Najdôležitejší pilier, na ktorom školstvo stojí, sú kvalitní učitelia. Čo môže učiteľom pomáhať, aby sa posúvali vpred a každé jedno dieťa dokázali pripraviť na budúcnosť?
Spätná väzba je pri rozvoji osobnosti a jej zručností kľúčová. Mimoriadne úspešný podnikateľ Bill Gates pred pár rokmi na TEDx konferencii venoval svoje vystúpenie učiteľom a povedal, že nech robíme v živote čokoľvek, každý z nás potrebuje vedenie. Či ide o futbalistu, basketbalistu, tenisového hráča alebo speváka. Každý človek potrebuje spätnú väzbu, lebo práve tá ho posúva vpred. Gates tvrdí, že aj pre neho samotného je detailná spätná väzba nevyhnutná. Ak by ju nedostával od svojej mentorky, nebol by dostatočne motivovaný niečo dosiahnuť. „Ako by som sa dozvedel, kto bol najlepší? Ako by som vedel, čo som v porovnaní s ním robil inak?“, pýtal sa Gates. Upozorňoval pritom na to, že tak ako v každom povolaní, ani učitelia nedokážu zlepšovať svoje výkony, ak tieto informácie pravidelne a systematicky nedostávajú. Nech sa pozrieme naprieč akýmikoľvek povolaniami, učitelia patria do kategórie, ktorá dostáva spätnú väzbu len v minimálnej miere. Paradoxne, svojou prácou ovplyvňujú budúcnosť množstva ľudí.
Mentoring patrí aj do škôl
Jana Mikulová Balážová je učiteľka, certifikovaná koučka a mentorka, ktorá sprevádza osobným i profesijným rozvojom učiteľov na Slovensku už niekoľko rokov. Na nitrianskom workshope, ktorý realizoval Komenského inštitút s podporou Poštovej banky v rámci programu Na každej škole záleží, hovorila učiteľom práve o tom, aký je koučingovo-mentoringový prístup v prostredí školy dôležitý a prospešný.
„Stať sa dobrým učiteľom je nikdy nekončiaci proces,“ hovorí Jana M. Balážová. Myslí si preto, že svojho mentora ocení každý učiteľ – či je to učiteľ, ktorý práve nastúpil do školy alebo ten, ktorý má odučených 15 rokov. „Zažiť si takýto sprevádzajúci vzťah je pre mnohých kľúčové, lebo následne ho dokážu preklopiť aj smerom k žiakom,“ vysvetľuje. Učiteľ sa podľa jej slov cez vzťah s mentorom učí, ako sprevádzať svojich žiakov, aby rástli a dosahovali čo najlepšie možné výsledky.
Mentoring môže mať teda v školách rôzne podoby. Môže ísť o vzťah, kedy sprevádza externý mentor učiteľa, učiteľ učiteľa alebo učiteľ žiaka. Dôležité je presne pochopiť, v čom rola mentora a sprevádzajúceho spočíva, aby z takéhoto vzťahu neskôr dokázali vyťažiť všetci.
Učiteľovi mentoring môže pomôcť spoznať jeho slabé i silné stránky, prehĺbiť si vedomosti, ktoré má alebo rozšíriť si svoju odbornosť v novej oblasti. Hlavne u začínajúcich učiteľov je veľkou podporou v rozvoji vyučovacích a komunikačných zručností, flexibilite na hodine a posilnení sebavedomia pri učení.
Kto je dobrý mentor?
„Mentor - sprievodca je skúsený, služobne starší človek, ktorý sprevádza menej skúseného kolegu. Podporuje ho a motivuje. Je to niekto, kto si danú cestu už prešiel a delí sa o svoje skúsenosti s niekým, kto túto cestu ešte nezažil,“ približuje Jana M. Balážová rolu mentora. Dopĺňa, že úlohou mentora nie je vyriešiť problémy toho, koho sprevádza, ale stáť pri ňom a viesť ho k tomu, aby to zvládol sám.
Dobrý mentor má niekoľko kľúčových vlastností. Patrí medzi ne napríklad rešpekt, empatia, schopnosť aktívne počúvať, hovoriť pravdu, schopnosť spolupracovať i tešiť sa z úspechov sprevádzaného.
Medzi mentorove zručnosti patrí napríklad práca s otázkami. „Mal by klásť otvorené a nie uzavreté otázky. Rozhovor je vďaka nim plynulejší a hlbší,“ približuje Jana Mikulová Balážová. Hovorí, že dôležitá je u mentora aj práca s tichom. Mentor kladie veľké množstvo otázok, ale musí byť zároveň schopný dávať svojmu zverencovi dostatočný priestor, aby sa zamyslel a prichádzal s odpoveďami sám. „Rovnako dôležitá je u mentora vynikajúca pozornosť,“ myslí si. Mentor totiž musí vykonávať súčasne viacero vecí. Pri sprevádzajúcom rozhovore musí počúvať, čo človek hovorí, sledovať jeho neverbálne prejavy, kontrolovať seba, ako na ne reaguje, ale aj svoje myšlienky. Pri rozhovoroch by mal tiež mentor parafrázovať počuté. „To mu pomáha overiť si, či porozumel správne. Sprevádzaný človek tak zároveň dostáva priestor, aby sa konfrontoval so svojimi myšlienkami. Vďaka tomu neraz sám seba opraví a následne pokračuje vo svojom myslení,“ opisuje mentorka.
„Mentor by nikdy nemal vynášať súdy, že niečo nebude fungovať. Mal by veci overovať otázkami a nechať, nech si sprevádzaný sám skontroluje, či to môže byť efektívne,“ upozorňuje Jana M. Balážová.
Za veľmi dôležité pri sprevádzaní považuje aktívne počúvanie. Nesmie pri ňom chýbať očný kontakt, mimika, gestá či akákoľvek spätná väzba. Na nitrianskom workshope o mentoringu v školách učitelia robili viacero aktivít, kde mohli na vlastnej koži veľmi výstižne pocítiť, čo človek prežíva, ak ho aktívne nepočúvame. Všetci sa zhodli na rovnakej skúsenosti - klesá jeho motivácia pokračovať v aktivite, stúpa frustrácia a záujem o dianie okolo seba, prípadne rastie hnev.
Mentor verzus kouč
Výrazy mentor a kouč sa často zamieňajú. Jana M. Balážová však vysvetľuje, že hoci sú v ich práci rozdiely, v oboch prípadoch by malo ísť o partnerský vzťah založený na dôvere. Osobne najradšej používa slovo „sprievodca“ a nehovorí o mentoringu, či koučingu, ale o sprevádzaní. Najväčší rozdiel vníma v tom, že zatiaľ čo mentor odovzdáva svoje odborné skúsenosti a akési know-how, ktoré získal praxou, kouč je človek, ktorý neposkytuje rady, ale sprevádza nás k cieľu prostredníctvom silných otázok, ktorými vytvára štruktúru pre sebauvedomenie. Keďže úlohou kouča nie je nájsť/navrhnúť expertné riešenie problému, nemusí byť odborníkom na obsah. Mnohých preto môže napadnúť, že mentor je jednoznačne lepšou voľbou. Jana M. Balážová však hovorí, že záleží od individuálnej situácie a okolností, ktorý prístup je pre nás v danej chvíli vhodnejší. S mentorom sa môže javiť cesta k cieľu priamočiarejšia a rýchlejšia. Z dlhodobého hľadiska však môže byť koučing efektívnejší. Privádza nás totiž k vlastným riešeniam.
Gro koučovského umenia spočíva v schopnosti umožniť sprevádzanému človeku objavovať svoje možnosti, osobné zdroje, preskúmať veci z rôznych uhlov pohľadu a nakoniec nám umožní urobiť vlastnú voľbu – rozhodnutie, za ktoré prevezmeme aj patričnú zodpovednosť.
Učitelia chcú vedieť, ako mentorovať správne
Aj na Slovensku pribúda čoraz viac škôl, ktoré si uvedomujú, že mentoring je poháňajúca sila, ktorá umožňuje vytvárať v školách príjemnejšie prostredie a dosahovať s deťmi lepšie výsledky. Aj učiteľka Marcela Jahnová z Piaristickej spojenej školy v Nitre hľadala spolu s kolegami riešenia, ako mentoring zaviesť v ich škole. Chýbali im však dostatočné informácie. Aj preto zavítala na workshop programu Na každej škole záleží s Janou Balážovou, aby sa dozvedela viac, ako by mohli v rámci novej vízie školy, ktorú spolu s ďalšími dvoma piaristickými školami na Slovensku pripravujú, zakomponovať mentoring do vyučovania. Mentoring chcú pilotne zaviesť v prvých ročníkoch. „Chceli by sme, aby mentor chodil učiteľom do tried a aby sa neskôr naši učitelia mentorovali navzájom," hovorí učiteľka. V prvom ročníku by radi zaviedli aj tzv. triedny mentoring. „Triedny učiteľ by robil deťom kolektívny mentoring v triede. Bol by zameraný hlavne na budovanie vzťahov," približuje. Veria, že im pomôžu na začiatku vyškolení mentori, aby všetky tieto procesy na ich škole naštartovali správne.
