Uvažujete, že by ste radi jedného dňa dieťaťu dopriali kvalitnú univerzitu v zahraničí? Myslieť by ste na to mali začať čo najskôr. Nie všetko sa dá totiž riešiť bezprostredne pred výberom vysokej školy. Čo radia odborníci?
Možno ste sa práve pousmiali, že vaše dieťa je len v materskej či základnej škole a máte pred sebou more času. Odborníci ale radia, že k tomu, aby sa dieťa dostalo na dobrú zahraničnú univerzitu, je potrebných viacero vecí a v nich môžete dieťa podporovať od útleho veku.
Cudzí jazyk už v materskej škole?
Ovládať cudzí jazyk na vynikajúcej úrovni je prvým predpokladom, aby dieťa zvládlo náročné prijímacie pohovory, ale aj samotné štúdium. Kedy s jazykom začať?
Ideálne od narodenia, ale úplne postačí, aj keď to necháte na obdobie materskej školy. Rodičia si často myslia, že v materskej škole sa z jazyka dieťa nič nenaučí a sú to vyhodené peniaze alebo premrhaný čas. Viacerí odborníci na jazyky ale oponujú, že je to na učenie jazykov vynikajúce obdobie. „Dieťa nemá ešte tak veľa povinností. Nemusí sa učiť v lavici a dokáže tou najprirodzenejšou cestou - prostredníctvom hry jazyk vnímať,“ hovorí Hana Chmelárová Marková z Goetheho inštitútu v Bratislave. „Stačí, že si uvedomuje jeho melódiu a pasívne si osvojuje iný jazyk. Ak sú vhodne zvolené metódy, je to výborný pevný základ, na ktorom neskôr môže v škole stavať,“ vysvetľuje. „Ak navyše deti navštevujú jazykové materské školy a sú v tomto prostredí celodenne, odchádzajú do školy s tým, že hovoria v danom jazyku plynule.“ Pri jazykoch platí dôležitá zásada: „Čím skôr, tým lepšie“, upozorňuje Hana Chmelárová Marková a zároveň dodáva, že dôležité je po materskej škole neprestať, ale súvisle v učení pokračovať na základnej i strednej škole.
S tým, že úroveň cudzieho jazyka je v prípade zahraničných univerzít podstatná, súhlasí aj riaditeľ medzinárodnej školy LEAF Academy Matej Sapák, ktorý je sám absolventom Harvradskej univerzity. Jazyk je podľa neho dôležitý nielen na prijatie, ale aj na pohodové prežitie štúdia na zahraničnej vysokej škole. „Dobrá jazyková príprava je pre študenta veľmi dôležitá pre úspech na škole aj pre mieru duševnej pohody a zdravia. Čím slabší je jeho jazyk, tým náročnejšie je pre neho štúdium. Viac času musí venovať príprave, a únavnejšie sa stáva aj fungovanie v tomto jazyku. Ak vaša úroveň nie je veľmi dobrá, náročnosť štúdia sa zdvojnásobuje,“ hovorí Matej Sapák.
Matej Gonda, koordinátor IBD programu na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave dopĺňa, že ak má stredoškolák úprimný záujem o nejaký predmet a nie je excelentný v cudzom jazyku, neznamená to vždy, že má dvere zatvorené. „Nie v každom vednom odbore je slabšia jazyková úroveň dôvodom k neprijatiu študenta,“ hovorí. „Ak bude vaše dieťa vynikajúcim študentom fyziky alebo matematiky a hlási sa na takýto vedný odbor, požiadavky na jeho jazyk budú nižšie akoby si vybral právnickú fakultu alebo divadelnú tvorbu,“ vysvetľuje. „Oni na jednej strane chápu, že sme cudzinci, na druhej strane je tu istá úroveň potrebná.“ Každá škola si stanovuje v tomto smere vlastné požiadavky, ktoré je nutné splniť.
Gonda hovorí, že so študentmi na Gymnáziu Jura Hronca sa pred prijímačkami a maturitou špeciálne snažia zlepšovať ich písomný prejav. „V našom IB programe máme aj samostatný predmet, kde sa študenti učia, ako písať eseje. Aj maturity sú u nás v písomnej forme a výsledok v nich je dôležitý aj pre prijatie na zahraničné univerzity.“ Zároveň dodáva, že pri väčšine škôl tiež k prijímaciemu procesu patria aj ústne pohovory. Na niektorých školách si napríklad napíšu test a na pohovore s nimi pred komisiou o ňom diskutujú. „Cieľom je zistiť, ako konštruktívne, rozumne dokáže študent odpovedať, či rozmýšľa, s akými informáciami a vedomosťami pracuje,“ približuje kooridnátor IBD programu.
Mať najlepšie známky nie je to podstatné
Ak ste si mysleli, že Cambridge, Oxford či Harvard hľadá študentov, čo v hlave nosia encyklopédiu, ste na omyle. Dôležitá je aj emócia k oblasti, ktorú chcú študovať a to, čo robia mimo školy. Viacerí študenti, ktorí si tento sen na zahraničných školách splnili, svorne tvrdia, že „to je to, čo vás odlišuje od priemeru.“
Matej Sapák hovorí, že heslom mnohých prestížnych škôl je „zapadnúť a vyniknúť.“ „Hľadajú človeka, ktorý zapadne v zmysle, že dokáže zvládnuť stres, náročné akademické štúdium, ale zároveň v niečom vynikne. Prinesie na univerzitu niečo, čím ju obohatí,“ vysvetľuje. „To môže byť akademická zručnosť, osobnostná kvalita či nejaký koníček,“ približuje. Najdôležitejšie je pochopiť, že tieto školy hľadajú niekoho, kto nebude šedý priemer, ktorý premrhal svoj voľný čas.
S tým súhlasí aj Matej Gonda. „Študent, ktorý sa nevenuje len štúdiu, ale venuje sa akejkoľvek ďalšej aktivite, či je to šport, tanec, umenie alebo hudba, poskytuje o sebe obraz ako o komplexnejšej osobnosti, ktorá má vedomosti z viacerých oblastí a je rozhľadenejšia. Vysiela to tiež signál, že popri škole zvláda aj niečo iné a učenie mu ide pravdepodobne ľahšie,“ myslí si.
Práve preto je dôležité vnímať od začiatku, na čo má dieťa nadanie, v čom vyniká a hľadať možnosti, ako ho v tom podporovať aj mimo školy. Zahraničné univerzity si všímajú celý profil študenta. Samotné vedomosti a akademické výsledky sú len jednou z častí celej mozaiky, ktorú si o vašom dieťati skladajú.
Matej Sapák tvrdí, že americké a britské univerzity, sa o mimoškolskú činnosť študentov pri prijímacom procese zaujímajú a je pre ne veľmi dôležitá. Majú však na tieto ich činnosti iný pohľad. „Zatiaľ čo americké univerzity sa pozerajú na holistický profil študenta a chcú vedieť, čím je študent výnimočný, tak britské univerzity sa zameriavajú na to, do akej miery tieto študentove aktivity dopĺňajú a potvrdzujú jeho záujem o konkrétnu oblasť štúdia. Pre americkú univerzitu je dôležitejšie, že bol niekto vodcom skautského oddielu, kde ukázal, že dokáže pracovať s inými, má vytrvalosť, a je v princípe jedno či chce študovať časticovú fyziku alebo ekonómiu. V prípade britskej univerzity by to mohlo zavážiť, ak by chcel študovať manažment, ale ak by to bola fyzika, bude ich skôr zaujímať, či chodil na Turnaj mladých fyzikov alebo inú vedeckú aktivitu, ktorá už potvrdzuje jeho zručnosti alebo záujem o vedný obor.“
„V oboch prípadoch je veľmi dôležité, aby študent preukázal záujem a iniciatívu nad rámec toho, čo sa od neho bežne vyžaduje. V tom sú mimoškolské aktivity a krúžky extrémne dôležité,“ myslí si Sapák.
Čo sú aktivity, ktoré si univerzity vážia?
„Na amerických univerzitách študentom naozaj môže veľmi pomôcť preukázanie nejakej občianskej angažovanosti, rôzne charitatívne projekty, aktivity v oblasti zlepšovania životného prostredia, práca v prístreškoch pre bezdomovcov, s rómskymi komunitami či postihnutými deťmi. To sú veci, ktoré rozvinú zručnosti ľudí, čo ich robia, ale posunú študentov aj v osobnostnej, charakterovej rovine,“ hovorí Sapák.
Mimoškolské aktivity teda nemusia byť nutne len vedeckého zamerania, pre mnohé univerzity je dôležité, ako zapadne študent do kolektívu alebo zohrá dôležitú rolu v tíme. „To sa dá preukázať širokou škálou aktivít. Ak je napr. študent kapitánom v športovom tíme alebo tam má inú dôležitú rolu, tiež to o ňom niečo hovorí. Dá sa to ukázať v skautingu, v charitatívnych projektoch. Ak sa chcete odlíšiť, pomáhajú aj súťaže, ktoré priamo preukazujú nejakú kvalitu, vyššiu úroveň premýšľania ako sú predmetové olympiády či debatné súťaže, modelové zasadania OSN alebo európskeho parlamentu, kde študent preukáže, že dokáže prezentovať svoje názory a kriticky premýšľať,“ hovorí riaditeľ LEAF Academy.
Podporujte deti vo vytrvalosti a pozitívnom myslení
Čo pomáha študentom na prestížnych školách uspieť? „Musia mať istú mieru vytrvalosti, odolnosti, ochotu tvrdo pracovať a poučiť sa z chýb,“ hovorí Matej Sapák. „Ak chcete deťom pomôcť, sústreďte sa na rozvíjanie ich vytrvalosti, aby dokončili, čo začnú, aby sa nevzdávali a poučili sa z chýb. To sú vlastnosti, ktoré im neskôr na univerzite pomôžu prežiť.“
„Rodičom by som tiež odporučil, aby deti viedli k otvorenému nastaveniu mysle. To znamená, že či budem úspešný nezávisí od môjho nadania, ale od toho, že som ochotný tvrdo pracovať a učiť sa z chýb. Ak niekde zlyhám, nie je to dôkaz, že na niečo nemám. Mám sa poučiť a ísť ďalej,“ približuje Matej Sapák.
Myslite aj na financie
Podporovať dieťa v jeho celostnom rozvoji, v jazyku či mimoškolských aktivitách, je dôležité, ale často sa stávajú bariérou pri výbere školy aj financie.
„Veľa ľudí si neuvedomuje, že vysokoškolské štúdium nie je zadarmo. A pokiaľ hovoríme o zahraničných univerzitách, vôbec nejde o nízke sumy na školné či životné náklady,“ hovorí Lýdia Žáčková z Poštovej banky. „Ak ide študent na elitnú univerzitu, prvý rok je zväčša najnákladnejší a najťažší. Človek sa musí aklimatizovať, zvyknúť si na prostredie, novú kultúru a iný študijný systém. Preto hľadanie si práce môže byť naozaj náročné. Financovanie tak zostáva, vo väčšine prípadov, na rodičoch, ktorých ale môže objem financií na štúdium dieťaťa prekvapiť,“ približuje situáciu Lýdia Žáčková. „Ak chcete deťom otvárať dvere do sveta, začnite pravidelne sporiť na ich vzdelanie. Stačí si odkladať pár eur mesačne a financie vás v prípade potreby nezaskočia,“ uzatvára Žáčková.
Viete, koľko by ste museli sporiť, aby raz vaše dieťa mohlo študovať na Oxforde, Harvarde či v Helsinkách ? Pozrite si prehľad nákladov a možností sporenia na jednotlivé svetové univerzity: Sporenie InStudy
Počúvajte deti a neplňte si vlastné sny
Ak chcú rodičia čo najviac podporovať deti na ceste na dobré univerzity, Matej Gonda si myslí, že jednou z najlepších vecí je čítanie. „Čítajte deťom veľa kníh, kým sú malé. A potom čítajte s nimi, aby sa naučili dobre čítať a rozumieť tomu, čo čítajú,“ hovorí.
Upozorňuje ale, že deti by sme mali hlavne podporovať v tom, čo ich baví a tráviť s nimi veľa času. „Pokiaľ sa chce niekto venovať klavíru, nech ho rodičia netlačia na karate. Ak chcú mať matematika a on chce hrať futbal, nedopadne to dobre. Nemali by sa snažiť plniť si na svojom dieťati to, čo sa nepodarilo im,“ myslí si Gonda. „My to ako učitelia hneď vidíme, že cesta, ktorou takýto študent ide, nie je jeho a len sa snaží vyhovieť rodičovi. Vidno to na jeho študijných výsledkoch i psychickom stave,“ opisuje Gonda. Matej Sapák súhlasí, že takýto prístup rodičov mnohým deťom ublíži a robí to stále veľa rodičov.
„Ak ale rodičia podporujú dieťa v tom, čo je pre neho dôležité, vtedy môže zažívať úspech a mať pocit, že je v niečom dobré, môže vyniknúť. Nešetrite preto chválou, ak si to vaše dieťa zaslúži. Nie preto, aby bolo prehnane sebavedomé, ale preto, aby jeho sebadôvera primerane rástla a verilo si,“ myslí si Matej Gonda. Upozorňuje tiež, že by sme nemali zabúdať s deťmi veľa hovoriť a počúvať ich názory.
Matej Sapák odporúča rodičom podporovať detskú zvedavosť a snažiť sa prísť na to, v čom je dieťa dobré, čo sú jeho silné stránky a ako tie silné stránky ďalej rozvíjať. Ako hľadať krúžky, záujmové aktivity, kde sa tieto jeho silné stránky vedia najviac prejaviť a aktívne rozvíjať. „Skúste sa vrátiť k heslu „zapadnúť a vyniknúť“,“ pripomína. Hovorí, že pokiaľ budeme nabádať dieťa, aby sa zlepšovalo v oblastiach, ktoré mu nejdú, nezaujímajú ho a venuje im veľa energie, nebude mať priestor nájsť to, v čom dokáže vyniknúť a čím by mohlo neskôr zaujať.
Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.
