Prečo niektorí ľudia nedokážu byť empatickí? Všetko začína v detstve

Empatia sa vo väčšine prípadov dá naučiť, je možné ju trénovať a posilňovať jej schopnosť.
Empatia sa vo väčšine prípadov dá naučiť, je možné ju trénovať a posilňovať jej schopnosť. / Foto: Shutterstock

Neraz niekoho nazveme sebeckým, necitlivým, neempatickým, ak nám ublížil alebo na nás zabudol. Sú však ľudia, ktorí za svoju neschopnosť vcítiť sa do druhých nemôžu. Ako vzniká empatia? Nakoľko je dedičná a akí ľudia ňou nedisponujú?

 

Empatiu ovplyvňuje genetika, prostredie aj výchova

Empatia je schopnosť získaná na základe sociálnych väzieb v ranom detstve, ktorú významne ovplyvňujú aj genetické a environmentálne faktory. Empatia sa vo väčšine prípadov dá naučiť, je možné ju trénovať a posilňovať jej schopnosť. Empatia má aj hlboký biologický neurochemický základ. Jej prvotný vznik sa pripisuje hormónom ako sú oxytocín a serotonín a tiež správnemu fungovaniu zrkadlových neurónov, ktoré sa na nachádzajú v mozgu a súvisia tiež s prežívaním viny alebo hanby.

 

Ohľadne empatie existuje nespočetne veľa teórií a výskumov, pričom sa kladie dôraz na jej biologický základ. Empatiou disponuje okrem ľudí aj mnoho iných cicavcov. Súvisí so starostlivosťou o mláďatá a blízkych členov rodiny a zaisťuje prežitie a pocit bezpečia.

 

Jeden z mnohých zaujímavých výskumov,  ktorý začal pred 10 rokmi, skúmal vplyv testosterónu na vyvíjajúci sa plod v maternici, a dospel k záveru, že čím je hodnota testosterónu vyššia, tým je u narodeného dieťaťa nižší  level empatie. Tento fakt môže súvisieť aj s vyššou vrodenou empatiou a citlivosťou u žien ako u mužov.

 

Britský psychiater a zakladateľ teórie vzťahovej väzby, John Bowlby,  poukazuje na dôležitosť jednej výlučnej vzťahovej osoby pre rozvoj empatie. Ak vzťahová osoba reaguje na signály batoľaťa,  správne uňho pracujú zrkadlové neuróny, ktoré sú dôležitou súčasťou rozvíjania empatie. Dieťa, ktoré zrkadlí pocity a správanie matky alebo inej vzťahovej osoby sa učí rozlišovať zmeny nálad, kopíruje výraz tváre, výšku a tón hlasu. Oproti tomu deti, ktoré čelia opusteniu, týraniu, zanedbávaniu, vykazujú zvýšené riziko delikvencie v neskoršom veku a sú náchylnejšie na rozvoj rôznych duševných porúch, ako napríklad psychopatia, hraničná porucha osobnosti, schizofrénia, ale tiež rôzne závislosti.

 

Empatia je jednou z kľúčových ciest vedúcich k uzdraveniu sa zo závislosti  

Medzi závislosťou a nedostatkom empatie je veľmi silná spojitosť. Človek, ktorý sa zaujíma o naplnenie svojich potrieb na úkor iných ľudí, má schopnosť empatie veľmi nízku. Ak by si začal uvedomovať, čo jeho správanie vyvoláva v druhých ľuďoch a aké majú jeho činy následky, ocitol by sa na dobrej ceste k uzdraveniu. Schopnosť empatie sa prehlbovaním závislosti vytráca. Práve preto je možné vidieť dieťa okrádať svojich rodičov, aby si zabezpečilo peniaze na svoju závislosť, alebo uprednostnenie naplnenia závislosti rodičov pred nakŕmením dieťaťa. Empatia je pre uzdravenie tým, čím je ego pre závislosť.

 

Viaceré štúdie dokazujú, že schopnosť empatie, akou žena disponuje, dokáže ovplyvniť požívanie drog, alkoholu alebo cigariet v tehotenstve. Ženy, ktoré potvrdzujú bližšie citové puto voči svojmu dieťaťu ešte kým ho nosia v maternici, majú v prípade závislosti na cigaretách vyššiu schopnosť s ňou do konca tretieho trimestra skončiť. A rovnako, ženy, ktoré nepožívajú alkohol, drogy a iné návykové látky, prirodzene vykazujú vyššiu schopnosť empatie voči svojmu dieťaťu, ale aj okoliu.

 

Schopnosť empatie môže byť považovaná za akúsi prevenciu pred rozvojom závislosti a jednou z kľúčových foriem pri uzdravovaní sa.  Pozitívne činy spúšťajú vyplavovanie dopamínu, ktorý je kľúčovým hormónom spokojnosti, ktorú si závislí ľudia vyvolávajú návykovo látkou alebo návykovým správaním. Preto ľudia, ktorí praktizujú empatické správanie si zároveň zvyšujú svoju vlastnú odolnosť voči stresu, keďže pozitívne činy aktivujú v mozgu centrum odmeny a spúšťanie hormónu dopamínu.

 

Osoby s určitými duševnými poruchami často trpia aj nedostatkom empatie  

Nedostatok empatie je klasifikovaný ako problematický najmä u osôb s narušenou psychikou. Neschopnosť vcítiť sa do druhých ľudí, reagovať na ich pocity, pochopiť ich a verbalizovať, spôsobuje neempatickým ľuďom následne problémy v medziľudských vzťahoch. Nedostatok empatie prevláda najmä u osôb trpiacich bipolárnou poruchou, narcistickou poruchou osobnosti, schizofréniou, hraničnou poruchou osobnosti, u osôb s poruchami autistického spektra a iných.

 

Neprítomnosť empatie sa vyznačuje nasledovnými signálmi: 

  • Zameranosť na vlastnú osobnosť.
  • Neschopnosť počúvať druhých ľudí.
  • Neschopnosť vyjadriť uznanie.
  • Posudzovanie a odsudzovanie iných ľudí.
  • Problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov.
  • Neschopnosť porozumieť iným ľuďom a pochopiť ich pocity.
  • Sebecké správanie vedúce k uspokojovaniu vlastných potrieb na úkor iných.

 

Ponúkať dieťaťu odmenu za prejav empatie je kontraproduktívne  

Deti sú veľmi citlivé na zmeny nálad a prejavy emócií. Samy od seba reagujú neisto a stiesnene na zvuk iného plačúceho dieťaťa, vystrašene na krik a agresiu a opätujú úsmevy a smiech veselých ľudí. Aby sa však deti naučili empaticky reagovať a ovládať aj svoje vlastné emócie, nestačí im iba ísť príkladom. Emócie sú veľmi zložité a ich pochopenie závisí nielen od veku dieťaťa a jeho psychickej vyzretosti, ale aj od schopnosti dieťaťa verbalizovať a porozumieť reči, mimike a tiež jeho osobnej možnosti prejavovať svoje vlastné emócie. Dieťa môže jednať neempaticky, ak má pocit, že je sledované, hodnotené alebo ak očakáva odmenu.

 

Príklad:

A. Mladší súrodenec spadne a udrie sa. Usedavo plače. Starší súrodenec mu prichádza na pomoc, je znepokojený a obáva sa o stav svojho súrodenca. Automaticky jedná empaticky. Rodič nemusí robiť nič, maximálne obe deti upokojí a uistí sa, že sú v poriadku.

 

B. Mladší súrodenec spadne a udrie sa. Usedavo plače. Starší súrodenec ho potkol. Rodič na staršie dieťa začne kričať, nazýva ho zlým. Staršie dieťa prestáva cítiť empatiu voči bolesti mladšieho súrodenca, pretože ju prehlušuje jeho vlastná emocionálna bolesť, krivda, hanba. Reaguje agresívne. Ak sa dieťa cíti zlé alebo zahanbené či zosmiešnené, jeho prejavy empatie a súcitu budú nižšie.

 

C. Mladší súrodenec spadne a udrie sa. Usedavo plače. Rodič povie staršiemu súrodencovi, aby mu pomohol, a sľúbi mu za to odmenu. Prirodzená vôľa a empatia dieťaťa klesá, koná menej ochotne, keď je vyzvaný konať empaticky a jedná za účelom dosiahnutia svojej odmeny. Ak býva dieťa materiálne odmeňované za svoje správanie, klesá jeho empatia a rastie jeho ego.

 

Podporiť rozvoj empatie u detí je možné prostredníctvom hry:

  • Čítanie príbehov a ich následne prerozprávanie dieťaťom s dôrazom na pasáže o pocitoch postáv, ich motivácií a morálke.
  • Ponúkanie možnosti niekomu nezištne pomôcť.
  • Reagovanie na plač a smútok iného dieťaťa a ponúknutie pomoci.

 

Neuroplasticita mozgu umožňuje zmeny v neurónových spojeniach

Ak potrebujeme zvýšiť empatické vnímanie, je to možné. Ľudský mozog je plastický a mení sa na základe opakujúcich sa vnemov. Preto aj empatiu je možné trénovať. Existujú rôzne techniky pre deti a dospelých, ktoré sa zameriavajú na rozvoj empatických zručností.  Základné atribúty pre rozvoj empatie predstavujú pre členov rodiny alebo osoby v určitom vzťahu spoločne trávený čas, rozhovory a aktívne počúvanie, spoločné aktivity a plánovanie, starostlivosť o blízku osobu alebo zviera, čítanie a predstavovanie si postavy a ich pocity.

Zdieľať na facebooku