Mnoho príbehov slávnych a úspešných ľudí sa začína práve spomienkami na detstvo, kde figurovala prísna, veľmi disciplinovaná a pracovitá matka, prípadne obaja rodičia, s jasnými cieľmi. Takto začínajú opisovať svoj životný úspech športovci s množstvom najprestížnejších ocenení, aké sa v ich oblasti dali získať - golfista Tiger Woods, tenista Andy Murray či plavec Michael Phelps. Nebyť ich rodičov s jasne definovanými cieľmi, pravidelným plánovaním a silnou neustálou podporou v ich rannom detstve, pravdepodobne by dnes mnohí nepoznali chuť tých najväčších víťazstiev.
Psychológ Richard St. Johnson sa venoval 10 rokov výskumu toho, čo robí ľudí úspešnými a ako jeden z predpokladov definoval práve tlak. Tvrdí, že musíte na seba neustále tlačiť, aby ste prekonali nedostatok sebadôvery i hanblivosť. Mnohí však nemajú takú silnú vnútornú motiváciu a nie sú schopní na seba tlačiť permanentne. A ako hovorí jedno z židovských prísloví: „Boh nemohol byť všade a preto stvoril matky.“ Predovšetkým matky tu vždy boli, sú a budú, aby nám pomohli a potlačili nás i tam, kam by sme mnohokrát sami nikdy nemali odvahu zájsť.
Očakávania a záujem rodičov zvyšujú šance na úspech
Nielen za úspechmi najznámejších ľudí stoja ich matky alebo obaja rodičia. Existuje viacero výskumov, že rodičia, ktorí majú tendenciu nastaviť svojim deťom „latku vysoko“ sú úspešnejšie. Očakávania rodičov sú prenášané na deti, čím majú pozitívny vplyv i na ich akademické výkony. (Froiland & Davison, 2014; Froiland, Peterson, & Davison, 2013). Títo rodičia navyše venujú oveľa viac času tlačeniu svojich detí do štúdia, cvičenia a dosahovania dobrých výsledkov.
Mnoho psychológov, učiteľov, sociálnych pracovníkov sa zhoduje v tom, že involvovanie rodičov je pri vývoji dieťaťa rozhodujúce. Štúdia publikovaná v Review of Economics and Statistics preukázala, že úsilie rodičov, ako čítanie kníh nahlas, stretnutia a komunikácia s učiteľmi, má väčší dopad na dosiahnuté vzdelanie ich detí ako väčšie úsilie vynaložené akýmkoľvek učiteľom či študentom samotným.
„Tigria matka“ Amy Chua opísala, akú má jedinečný úspech cenu
Zamýšľali ste sa niekedy nad otázkou, prečo sú najlepšie školy a špičkové svetové univerzity plné čínskych, kórejských, indických a filipínskych detí? Prečo pochádza väčšina klavírnych virtuózov či zlatých olympijských gymnastiek z východnej strany Uralu? Vďaka knihe Amy Chua pochopíte.
Cena výnimočných výsledkov bude asi úplne iná ako by ste si predstavovali. Len naozaj výnimočné dieťa, ale skôr sa prikláňam k názoru, že žiadne dieťa, môže dosiahnuť prvé miesta v prestížnych rebríčkoch bez silnej rodičovskej „pomoci“.
Amy Chua je dcérou čínskych emigrantov, ktorá sa narodila v USA, vyštudovala Harvard University a dnes vyučuje právo na slávnej Yale Law School. Je vydatá za Američana židovského pôvodu Jeda Rubenfelda a majú spolu dve dcéry – Sophiu a Lousiu (Lulu).
Napísala kontroverznú knihu Bojová pieseň tigrej matky, ktorá detailne opisuje život jej rodiny a spôsob mnohokrát neznesiteľnej tvrdej čínskej výchovy, ktorá stojí za extrémnymi úspechmi jej detí. Amy tvrdí, že týmto spôsobom nevychovávajú svoje deti iba Číňania, ale aj mnohí kórejskí, indickí, jamajskí, ghanskí či írski rodičia. A naopak existuje množstvo Číňanov, ktorí žijú na západe a jednoducho sa rozhodli, že tento štýl výchovy uplatňovať nebudú. Všetkých týchto rodičov nazvala „západní rodičia“. Amy bola sama vychovávaná „extrémne prísnymi a zároveň extrémne milujúcimi rodičmi“ a rovnako sa rozhodla vychovať i svoje deti. A čo to presne znamená? Čo stojí podľa
Amy za jedinečným úspechom jej detí a mnohých ďalších? Jej deti napríklad nikdy nemali dovolené:
- prespať u kamarátok;
- ísť sa hrať ku kamarátkam;
- hrať v školskom divadle;
- sťažovať sa, že nehrajú v školskom divadle;
- pozerať televízor alebo hrať počítačové hry;
- vyberať si mimoškolské aktivity;
- dostať inú známku ako jednotku;
- nebyť najlepšími vo všetkom okrem telesnej výchovy;
- hrať na iný hudobný nástroj ako je klavír alebo husle;
- nehrať na klavíri alebo husliach.
Amy hovorí, že aj keď si západní rodičia o sebe myslia, že sú prísni, je to len slabý odvar tigrých matiek. Vo svojej knihe porovnáva napríklad hru na hudobný nástroj. Ich deti hrajú denne 30 minút, no jej deti musia cvičiť od 3 do 6 hodín. Nepoznajú voľný čas dokonca ani počas víkendov. „Západní rodičia“ si podľa jednej štúdie myslia, že „vynucovanie si akademických výsledkov nie je pre deti dobré.“ Čínske matky si to nemyslia vôbec, a preto vyhrávajú. Drvivá väčšina „tigrých matiek“si myslí, že ich deti musia byť najlepšie a ak neexcelujú v škole, tak je to problém a rodičia vážne „zlyhali“.
Autorka knihy tiež kritizuje západných rodičov, že svoje deti zahŕňajú chválou za najbanálnejšie veci ako čmáranicu či zamávanie paličkou. Myslí si, že čínski rodičia sú popredu preto, lebo:
1) majú odvážnejšie sny pre svoje deti
2) vážia si ich deti viac v tom zmysle, že vedia, koľko toho zvládnu.
O „západných matkách“ Amy hovorí ako o taxikárkach na krúžky a podujatia. Tigrie matky so svojimi deťmi aktívne trávia obrovské množstvo hodín denne. Podľa niektorých štúdií je to až 10 krát viac ako „západné matky“. Sú pri ich tréningoch, cvičia s nimi doma na hudobné nástroje, učia sa s nimi do školy. Sú to akoby ich osobné koučky. Sú presvedčené, že:
1) škola je vždy na prvom mieste;
2) jedna mínus je zlá známka;
3) ich deti musia byť v matematike 2 roky dopredu pred spolužiakmi;
4) dieťa sa nikdy nemá na verejnosti chváliť;
5) ak aj dieťa nesúhlasí s učiteľom alebo trénerom, vždy sa má postaviť na ich stranu;
6) dieťaťu možno povoliť iba také činnosti, pri ktorých môže získať medailu;
7) tá medaila musí byť zlatá.
Zdá sa vám to nereálne? Áno, tigrie matky idú nielen na absolútnu hranu možností svojich detí, ale i ich samotných a nie vždy sa táto výchova podarí. Aj Amyin príbeh končí tak, že jedno z jej detí sa tejto tvrdej, ba priam neľudskej disciplíne vo veku 13 rokov vzoprelo a vyhralo.
Povinných 10 000 hodín tvrdej driny
Hoci v čínskej výchove nájdete množstvo negatív, tigrie matky dávajú do života svojim deťom výhody, ktoré v západných školách a rodinách majú neporovnateľne menšiu váhu:
- Rodičia extrémne zdôrazňujú úsilie a nie vrodený talent.
- Vedú deti k tomu, aby sa vzájomne v škole podporovali v tvrdej práci.
Silná viera v to, že tvrdá práca sa vypláca, je kľúčom k čínskemu úspechu. Amy Chua nikdy nedovolila, aby jej deti uverili, že nemôžu uspieť.
Aj novinár a spisovateľ Malcolm Gladwell vo svojej knihe Výnimoční našiel súvislosť medzi úspechom ľudí a množstvom hodín, počas ktorých oveľa tvrdšie oproti svojim rovesníkom či kolegom pracovali. Neurológ Daniel Levitin prišiel k záveru, že, aby ste sa v niečom stali majstrom, profesionálom, musíte v tom získať prax 10 000 hodín. To je to magické číslo, ktoré musíte dosiahnuť či sa chcete stať klaviristom, šachistom, basketbalistom, skladateľom, ... Čím hlbšie psychológovia skúmali kariéru nadaných ľudí, tým menšiu rolu tam zohrával vrodený talent. No prinútiť sa k niekoľko hodinovému tréningu ako 4-ročné dieťa je asi nereálne, a preto tu významnú rolu zohrávajú práve rodičia.
Amy Chua mnohí po vydaní jej knižného vyznania odsúdili za to, akým neľudským nátlakom si tieto tréningy a následné úspechy u detí vynucovala. Pýtali sa, či to boli sny jej detí alebo jej vlastné? Čínske matky sa však nad takouto otázkou nepozastavujú. Sú presvedčené, že to, čo si myslia ony, je pre ich deti to najlepšie.
Môžeme Amy odsúdiť za čokoľvek, no pravdou zostáva, že jej deti sa naučili neskutočnému sebaovládaniu, precíznosti a perfekcionizmu v čomkoľvek do čoho sa pustili, aj keď sa ich mama vzdialila. Obetovala svoj život, svoj produktívny vek, aby sa jej deti dostali na najprestížnejšie hudobné školy, k najlepším učiteľom, na najkrajšie miesta sveta. Nerozmaznávala seba, ale míňala peniaze na to, aby jej deti mali všetky podmienky na podanie nadpriemerných výkonov.
Čínske matky „vychovávajú deti pre život“, nie na svoj obraz. Amy často ľudia hovorievali, keď jej deti vystupovali, že musia hudbu nekonečne milovať a byť šťastné, že sú také talentované a že ich rodičia tak podporujú. No len blízki ľudia vedeli, koľko driny a úsilia sa skrývalo za týmito ich famóznymi výkonmi.
Preberanie medailí či podávanie neskutočných obdivuhodných výkonov je krásne a dojímavé, ak to sledujete ako divák. No len víťazi poznajú "skutočnú cenu" ich výnimočného úspechu. Mnohí z nás by ju naozaj NIKDY zaplatiť nechceli. Príbehy výnimočných športovcov, umelcov či inak vysoko nadpriemerne úspešných ľudí sú životy, ktoré by sme po odhalení detailov prežiť s veľkou pravdepodobnosťou nechceli. Pot a slzy sú toho zväčša neodeliteľnou súčasťou. Bez tvrdej práce, či nejakého iného osobného vkladu, však nie je možné úspech získať. Otázkou zostáva teda "výška vkladu", ktorú sme ochotní vsadiť na úspech našich detí.
Ak ste rodičia, ktorí tlačia svoje deti k lepšej budúcnosti, jedinečnosti aj za cenu sĺz a odmietania, citlivo prehodnoťte, na čo vaše deti majú a či tá nadpriemernosť skutočne stojí za to. Pomáhajte deťom dosahovať ICH CIELE. Intuitívne to určite budete cítiť, pri čom sa cítia dobre a čo ich robí šťastnými. Ak ich budete podporovať a občas i potlačíte v tom, z čoho majú radosť, určite uspejú. Možno nebudú nadpriemerní, ale s istotou budú tiež úspešní a navyše ďaleko šťastnejší.
Nedávno natočené video k olympijským hrám venované práve mamám. Jeho slogan bol:
„Vďaka mamy, že nás učíte, že iba pády nás robia silnejšími.“
Zdroj: Amy Chua: Bojová pieseň tigrej matky, Malcolm Gladwell: Výnimoční / Foto: youtube.com, richardstjohn.com, thewomenseye.com
