7 zásad disciplíny, ktorú učí život sám

Na tému disciplíny detí sa vedú rôzne diskusie, či je správne, aby sme sa my rodičia snažili deti „vmanipulovať“ do správania, ktoré potrebujeme, prípadne, ktoré si situácia vyžaduje. Pravdou je, že človek, ktorý nemá disciplínu, môže len málo v dnešnom svete dosiahnuť. Rozporovať preto ako rodičia či učitelia môžeme azda len praktiky, akými sa snažíme disciplínu u detí dosahovať. Telesné trestanie a zastrašovanie by tým byť jednoznačne nemali. No ako vhodne dosahovať u detí pokroky, aby spoznávali aj negatívne pravidlá života?

Kevin Leman je psychológom, otcom piatich detí a autorom viacerých svetových bestsellerov týkajúcich sa výchovy detí a manželstva. Je zástancom budovania disciplíny u detí a tvrdí, že tak je to prirodzené. Dokonca aj v samotnej knihe kníh sa píše, aby deti poslúchali svojich rodičov: „Deti poslúchajte svojich rodičov, pretože to je spravodlivé pred Bohom.“ „Cti otca svojho a matku svoju“, je jedno z prikázaní, ktoré vedú k tomu, „aby  sa ti dobre darilo a aby si bol dlho živý na Zemi.“ Príkladov z minulosti, v rôznych kultúrach či v múdrych knihách môžeme o disciplíne ako prirodzenej súčasti výchovy detí nájsť neúrekom.

Vo svojej knihe Ako vychovať deti a neprísť pri tom o rozum Leman hovorí o siedmych zásadách budovania disciplíny, ktoré odporúča rodičom uplatňovať pri výchove detí. Základom takejto disciplíny, ktorej učí sám život, je v prvom rade láska. Aby fungovala disciplína, ktorej učí sám život, dieťa sa musí skutočne cítiť milované. To je jej základná podmienka. Potom je dieťa schopné pracovať s vedením a postupmi, ktoré ho nútia preberať za svoje činy a svoje chovanie zodpovednosť.

7 zásad disciplíny, ktorej učí sám život:

1. Uplatňujte nad svojimi deťmi zdravú autoritu

V rodine by nemala vládnuť demokracia. Tu sú za deti plne zodpovední rodičia a tí musia vyslovovať i definitívne rozhodnutia.

Rodičia by nemali dopustiť, aby sa deti stali stredom vesmíru. Aby nadobudli presvedčenie, že všetko v rodine sa točí iba okolo nich, pretože táto pravda je veľmi vzdialená od skutočnej reality. Takéto deti sa neskôr dostanú do skutočného sveta, no nebudú naň pripravené. Ten svet sa nebude zaujímať už iba o ich potreby a plniť ich na požiadanie. Budú obyčajnými pešiakmi a toto zistenie môže mať pre nich deštrukčné následky. Deti najlepšie pripravíte do života, ak im dáte najavo, že sú dôležitými členmi rodiny, ale nie najdôležitejšími. Deti potrebujú, aby sa rodičia správali ako autorita. Potrebujú cítiť, že vaše slovo i skutky majú silu. Nebojte sa takto konať. No nezabudnite na to najdôležitejšie a to, že „vaša autorita je síce prejavom moci, ale ešte viac musí byť prejavom lásky,“ tvrdí Leman. (Viac si o hierarchii v rodine môžete prečítať i tu.)

2. Veďte deti k zodpovednosti za svoje konanie

Každý deň máte príležitosť dávať deťom najavo, že ich konanie má pozitívne alebo negatívne následky. Je to jedna z najdôležitejších lekcií do života, ktorú im môžete uštedriť.

Ak vás napr. dieťa požiada o ospravedlnenku do školy, že mešká a jeho dôvod je absolútne neprijateľný, nepomáhajte mu. Určite si bude o vás myslieť, aký ste netvor a nemáte ho radi, no nepodporujte jeho nezodpovedné správanie. Týmto odmietnutím pomoci mu urobíte ďaleko väčšiu službu do jeho budúceho života.

3. Nech vaše deti učí sám život

Nemajte výčitky svedomia, že ste nechali vaše deti neuspieť. „Mnohí rodičia si myslia, že neúspech fatálne poznamená detskú sebaúctu. Takí rodičia potom podvádzajú, menia pravidlá, tvária sa, že dieťa vlastne uspelo a bránia dieťaťu, aby skúšalo niečo nové,“ tvrdí Leman. Tak to však nie je. Aj neúspech deťom pomáha pozerať sa na svet stále reálnejšie. Práve rodina by mala byť miestom, kde dieťa môže uspieť, ale i poznať pocit sklamania a frustrácie. Vy by ste mali byť tým motivátorom, ktorý ich naučí sa s takouto situáciou vysporiadať a povedať, že „život ide ďalej,“ „zajtra sa pripravíš 2x lepšie“ a pod.

Ak si žiadajú deti psíka, otestujte si ich zodpovednosť napr. na rybičke. Ak im umrie, aj ony budú ľahšie chápať zákony života a toho, že bez našej starostlivosti to so živým tvorom skutočne nejde.

4. Dávajte činom prednosť pred slovami

Neustále sme v pokušení hovoriť deťom vety, ktoré už dávno poznajú. Vo veľa prípadoch by ich boli schopné za nás i dokončiť. Ak sa napr. na niečo nahneváte, myslíte, že pre dieťa dôležitejšie vaše odpustenie alebo komentár: „Teraz ti to prepáčim, ale už sa to nesmie opakovať.“ Určite vaše odpustenie. Preto by ste sa i vy mali sústrediť na skutky, ktorými dávate najavo, čo od dieťaťa očakávate doma, v škole či vo vzťahu k iným ľuďom.

5. Trvajte na svojich rozhodnutiach, ale nie za každú cenu

Leman hovorí, že „deti patria do práporu záškodníkov.“ Veľmi dobre vedia, že ak budú dostatočne dlho fňukať, prosiť, hádať sa, nakoniec vás dostanú. Musíte mať väčšiu výdrž ako ony. Uvedú vám milióny dôvodov, prečo by ste sa mali nechať presvedčiť, aká je vaša výchova nespravodlivá a že ste k nim bezdôvodne prísni. Ak ste sa však rozhodli, stojte si za svojím. Ak si dieťa presadí svoju vôľu, nabudúce bude fňukať intenzívnejšie a vytrvalejšie. Musí pochopiť, že vaše slovo platí a že s tým nič neurobí.

Samozrejme, že ak sa ukáže, že nejaké iné rozhodnutie je z nejakého dôvodu múdrejšie alebo spravodlivejšie ako to vaše, môžete svoj názor zmeniť.

Ak vás napr. dieťa presviedča, že krúžok, ktorý navštevuje niekoľko rokov ho už nebaví a chce navštevovať nejaký iný, vysvetlite mu, že toto rozhodnutie nebude môcť len tak zmeniť. Ak nastúpi do iného športového klubu, minimálne najbližší rok tam musí vydržať nech bude akokoľvek naliehať. Dieťa musí pocítiť následky svojho rozhodnutia po tom, čo ste ho upozorňovali na riziká, ktoré s tým môžu súvisieť. Ak by to však malo ohrozovať jeho zdravie či blaho vášho dieťaťa, neváhajte z tejto dohody múdro ustúpiť.

6. Vzťahy sú dôležitejšie ako pravidlá

Mnoho z nás by si želalo, aby dostalo jednoduchý návod, ako uplatňovať svoju výchovu voči deťom. No výchova sa neodohráva v súradniciach ÁNO – NIE. Je to všetko ďaleko komplikovanejšie a mnoho vecí rodičia musia robiť intuitívne.

Cieľ by mal byť však vždy ten istý: Učiť deti milovať druhých, dávať druhým prednosť, učiť ich, že je lepšie dávať ako brať a že záleží na tom, ako sa správajú.

Pravidlá v rodine majú zmysel, ak sú vyjadrením vzťahov, ktoré v rodine vládnu. Sú premenenou láskou medzi jej členmi a snahou o preukazovanie toho, že nám navzájom na sebe záleží. Ak chcete, aby sa deti podvolili pevným pravidlám vytesaným na stene, možno sa tak stane, ale nebude vám to skutočne fungovať.

Možno sa dokážete dohodnúť so známymi, že vám budú nosiť deti na krúžok, no nikdy nenahradíte tie chvíle budovania dôvery a ich vnímania podpory, ktoré by skutočne od vás dostali, ak by ste tam boli vy sami. Ak by videli vaše osobné zanietenie v ich pokrok.

Pokiaľ deťom dáte najavo, že váš vzťah je pre vás dôležitý, stane sa dôležitým i pre nich. Hoci deti nie sú stredom vesmíru, vzťahy medzi vami by mali mať vždy prednosť. Nebojte sa obmedziť i mimoškolské aktivity, aby ste mohli tráviť čas spolu. Toto je obdobie, ktoré potrebujete k vytváraniu vášho spoločného rodinného života.

Táto zásada tiež znamená, že by ste si mali budovať vzťah s každým vaším dieťaťom zvlášť. Spoznať, v čom sú jedinečné, čo ich zaujíma i ako reagujú na podnety okolo seba. Deti citlivo vnímajú, komu sa akej pozornosti v rodine dostáva.

7. Žite v súlade so svojimi hodnotami

Ak sa vám nepáči, ako deti vzhliadajú k lacným kvázi celebritám, alebo ako sa ľahko učia princíp, že je „dovolené podvádzať a klamať, len vás pri tom nesmú chytiť“, Leman vám  ponúka jedno mocné riešenie. Žite v súlade so svojimi hodnotami. Deti sa od vás všetko denne učia pozorovaním.

Ak nájdete 100 eur, ako sa zachováte? Schováte si ich do vrecka, alebo si dáte námahu nájsť ich majiteľa? Aj v týchto chvíľach sa vaše dieťa učí poctivosti. Ťažko mu vysvetlíte, že ono sa nabudúce musí zachovať „správne“, no vy ste vtedy nemuseli. Zanadávate si niekedy za volantom, keď vás nejaký iný vodič poriadne naštve? Zbytočne sa sťažujete, ak je rozpor medzi vašimi slovami a skutkami.

Disciplína, ktorej učí sám život, je umením. Deti predovšetkým potrebujú pochopiť, čo sa v danej situácii deje a aké následky by ich konanie mohlo mať. Všetko však treba riešiť s mierou a primerane veku.

Jeden Lemanov známy prinútil svoje deti kopať 2-metrovú jamu vždy, keď doniesli domov zlé známky. Chcel, aby čo najdôslednejšie pochopili, že to budú robiť po celý život, ak sa nebudú učiť. Takýto príklad k tým primeraným určite nepatril.

Disciplína, ku ktorej by sme mali viesť naše deti, si vyžaduje trpezlivosť, šikovnosť a dlhodobú snahu učiť a viesť. Pokiaľ si len občas vylejete hnev, nehovorte tomu snaha o budovanie disciplíny.  Život je sám o sebe „podmienečný“. Ak niečo urobíme či povieme, nesieme za to zodpovednosť. Základom by však mala byť naša bezpodmienečná láska k svojim deťom, ktorá nám všetkým pomáha sa s týmito následkami vyrovnávať. Ak ich vychovávate k disciplíne, vychovávate ich, aby obstáli v živote, aby boli zodpovedné. Treba si uvedomiť, že ak svoje poklady vediete k disciplíne, neznamená to, že ich prestávate milovať. Milujete ich ešte viac, pretože chcete, aby raz v živote boli na tvrdé pravidlá dostatočne pripravené a aby sa vedeli aj s negatívnymi udalosťami statočne vyrovnávať.

Mohlo by vás zaujímať:

Komunikácia s deťmi: Ako hovoriť, aby nás deti počúvali

Disciplína detí: Nekričte, nebite, ale pomáhajte deťom objavovať svet s láskou