Sexuálne zneužívanie detí nie je ojedinelé. Pediatrička radí, ako môžete ochrániť vaše dieťa

Väčšina rodičov má aj dnes, vo svete plnom dostupných informácií, pocit, že téma sexuálneho zneužívania detí sa ich netýka a nemusia o nej s deťmi hovoriť. Nie je to ale pravda. Táto téma sa týka každého rodiča, pretože prevencia je pri nej absolútne najdôležitejšia.

 

Sexuálne zneužívanie je vnucovanie nežiaduceho sexuálneho aktu jednou osobou druhej. Sexuálne zneužívanie dieťaťa je akýkoľvek vzťah medzi dieťaťom a dospelou osobou, ktorého zámerom je zneužiť dieťa za sexuálnym účelom.

 

Objektom sexuálneho zneužívania sa môžu stať deti všetkých vekových kategórií – od najútlejšieho veku až do 15. roku ich života. Výskum v zariadeniach pre výkon väzby na Slovensku ukázal, že kým pedofilne orientovaní páchatelia sa zameriavajú na deti do 10. roku života, objektom záujmu incestne orientovaných páchateľov sú predovšetkým 13 až 15-ročné deti.

 

Najčastejšie zneužívanými deťmi sú dievčatá, pričom chlapci predstavujú asi 20-percentný podiel zo všetkých zneužívaných detí. Bass a Davis (1988) uvádzajú, že do osemnástich rokov je sexuálne zneužité každé tretie dievča a každý siedmy chlapec.

 

Portál Zastavme násilie uvádza, že väčšina ľudí, ktorí zažili sexuálne zneužívanie v detstve, o tejto skúsenosti buď neprehovorí vôbec, alebo až so značným časovým odstupom. Štatistiky tvrdia, že len 1 zo 4 obetí prehovorí o sexuálnom zneužívaní okamžite. So skúsenosťou sexuálnej viktimizácie v detstve sa znač­ná časť obetí zverí až s odstupom času alebo nikdy. Takmer každé druhé dieťa vystavené penetračnej forme sexuálneho zneužívania sa s touto skúsenosťou zverí najskôr po uplynutí 5 rokov. Typické časové rozpätie medzi sexuálnym zneužívaním v detstve a jeho odhalením je 8 až 15 rokov. Psychické následky takejto skúsenosti sú však doživotné. 

 

 

Pediatrička Tobi Adeyeye Amosunová tiež upozornila na to, že sexuálne zneužívanie detí nie je také ojedinelé, ako si bežne rodičia myslia. Tvrdí, že aj do jej ambulancie pravidelne prichádzajú detskí pacienti, ktorí boli sexuálne zneužití či zažili sexuálne obťažovanie. Mesačne do jej ambulancie príde jedno až dve deti práve s týmto problémom. Aj preto sa rozhodla upriamiť pozornosť rodičov na to, ako svoje deti môžu chrániť. Toto sú podľa nej najčastejšie scenáre, s ktorými sa stretáva  a o ktorých by všetci rodičia mali vedieť, aby ochránili svoje deti.

 

1. Miestom incidentu sexuálneho zneužitia či obťažovania je najčastejšie miesto, ktoré dobre poznáte

Najčastejšie sú páchateľmi členovia rodiny alebo rodinní priatelia. Bývajú rôzneho veku od mladého tínedžera až po dospelého. Takmer vždy ide o bratranca, suseda, kamaráta staršieho brata, opatrovateľa, otca alebo nevlastného otca, strýka či matkinho partnera. Len výnimočne býva páchateľom žena.

 

Lekárka dáva do pozornosti ako druhé časté miesto takéhoto incidentu mládežnícku kostolnú skupinu, pretože už zo svojej povahy býva menej pod dozorom dospelých. Škola, tábory či športové kluby bývajú tretím najčastejším miestom ohrozenia. Menej častým bývajú v prípade, pokiaľ sa tu praktizuje cielene pravidlo, že učitelia či tréneri nebývajú s deťmi nikdy osamote.

 

2. Prespávacie párty u priateľov

„Nebudem vám hovoriť , koľkokrát mi pacienti povedali, že po prvý raz, čo sa ich niekto nevhodne dotýkal alebo čo videli porno, bolo práve počas takejto párty,“ napísala lekárka. „Mám len jednu šancu vychovať svoje deti a radšej budem prísny rodič, s ktorým nie je zábava, ako by mali nastať niektoré tieto situácie,“ vysvetľuje.

 

Lekárka hovorí, že jej dcéra sa tiež takýchto prespávacích detských párty zúčastňuje, ale len vo vybraných 5 rodinách. Nikdy ju nepúšťa k nikomu, koho veľmi dobre nepozná. Nikdy preto nechodí napríklad na prespatie k spolužiačkam. Vylúčila tiež také akcie, kde by bolo viacero detí a nikto by si nemusel všimnúť, že niektoré dieťa istý čas chýba.

 

3. Učte deti presné výrazy jednotlivých častí tela čo najskôr

„Oko je oko, koleno je koleno a penis je penis. Nepoužívajte žiadne detské alebo neurčité pomenovania,“ upozorňuje rodičov pediatrička. Hovorí, že v prípade nutnosti reportovania nejakej situácie to môže byť následne problematické dostať z dieťaťa presnú informáciu.

 

4. Bezpečný dotyk a zlý dotyk – uistite deti, čo je v poriadku

„Deti učím, že bezpečné dotyky sú na miestach, ktoré nemáme zakryté plavkami, teda na miestach ako sú ramená, hlava či nohy. Sú to dotyky, ktoré vás upokojujú a dávajú pocit bezpečia, ako objatie od vašej mamy,“ vysvetľuje lekárka.  

 

Zlé dotyky sú podľa nej tie, pri ktorých sa staršia osoba dotýka dieťaťa na miestach, ktoré bývajú zakryté spodným prádlom, ktoré tiež dieťa znervózňujú, desia alebo z nich má obavy. „Ak sa vás staršia osoba dotýka spôsobom, ktorý vám je nepríjemný, je to zlý dotyk,“ hovorieva deťom. Deti upozorňuje, že o takýchto dotykoch musia hovoriť rodičom či iným blízkym dospelým.

 

5. Nebezpečenstvo zlého cudzinca je mylná predstava

V drvivej väčšine prípadov je páchateľ rodičom dobre známy. Získava si postupne priazeň rodiny a znižuje tak ich ostražitosť. Zvyčajne majú naozaj dôverný vzťah a on vďaka tomu vyhľadáva príležitosti, ako byť s dieťaťom osamote. Robí všetko preto, aby nemohlo dôjsť k žiadnemu obvineniu.

 

6. Buďte ostražití, ak deti pozerajú do smartfónov a tabletov

Obzvlášť pri komunikácii s priateľmi, na ktorých rodičia priveľmi nedohliadajú. „Vždy hovorím rodičom každého dieťaťa v predpubertálnom veku a v puberte, aby dobre kontrolovali detský telefón pokiaľ zaň platia a pokiaľ má dieťa pod 18 rokov. Je to ich zodpovednosť monitorovať aktivity ich dieťaťa na sociálnych sieťach, jeho sms-ky a pod.,“ upozorňuje lekárka.

 

Viac si o kontrole mobilov detí a rodičovskej zodpovednosti môžete prečítať aj v článku:

Mali by rodičia kontrolovať deťom mobily? Kde sú dnes rodičovské hranice a ako na ne pozerať, vysvetľujú psychologičky i právnička

 

7. Verte svojmu inštinktu

A posledná vec, no vôbec nie zanedbateľná, je váš inštinkt. Ak sa vám zdá niekto priveľmi milý k vášmu dieťaťu, vyhnite sa akejkoľvek situácii, kedy by s ním mohol byť osamote. Nijak ho tým nemôžete uraziť, no vy dokážete mať vďaka tomu veci pod kontrolou.

 

Toto sú podľa lekárky Tobi Adeyeye Amosunovej praktické tipy, ktoré by vaše deti mali chrániť a pomôcť im vyhnúť sa potenciálne nebezpečným situáciám. Hovorí tiež, že tieto konverzácie by sme mali začínať už s 3 až 4-ročnými deťmi.