky kaderník-barbier, kozmetik-tatér alebo pedikér-podológ;
- SOŠ dopravná v Martine-Priekope úzko a produktívne spolupracuje so Sektorovou radou pre dopravu, logistiku a poštové služby.
Spolupráca a zase spolupráca
Chytiť odchádzajúci vlak je nevyhnutné aj z medzinárodného hľadiska. Andrej Hutta zo Sektorovej rady pre vzdelávanie, výchovu a šport varuje: „V pretekoch o pracovné miesta musíme byť konkurencieschopní. Pretože ak tento zápas prehráme, zostanú nám pozície s nižšou pridanou hodnotou. Ako jedno z konkrétnych riešení sa ukazuje dobré prepojenie základných, stredných a vysokých škôl.“ V praxi to znamená rozvoj kľúčových kompetencií žiakov – kritické myslenie, kreativita, komunikácia a kooperácia. Andrej Hutta poukazuje ešte na jeden aspekt: „Digitalizácia nám prinesie aj to, že budúcou pracovnou silou budú spolupracovníci z rôznych kútov sveta, ktorí spolu komunikujú. Preto sú veľmi dôležité aj medzikultúrne zručnosti.“
Podobne ako pri proaktívnych základných školách, úspech spolupráce do veľkej miery závisí od agilnosti vedenia stredných škôl. Felix Dömény z Asociácie odborných škôl Slovenska je zároveň riaditeľom SPŠ Strojníckej v Bratislave, ktorá rozvíja spoluprácu na poli laboratórií a technológií s hi-tech spoločnosťami a v poslednom období aj s najväčšou slovenskou firmou, Volkswagen Slovakia. Podobne v Košiciach, kde funguje už niekoľko rokov klaster IT Valley, sa školy z vlastnej iniciatívy podujali vytvárať pre svojich študentov jasnejšiu budúcnosť. Darí sa to napríklad Súkromnému gymnáziu Katkin Park či SOŠ Ostrovského.
Vysoké školy potrebujú zmeny
Veľká pozornosť zo strany ministerstva je zameraná na vysoké školy. Bez toho, aby boli ohrozené akademické slobody, je nutné posilniť ich vzťah k reálnej praxi. Pohľad progresívnych zamestnávateľov ponúka Milan Kuzma zo Sektorovej rady pre automobilový priemysel a strojárstvo: „Vysoké školy sú veľmi premnožené a aj tie, ktoré by sa naozaj snažili intenzívne spolupracovať so zamestnávateľmi a sektormi, sú často nútené ísť s latkou nižšie. Bojujú totiž s tými školami, ktoré tiež chcú mať študentov za každú cenu. Tým pádom nechtiac znižujú úroveň kvality. Optimalizácia siete vysokých a stredných by veľmi pomohla smerom ku kvalite.“
Matej Gajdoš, študent Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pochádza z učiteľskej rodiny a sleduje tendencie vo svete. „Určitým riešením pre trh práce môže byť vstup súkromného sektora do vysokoškolského vzdelávania. Chystá sa reforma riadenia vysokých škôl. Idú chýry o tom, že regionálni aktéri a zamestnávatelia by mohli dostať väčšie právomoci pri riadení vysokých škôl. Podľa mňa by s tým ruka v ruke mala ísť aj finančná spoluzodpovednosť, pretože na kvalitných univerzitách, najmä v USA či Británii, členovia správnych rád, ktorí zastupujú zamestnávateľov, investujú významné sumy peňazí do týchto vysokých škôl, do vedy a do rozvoja. Myslím, že aj pre nás je cesta skôr toto ako investovanie štátnych peňazí.“ M. Gajdoš doplňuje, že ako dobrá myšlienka sa javí i diverzifikácia vysokých škôl na výskumné univerzity. „Ak by vznikli centrá excelentnosti v Bratislave a možno v Košiciach, ďalšie vysoké školy by sa mohli zamerať na potreby regionálnych trhov.“
Špička musí loviť mozgy v zahraničí
V tejto súvislosti sa zdá až neuveriteľné, že na Slovensku sa dá robiť špičková veda. Príkladom je Centrum excelentnosti pre keramiku sklo a silikónové materiály, ktoré vzniklo na pôde Trenčianskej univerzity A. Dubčeka. Jeho líder Dušan Galusek opisuje najnovší vývoj. „V rámci Horizontu 2020 sme podali projekt, ako jediní na Slovensku sme uspeli a získali priamu podporu z Bruselu vo výške 15 miliónov eur na vybudovanie centra pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá – s doplnkovým financovaním z eurofondov na ďalších 10 miliónov eur. V poslednej dobe sme sa rozrástli z 20 zamestnancov na zhruba 70.“ Potrebujú však kvalifikovaný personál a to na Slovensku nie je ľahké. „Minulý rok sme hľadali doktorandov. Mali sme nevídaný záujem – sto záujemcov o doktorandské štúdium, z toho však iba dvaja zo Slovenska. Momentálne máme v centre 14 doktorandov, z toho je iba jeden Slovák. Pritom máme zastúpený Irán, Turecko, Indiu, Čínu, dokonca aj Francúzov, Nemcov.“
Príčinu tohto úpadku vidí D. Galusek hlavne v nastavení nášho školstva. „Poviem príklad. Sú deti, ktoré už len keď prichádzajú na základnú školu a strčia vás do vrecka tým, že vedia vymenovať 100 dinosaurov, zaujímajú sa o astronómiu... No po dvoch rokoch v škole je koniec, pretože musia memorovať nezmyselné fakty, ktoré im v podstate pre život nič nedajú. Ony nechápu, načo sú tie veci dobré. A za ďalšie, zatiaľ nedokážeme naše školstvo nastaviť tak, aby sa deti učili porozumieť základným princípom prírodných a technických vied.“
Medzitým pokračuje aj odliv mozgov. Vedec Peter Celec z Lekárskej fakulty UK v Bratislave pri hľadaní hlbších príčin tohto exodu poznamenáva, že z potenciálnych lekárov odchádzajú zo Slovenska študovať tí najlepší a teda možno práve aj takí, ktorí vnímajú komplexnosť tohto povolania a majú i určitú empatiu.
Vyberanie správnej životnej dráhy
Systém správne nastaveného kariérneho poradenstva ešte na Slovensku nevyrástol z plienok. Svoju významnú úlohu by tu mohli zohrať aj centrá orientácie na výber povolania. Prvé z nich už vzniklo v Nitre. „Dokážu zmapovať kompetencie žiaka, na čo má predpoklady, a informujú o tom aj rodičov. Žiak v takomto centre získa prehľad o tom, čo všetko má na výber a nakoniec môže byť naozaj v živote šťastnejší, že si vybral niečo, čo zodpovedá jeho schopnostiam,“ hovorí Róbert Schmidt zo Sektorovej rady pre remeslá a osobné služby. Mesto Nitra avizuje aj vznik Nitrianskeho centra podpory, kde si napríklad stredoškoláci budú môcť vybrať z povolaní budúcnosti.
Zamestnávatelia poukazujú i na ďalšie potreby, ktorých uspokojenie bude závisieť od dobrej spolupráce so školstvom:
- vedenie študentov k finančnej a podnikateľskej gramotnosti v nadväznosti k smerovaniu študentov k prebratiu zodpovednosti za svoje učenie a svoj život;
- premostenie generačnej priepasti v niektorých sektoroch, čo bude znamenať doplnenie mladých zamestnancov tam, kde budú silné generácie odborníkov odchádzať do dôchodku;
- mapovanie zmien na mape profesií a na trhu práce;
- spolupráca medzi odvetviami.
Na opačnom vekovom póle
Takpovediac opačná téma – celoživotné vzdelávanie – si tiež zasluhuje pozornosť. Hoci na Slovensku pokrivkáva, ani tu už nechýbajú vzory. Medzi ne patrí SOŠ Pod Bánošom v Banskej Bystrici, kde môžu tradičné odbory, napríklad včelárstvo, študovať aj dospelí. V Trenčianskom samosprávnom kraji sa zasa chcú popasovať s aktuálnym problémom útlmu hnedouhoľného baníctva. Netaja sa ambíciou dovzdelať aj bývalých baníkov – ak tí prejavia záujem. „Plánujeme zriadiť Hornonitrianske centrum celoživotného vzdelávania, ktoré sa má venovať všetkým vekovým skupinám – od Akadémie tretieho veku až po kariérne poradenstvo pre žiakov základnej školy,“ avizuje Eva Žernovičová zo župného odboru školstva.
Pomôžu nám eurofondy?
Vzhľadom na eurofondy, ktoré majú nášmu školstvo pomôcť, Ľubica Libová z Nitrianskeho samosprávneho kraja pripomína, že samotné čerpanie financií z EÚ je problematické. „Výzvy v dostatočnej miere neodzrkadľujú potreby stredných škôl. K tomu treba prirátať často neprehľadné zmeny legislatívy. Nejasne sú vo výzvach definované oprávnené aktivity a cieľové skupiny. Samotná administratívna činnosť získavania fondov z EÚ je administratívne veľmi náročná a existuje silná vzájomná konkurencia medzi školami.“ Prešovský či Banskobystrický kraj sa po vzore Poľska chopili projektu Dobiehajúce regióny (Catching-up Regions) v spolupráci so Svetovou bankou. Veľký potenciál samosprávnych krajov pri rozvoji vlastného územia však stále brzdia nevyjasnené kompetencie medzi štátom a samosprávou.
Celý život v jednom povolaní bude skôr raritou
Disparity v zamestnávateľských sektoroch tu budú pravdepodobne vždy. O to viac, keď sa zoznam potrebných povolaní pomerne rýchlo mení a inak to nebude aj v nadchádzajúcich rokoch a desaťročiach.
Výzvou, pred ktorou stoja naše školy, teda zostáva pomôcť pripraviť na život ľudí, ktorí budú prispôsobiví a odolní – a preto budú schopní vďaka svojim zručnostiam zmeniť niekoľkokrát za život svoje povolanie. V tejto súvislosti to bude práve motivácia a potenciál jednotlivca, ktoré môžu zohrať dôležitú úlohu a pomôcť mu „dohnať“ zameškané. Ako totiž poznamenáva Alexander Mušinka z Prešovskej univerzity v Prešove, technikom podľa jeho skúseností často chýbajú mäkké zručnosti, no študenti humanitných smerov ich majú a vedia ich využiť – hoci aj pri neskoršej rekvalifikácii za technikov.
Aké podnety priniesla kríza?
Na prvý pohľad sa pandémia Covid-19 kvality školstva priamo netýka. Táto kríza však plne odhalila jeho nelichotivý stav, čo potvrdili dáta prezentované na verejnosti.
Najväčšie zmeny, ktoré boli školy podnietené implementovať rýchlo, sa týkali digitálnej konektivity. Niektorým sa podarilo zvýšiť jej úroveň pomerne úspešne, na väčšine odborných škôl sa však ukázalo, že základná úroveň vybavenia jednoducho nestačí, keďže ich potreby sú veľmi špecifické.
Riešením by mohol byť „digitálny príspevok“, vďaka ktorému by sa financie nasmerovali tam, kde to študenti SOŠ naozaj potrebujú – napríklad do cloudových úložísk dát pre veľké súbory s nákresmi, ktoré sú niekedy až na úrovni patentov.
S inšpiráciami prišli aj účastníci online debát pôsobiaci v zahraničí. Stredoškolská učiteľka vo Veľkej Británii Karin Koštialová poukázala na pružnú, pritom jednoduchú zmenu v rámci online vyučovania: študenti školy zameranej na cestovný ruch začali nahrávať videá, kde preukazovali svoju schopnosť predávať produkty a služby.
Z Nemecka poskytla tip Jarmila Buchová, učiteľka na strednej zdravotníckej škole a predsedníčka organizácie ISEIA združujúcej slovenských učiteľov v zahraničí. „Zamestnávateľ a študent sa v Bavorsku vždy dohodnú na zaučení počas celej dĺžky štúdia. Každý jeden študent odbornej školy má svojho zamestnávateľa. Celý systém je nastavený tak, že študenti trávia viac času v praxi ako v škole. Preto aj počas korony dochádzali študenti na prax, čím nevznikol veľký sklz v štúdiu.“
Kde nájsť relevantné informácie pri rozhodovaní?
K informovaným rozhodnutiam môžu žiaci, študenti a ich rodičia dospieť s využitím informácií na webových stránkach www.trendyprace.sk a www.uplatnenie.sk
Na čom sa zhodli všetci aktéri a zamestnávateľské sektory počas online debát:
Aj keď povolania budúcnosti dnes nevieme kvôli dynamicky sa meniacej spoločnosti presne identifikovať, aktéri vo vzdelávaní i zástupcovia 24 sektorov sa počas debát zhodli na tom, že:
- Cieľom vzdelávania je komplexný rozvoj individuálneho potenciálu učiaceho sa pre jeho/jej zmysluplné uplatnenie sa v budúcom živote. Uplatnenie žiakov a študentov v praxi je súčasťou ich well-beingu;
- Kľúčové kompetencie (komunikácia, kreativita, kooperácia, kritické myslenie, občianska angažovanosť a charakter) a mäkké zručnosti sú na pracoviskách maximálne žiadané už dnes a určite budú prioritou i v budúcnosti. Memorovanie musí byť nahradené schopnosťou práce s informáciami. Práca s textom, umenie a digitálne technológie primerané veku sú nástrojmi na rozvoj kompetencií
- Základným východiskom pre reformu kurikula je dôsledné prepojenie na život.
- Inovácie je potrebné zavádzať na Slovensku flexibilne – v reakcii na meniace sa trendy.
- Žiaduca je spolupráca rôznych stupňov vzdelávania a tiež aktérov od „kolísky po kariéru.“
Všetky uvedené závery sú obzvlášť dôležité pri nastavovaní kurikulárnej reformy.
