Je známe, že socioekonomický status rodiny má výrazný vplyv na dieťa, na jeho súčasný aj budúci životný štandard. Napriek tomu, že všetky deti navštevujú viac-menej tú istú školu, v ich výsledkoch existujú nerovnosti. Ak majú rodičia vysokoškolské vzdelanie, je vysoká pravdepodobnosť, že ich dieťa tiež dosiahne vysokoškolské vzdelanie. Naopak u detí, ktorých rodičia majú nízke vzdelanie, je táto šanca minimálna. Prečo je to tak?
Vplyv rodiny je najsilnejší
Jedna nemecká štúdia uvádza, že vplyv rodinného prostredia je mimoriadne silným faktorom pri rozhodovaní sa o budúcom štúdiu. Až 84 percent maturantov pochádzajúcich z rodín, v ktorých rodičia dosiahli akademické vzdelanie, pokračuje v štúdiu na univerzite, kým v prípade maturantov pochádzajúcich z rodín s nižším vzdelaním je to len 72 percent. Príčinu tohto stavu vidia odborníci v aj tom, že potenciálni absolventi sú v závislosti od vzdelania rodičov odlišne informovaní o finančných nákladoch a celkovej užitočnosti ďalšieho štúdia. Rodičia bez vysokoškolského vzdelania často považujú náklady na štúdium príliš vysoké a potrebu ďalšieho štúdia za príliš nízku, hlavne pri porovnaní s odborným vzdelávaním.
Výskumníci z Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum a Výskumné centrum pre sociálne vedy v Berlíne uskutočnili v rozpätí rokov 2013 až 2016 dlhodobú štúdiu a zistili zaujímavé, no nie neočakávané výsledky. Výskumu sa zúčastnilo 1500 maturantov z 27 berlínskych škôl. Týchto študentov sa výskumníci v opakujúcich sa intervaloch pýtali na to, aké majú ciele v súvislosti s ďalším vzdelávaním. Štúdia ukázala, že informovanosť žiakov významne ovplyvňuje ich rozhodovanie sa pre alebo proti ďalšiemu štúdiu. Ak sa žiaci už na strednej škole dozvedia, čo všetko štúdium prináša a koľko stojí, chcú väčšinou ďalej študovať. Platí to predovšetkým pre tých študentov, ktorých rodičia nemajú vysokoškolský diplom. Pravdepodobnosť, že po získaní takýchto informácií budú chcieť ďalej študovať, sa zvýšila o 12 percent.
Vyššie vzdelanie znamená vyšší plat
Autori spomínanej štúdie viedli na školách workshopy zamerané na ďalšie vzdelávanie. Účastníkom kládli rovnaké otázky najprv približne dva až tri mesiace pred zahájením týchto workshopov a potom jeden rok po ich skončení. Otázky sa týkali ich osobných cieľov v súvislosti s ďalším štúdiom a finančných výhod vyplývajúcich z vyššieho dosiahnutého vzdelania. Následne porovnávali odpovede študentov, ktorí sa workshopov zúčastnili s odpoveďami tých, ktorí sa ich nezúčastnili. Odpovede neboli prekvapujúce. Študenti z rodín, v ktorých rodičia nemali akademické vzdelanie, chceli aj po skončení workshopov ďalej pokračovať v štúdiu na univerzite, na rozdiel od svojich spolužiakov pochádzajúcich z rovnakého rodinného prostredia, ktorí sa workshopov nezúčastnili. Informácie, ktoré dostali, ich zjavne presvedčili a posilnili ich túžbu ďalej študovať.
Rovnako takmer 42 percent účastníkov workshopov pochopilo, že s vysokoškolským diplomom sa znižuje riziko nezamestnanosti, v porovnaní s 31 percentami tých, ktorí sa ich nezúčastnili. Podobne odpovedali aj na otázku týkajúcu sa platu. Ľudia s vyšším vzdelaním zarábajú podľa účastníkov workshopov v priemere viac ako ľudia s nižším odborným vzdelaním.
Aké ďalšie prepojenia medzi vzdelaním rodičov a budúcim vzdelaním ich detí existujú? Niektorí vedci hľadajú vysvetlenia v tom, že rodinné prostredie rodičov s nízkym vzdelaním sa odlišuje od prostredia, kde majú rodičia vysokoškolské vzdelanie. V takýchto rodinách deti nedostávajú dostatok intelektuálnych podnetov, nevedú sa podnetné rozhovory, chýbajú knihy, a podobne. Tento predpoklad podporuje aj skutočnosť, že deti rodičov s akademickým vzdelaním dostávajú takéto informácie od nich a vo všeobecnosti ich dokážu aj viac oceniť. Účasť na takýchto workshopoch pritom u nich pri rozhodovaní sa nezohráva takmer žiadnu rolu. Vplyv rodičov je tu zjavne silnejší ako ostatné vonkajšie vplyvy. Dá sa to vysvetliť aj tým, že rodičia väčšinou smerujú svoje deti na takú životnú dráhu, s akou majú oni sami skúsenosti. Na druhej strane rodičia, ktorí majú sami nižšie alebo len základné vzdelanie, často nevidia vo vyššom vzdelaní hodnotu a nesmerujú ani svoje deti týmto smerom.
„Podrobné a vedecky podložené informácie o výhodách a financovaní štúdia môžu zásadne znížiť odlišnosti v študijných zámeroch založených na rozdieloch vo vzdelaní rodičov,“ Hovorí Katarina C. Spiessová, vedúca Oddelenia školstva a rodiny Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum v Berlíne a zároveň vedúca spomínaného projektu. Odborníci preto odporúčajú, aby mladým ľuďom boli už na školách poskytnuté informácie o výhodách a možnostiach financovania ďalšieho štúdia.
