Nemyslite si, že sexuálne obťažovanie detí je výnimočná záležitosť, ktorá sa vás vôbec netýka. Nemyslite si, že predátora spoznáte vy alebo váš syn či dcéra okamžite. Nemyslite si, že ak budete o týchto veciach mlčať, dieťa bude v bezpečí.
Väčšina rodičov sa prirodzene bojí o svoje deti, a preto ich už od malička učí mnohé spôsoby a techniky na to, aby predišli možným zraneniam, úrazom, ublíženiam. Deti tak vedia, že sa nesmú dotýkať horúcej trúby, strkať prsty do elektrickej zástrčky, chodiť cez ulicu bez toho, aby sa pozreli doľava, i doprava. Lenže pri všetkých tých upozorneniach, či varovaniach zostáva akosi v úzadí jedno z najdôležitejších. Deti by mali tiež vedieť o svojom tele, jeho intímnych častiach a ako k nim pristupovať, aby dokázali rozoznať, čo je akceptovateľné, primerané a čo je nesprávne a za hranicou zakázaného. Čím viac svojmu veku relevantných informácií a možností obrany deti majú, tým lepšie sú vybavené na potenciálne hrozivé situácie.
Podľa údajov Detského krízového centra Náruč nemáme k dispozícii presné štatistiky o sexuálnom zneužívaní detí, no dá sa predpokladať, že úroveň výskytu je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami (udávajú sa hodnoty medzi 4 % - 25%). Bohužiaľ, zistiť presné počty detských obetí sexuálneho zneužívania je náročné, pretože sa k nemu dobrovoľne nikto neprizná a navyše mnoho detí nedokáže o hrozných zážitkoch vypovedať. Štatistiky preto disponujú len údajmi z policajného vyšetrovania, či od lekárov.
Štátny prieskum zameraný na násilie páchané na deťoch vypracoval v roku 2014 Inštitút pre výskum práce a rodiny a odhalil, že z viac ako 1560 oslovených detí sa 111 stretlo so sexuálnym zneužitím alebo ich takéto zaobchádzanie ohrozuje. Tretina z týchto detí uviedla, že sa niekto dotkol alebo dotýka ich intímnych častí, takmer tretina zase uviedla, že ich dospelý nútil k pohlavnému styku. Sexuálne zneužívanie však nepatrí len do sveta dospelých, aj deti dokážu zneužívať iné deti.
Mne sa to stať nemôže
Rodičia si často myslia, že ich deťom sa to stať nemôže. Nikdy nenechávajú svojich potomkov bez dozoru, s cudzími ľuďmi. Nuž, ak chodí váš syn na ihrisko, ku kamarátom domov, ak vás navštevujú priatelia, či známi, ak sa vaša dcéra hrá u susedov, nie je na sto percent v bezpečí. Páchateľ vyzerá neškodne, rovnako ako hocikto iný. Nie je to čudný podozrivý pán v čiernom plášti zakrádajúci sa pri detskom ihrisku. Môže ním byť ktokoľvek, bývalý manžel, manželka, sused, priateľ, učiteľ, tréner, strýko, teta, rovesníci, spolužiaci.
Ťažko môžeme ochrániť svoje deti pred tým, aby si nezlomili nohu, nezranili sa, neurobili chybu. Rovnako ich neubránime pred rizikom sexuálneho ohrozenia. Tak ako dovolíme drobcom vysadnúť na bicykel, hoci môžu spadnúť a poraniť sa, musíme im dovoliť ísť do sveta a byť s druhými ľuďmi. Našťastie pri bicyklovaní im môžeme dať na hlavu prilbu a pri kontakte so svetom ich vybaviť vedomosťami, vďaka ktorým budú v bezpečí.
Rodičia sa o tele nerozprávajú s deťmi veľmi často a včasne. Dôvodov je mnoho: „Sú ešte príliš malé, nerozumejú tomu, je to mediálna téma, v skutočnosti môjmu synovi nič nehrozí, poznám okolie a kamarátov svojej dcéry...“ Strkanie hlavy do piesku a hľadanie výhovoriek však nie je na mieste. Vedci totiž zistili, že ak majú deti na základných školách dostatok informácií o sexuálnom zneužívaní, pomôže im to informovať o ňom dospelého. Vo svojej štúdii využili odborníci názory vyše 6 000 detí po celom svete. Dôležitý je aj fakt, že ak sa deti v škole učili, ako sa brániť voči sexuálnemu zneužívaniu pomocou hier, kníh či piesní, dokázali sa neskôr v simulovanej situácii lepšie ochrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom.
Ako sa rozprávať s deťmi
Podľa odborníkov nikdy nie je príliš skoro začať s dieťaťom konverzáciu o ich tele. Tým najmenším drobcom do troch rokov postačí, ak budú poznať časti svojho tela, vrátane intímnych a budú ich vedieť správne pomenovať. V prípade, že sa stanú obeťou sexuálneho zneužitia, budú vedieť hovoriť o prsiach, penise či vagíne, namiesto mätúcich „didiek“, „cikule“, alebo „pišule“. Využite na rozhovor kúpanie, obliekanie, vyzliekanie. Okolo troch rokov sú deti veľmi zvedavé a zaujíma ich vlastné, no i cudzie telo. Zisťujú, že chlapci a dievčatká nie sú rovnakí. Možno sa budú pýtať, prečo je to tak. Môžete využiť príležitosť, aby ste ich naučili, že každá časť tela je iná, má iný názov a svoju úlohu. Prípadne siahnite po detskej knihe, o ktorú sa môžete oprieť a využite ilustračné obrázky.
Naučte deti, že niektoré časti tela sú intímne a patria len do súkromia domova. Preto si ich vonku zakrývame, aby ich nikto iný nevidel. Vysvetlite im, že je v poriadku, ak ich vidia mama s tatom, no nikto viac. Aj lekári sa na deti dívajú v prítomnosti rodičov, preto je to v poriadku. Zároveň im predostrite ako fakt, že týchto častí tela sa nikto nesmie dotýkať a nikto ich nesmie žiadať, aby sa dotýkali jeho intímnych častí. Nezabudnite aj na túto informáciu, sexuálny násilník môže totiž od dieťaťa chcieť, aby ono chytalo jeho, prípadne telo iného. Tieto zákazy sa týkajú aj fotenia a nahrávania. Vo svete je dosť chorých pedofilov, ktorí fotia, či natáčajú deti a materiály predávajú online. Preto pripomeňte deťom, že nikto za žiadnych okolností nesmie zhotoviť akýkoľvek záznam z ich nahého tela.
Pri rozhovore s dieťaťom sa tiež vyhnite slovnému spojeniu – dobrý dotyk, zlý dotyk. Sexuálne dotyky totiž nemusia dieťa vždy nevyhnutne bolieť. Skôr hovorte o „tajnom“ dotyku, lepšie vystihuje, čo by sa mohlo prihodiť.
Hovorte aj o tajomstvách
Násilník bude chcieť, aby jeho skutky ostali zahalené a dieťa nikomu nič nepovedalo. Môže to skúsiť po dobrom, napríklad povie: „Rád sa s tebou hrám, ale keď to povieš mame, už nebudem môcť za tebou prísť,“ alebo po zlom: „Je to naše tajomstvo. Ak ho prezradíš, poviem, že ty si to chcel a bude to celé na teba“. Prípadne bude chcieť podplatiť dieťa tak, že mu ponúkne darček alebo mu dovolí spraviť niečo zakázané alebo, opäť v zlom sa mu bude vyhrážať, že ublíži jeho psíkovi a pod. Preto je dôležité, aby ste dieťaťu vysvetlili, že nech im ktokoľvek povie čokoľvek, tajomstvá o tele nie sú v poriadku. Dieťa by malo vedieť, že vždy treba doma povedať, ak niekto chce, aby nehovorili o tajomstvách spojených s telom. Navyše ich uistite, že bez ohľadu na to, čo sa stalo, nebudete ich nikdy trestať, ak vám povedia čokoľvek o takomto tajomstve. Napríklad: „Ako tvoj otec/mama ťa chránim a budem ťa ochraňovať, verím ti a ľúbim ťa. Keď sa ťa niekto bude dotýkať tak, že ti je to nepríjemné, ty za to nikdy nemôžeš, je to len trik toho človeka“.
Násilníci totiž môžu využiť detský strach, že ak rodičom prezradia, čo sa deje, sami budú mať problém navyše.
Únikové stratégie
Od malička je dôležité, aby deti vedeli, že ich „nie“ má svoju váhu. Niekedy ho však drobci ťažko hovoria, najmä dospelým, či starším ľuďom. Preto nie je vhodné napríklad malé deti nútiť rozdávať na rodinných oslavách pusy všetkým zúčastneným, ak sa to drobcom prieči.
Preberte s deťmi niekoľko výhovoriek, aby sa dostali do bezpečia, napríklad nech odídu na toaletu. U starších detí si môžete dohodnúť nejaké slovo, ktoré vás upozorní, že dieťaťu niečo hrozí.
Upozornite dieťa, že rovnaké pravidlá platia, aj pokiaľ ide o správanie iného dieťaťa. Ak sa ho totiž spýtate, zistíte, že násilníka nakreslí ako rozprávkového zlosyna. Lenže predátori sa môžu ukrývať pod krajšou maskou. Iste, rozhovormi sa vaše dieťa neocitne v ochrannej bubline, kde mu skutočne nič nehrozí. Ale vedomosti sú silným nástrojom prevencie sexuálneho zneužitia, najmä pokiaľ ide o malé deti, ktoré sa stávajú cieľom práve kvôli svojej nevinnosti a neinformovanosti. Jeden rozhovor však nestačí, rozprávajte sa s nimi na túto tému pravidelne.
