Články: Pre študentov
O projekte

 

Obdobie vzdoru: Ako reagovať pri záchvatoch hnevu?

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Deviantart by Timeless Images
  Foto: Deviantart by Timeless Images

Obdobie vzdoru je pre rodičov niečo nové, nepoznané a často po prvý raz nevieme, ako na to reagovať. Čo vám môže pomôcť?

 

Pravdou je, že asi žiadny rodič nebol nadobro oslobodený od záchvatu zúrivosti svojho dieťaťa. Tieto chvíle sú pre rodičov často nepríjemné a vyčerpávajúce. Mnohí nevieme, ako reagovať vo chvíli, ak si chce dieťa niečo vydobiť, nielen na verejnosti, ale aj doma. Rodičov prenasledujú obavy, aby svojou reakciou dieťaťu nespôsobili nejakú ujmu, alebo aby neohrozili svoju autoritu.

 

V období vzdoru je dôležité uvedomovať si, že dieťa sa správa neovládateľne z toho dôvodu, že nedokáže ovládať svoje emócie. Nerozumie im, prekračujú hranice jeho skúseností a schopností, aby dokázalo s rozvahou spracovať svoje negatívne pocity, ktoré ho ovládli. Vtedy sme tu my, rodičia, aby sme ho „podržali“ a tieto chvíľky, na ktoré sa nedokáže dieťa pripraviť, prežilo čo najmenej traumaticky.

Poviete si: „To sa ľahko hovorí! Toľko nahromadeného vyčerpania, nedostatku spánku... mi nie vždy dovoľujú premýšľať a robiť všetko tip-top. Tiež som len človek. “ A máte pravdu. O to dôležitejšie je, aby ste si tieto naše tipy osvojili a budete mať v rukáve hneď niekoľko riešení ak takáto situácia nastane. Nebudete sa vyčerpávať krikom na dieťa, aby ste útok odrazili, ale budete vedieť zareagovať tak, že situáciu omnoho skôr upokojíte.

 

Skúste si teda vyskúšať naše odporúčania, čo vám môžu pomôcť vyhnúť sa záchvatom hnevu alebo ich aspoň urobiť menej časté či menej intenzívne.

 

1) Skúste sa čo najlepšie pripraviť, aby ste chránili dieťa i seba pred zbytočnými problémami. Deti sa potrebujú učiť vyrovnávať s určitým množstvom frustrácie rovnako ako budú neskôr narážať mnohokrát, keď nebudú vedieť nájsť svoju cestu. Ale vy môžete robiť váš život jednoduchším vyhýbaním sa situáciám, ktoré by mohli vaše dieťa rozladiť.

 

Napríklad:

  • Nezačínajte s dieťaťom robiť aktivity, ktoré ma rado, ak nemáte dostatok času, aby ste ich dokončili.
  • Nikdy nesľubujte niečo, čo nebudete vedieť splniť.
  • Nikdy nezačínajte nejaké aktivity, ak je dieťa hladné, unavené alebo namrzené.

 

Sledujte, kedy vaše dieťa prepadá zlosti ako napr. čas počas dňa, situácie, všímajte si prípadné stresové faktory, ktoré ju vyvolávajú častejšie a snažte sa tieto faktory eliminovať na minimum.

 

2) Ak vidíte, že sa schyľuje k tejto situácii, pokúste sa dieťa vyrušiť a upriamiť pozornosť na niečo celkom iné. Malé deti celkom dobre reagujú na hudbu, tak skúste napr. spievať jeho obľúbenú pesničku. Táto stratégia nebude vždy fungovať, ale je hodná toho, aby ste ju skúsili.

 

3) Niekedy majú deti tieto stavy preto, lebo testujú hranice ich novej nezávislosti, ktorú objavili. Dajte svojmu dieťaťu pocit nezávislosti ponúknutím možností. Možnosti musia byť jasné a nevyjednateľné. Napr.: Vaša škôlkarka si chce vybrať oblečenie do škôlky. Umožnite jej to z vecí, ktoré sú v danom počasí vhodné.

 

4) Ak raz hnev začal, najlepšou politikou je uistiť sa, že vaše dieťa je fyzicky v bezpečí, a potom ho ignorujte. Nepokúšajte sa dieťaťu v záchvate vysvetľovať alebo argumentovať. Len by ste sa dostali do boja o väčšiu frustráciu. Predstavte si seba. Chceli by ste počuť v takej chvíli, prečo sa nachádzate v zajatí emócií? Alebo by ste sa chceli len vyventilovať?

 

5) Nenechajte sa rozhnevať dieťaťom do bodu, kedy viete, že stratíte kontrolu a poviete alebo urobíte niečo, čo by ste neskôr ľutovali. Nezáleží, aké ťažké to môže byť udržať sa pokojným. Ak máte pocit, že to nezvládnete, vzdiaľte sa na chvíľku pokým nezískate sebakontrolu späť.

 

6) Vaše deti sa na vás stále pozerajú. Buďte si preto istí, že im ponúkate vhodný vzor dobrého správania na vyrovnávanie sa so svojou vlastnou frustráciou, keď rastú. Nechajte svoje dieťa, keď ho niečo rozruší, pomenovať svoje pocity. Následne mu ukážte, ako relaxujete, napr. 5 hlbokými nádychmi alebo 5 minútkami ticha osamote na ukľudnenie.

 

7) Keď hnev dieťaťa skončil, uvedomuje si, že ste neboli šťastní z jeho správania, ale nájdite niečo pozitívne, čo mu povedať. Napr. : „Som na teba hrdá, ako rýchlo si sa dokázal upokojiť.“ „Riško, som rada, že sa konečne cítiš lepšie.“ Obijmite ho a zahrňte ho do aktivity, kde sa už vyhne tomu, čo sa práve stalo.

 

citáty-výchova-eduworld.sk8) Ak vaše dieťa skúša niekoho kopať, búchať, hrýzť a podobne reagujte na jeho konkrétne správanie, nie na jeho záchvat. Pripomeňte mu, že ubližovanie iným nie je absolútne tolerované a vyvoďte z tohto správania dôsledky. Nikdy sa netvárte, že takéto správanie nevidíte, alebo, že by mala reagovať iba osoba, ktorej je ubližované.

 

9) Nezahanbujte dieťa zosmiešňovaním jeho správania. Nevnášajte nenávisť a odvracajte záchvaty hnevu znova v budúcnosti.

 

10) Napriek tomu, aké lákavé to môže byť podvoliť sa túžbe vášho dieťaťa a ukončiť jeho zdanlivo nekonečný hnev, nerobte to. Naučíte ho tým iba jednu základnú lekciu: „Hádzanie sa o zem“ mu nakoniec dá presne, čo chce, ak vydrží dostatočne dlho. Myslite na dlhodobé následky pri učení tejto lekcie.

 

Záchvaty hnevu sú určite veľmi nepríjemné, keď sú deti malé, ale uvedomte si, aké to môže byť, keď budú väčšie či prípadne tínedžeri. Je ideálne nastaviť si vzory správania tak skoro, ako sa len dá. Vaše dieťa sa tak naučí, že krikom a plačom si nič od nikoho nevydobije.

 

11) Áno, môže to byť veľmi zahanbujúce, ak vaše dieťa dostane záchvat hnevu v dave ľudí na verejnosti, ale pamätajte si, že znepokojení môžete byť z vášho dieťaťa, ale nie z neznámych ľudí. Tak potichu ako len môžete, vezmite svoje dieťa na tiché miesto, napr. do auta a nechajte ho upokojiť sa.

Ubezpečte ho, že čím skôr sa upokojí, budete môcť pokračovať robiť to, čo ste prerušili. Neukazujte mu svoju netrpezlivosť alebo hnev na svojej tvári či v tóne hlasu. Pokúste sa zostať čo najviac chladní a dajte mu vedieť, že vás takto nedostane.

 

12) Vzdor môže byť jediným spôsobom, ako si dieťa môže získavať vašu pozornosť. Uistite sa, že mu poskytujete dostatok pozitívnej pozornosti. Napr. aj pár minút počas dňa, kedy sa nevenujete ničomu inému, len jemu a ste plnou mysľou i dušou pri ňom prítomní a sústredíte sa len na neho.

 

Vo väčšine prípadov nie sú záchvaty hnevu niečo, prečo by ste sa mali strachovať. Ak si nastavíte pevne vaše hranice, dieťa pochopí veľmi rýchlo, že toto správanie nie je preň riešením a nefunguje. Ak však napr. nie ste s partnerom či manželom jednotní v tom, čo dieťa môže, či vo vašich reakciách na takéto správanie, môžu takéto záchvaty pretrvávať aj veľmi dlhú dobu. Preto si vždy v prvom rade úprimne zodpovedajte, ako fungujete ako rodičia, či ste jednotní, lebo iba to naozaj dieťaťu prospieva. Ak sa pevne držíte svojich hraníc a ukazujete dieťaťu, že sa vás nijako jeho prejavy nedotýkajú a napriek tomu máva takéto záchvaty hnevu 2-3 krát denne a trvajú 15-20 minút, mali by ste sa poradiť s lekárom.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Hnev, Problémové správanie, Obdobie vzdoru, Hranice pri výchove
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.