Matematické schopnosti sú pre úspech človeka podľa mnohých výskumov dôležité. Profesorka Missourskej univerzity Kristy vanMarle tvrdí, že matematické zručnosti sa stávajú dokonca stále dôležitejšie v porovnaní s minulosťou. Profesorka v rozhovore pre portál NPR upozorňuje, že o dopade matematiky na náš neskorší úspech v živote toho vieme už dosť. Napríklad aj to, že ak dieťa začne v úvode školy zaostávať v matematike, má tendenciu navždy za svojimi spolužiakmi zaostávať a tento rozdiel sa počas nasledujúcich rokov školskej docházky iba prehlbuje. Následne úroveň matematiky na konci strednej školy predpovedá ich neskorší úspech.
Kristy vanMarle realizovala na deťoch viacero výskumov so zameraním na ich matematické schopnosti. Posledný z nich sa venoval predškolákom a deťom v prvom ročníku základnej školy. Zamerala sa v ňom na zisťovanie, čo sú skoré indikátory, ktoré môžu deti ohroziť a spôsobiť, že budú za svojimi rovesníkmi v matematike zaostávať. Jej cieľom bolo včas odhaliť tieto problémy a skôr ako dieťa nastúpi do školy, pomôcť mu a ovplyvniť tak pozitívne jeho budúcnosť.
Počas 2 rokov sledovala so svojím tímom deti v predškolskom veku a identifikovali 12 matematických zručností, z ktorých najviac podľa nich záleží na 2. Je to schopnosť odhadnúť množstvo a schopnosť ovládať základné zdôvodňovanie. Znamená to napr. že dieťa vie, že ak na papieri vidí napísané číslo 3 alebo počuje, ak niekto povie číslo 3, tak že to znamená presne 3. Alebo, že dieťa je schopné odhadnúť, ktorá skupina bodiek je väčšia či schopnosť dokázať odsledovať pridávanie či uberanie množstva pri nejakej aktivite, ktorá sa deje okolo neho. To je podľa vanMarle skutočným základom našej schopnosti počítať.
Profesorka vanMarle vo svojom výskume zdôraznila, že rodičia nepodporujú doma deti dostatočne v učení čísel. Myslí si, že je množstvo príležitostí, ktoré by počas bežného dňa mohli rodičia využívať na to, aby svoje deti zoznamovali s číslami. Napr. keď dieťaťu podávajú 3 tyčinky, môžu ich pri tejto činnosti počítať. Môžu dieťa zaujať informáciou, že oni majú v ruke len 2 tyčinky a spýtať sa, kto má viac. To všetko sú drobnosti, ktoré posilňujú u detí v predškolskom veku matematické myslenie. Taktiež varenie, kde musíte neustále pracovať s množstvom, považuje profesorka za ideálnu príležitosť, ako dieťa matematikou zaujať úplne prirodzene.
Aj Jo Boalerová, profesorka matematiky na Stanfordskej univerzite a bojovníčka za pozitívny vzťah detí k matematike, vyzýva rodičov, aby matematické myslenie u detí podporovali už od narodenia. Je presvedčená, že už bábätká matematiku milujú. Jednoduchým príkladom, ako to môžete vidieť je, že dáte bábätku sadu kociek a ono ich bude skladať a zoraďovať a bude fascinované tým, ako sa k sebe neuveriteľne hodia. Dieťa sa pozrie na oblohu a zostane očarené, že vtáky letia vo V formácii. Ak spočítate sadu predmetov pred malým dieťaťom, všelijako ich poprehadzujete a znova spočítate, dieťa bude nadšené, že sa počet nezmenil. Ak ho požiadate uložiť farebné kocky, začne si vytvárať pravidelné vzory – jeden z charakteristických matematických úkonov. Matematické myslenie je aj podľa ďalších matematikov našou prirodzenou črtou, ktorú je potrebné rozvíjať hrou, podporovaním zvedavosti dieťaťa a napodobňovaním.
V knihe Testujeme a rozvíjame svoje dieťa autorky popisujú vývin dieťaťa do 6 rokov a radia rodičom, ako svoje deti čo najlepšie podporovať. Venovali sa tu i vývinu matematického myslenia detí do 6 rokov. Vysvetľujú, že predmatematickou výchovou detí možno rozvíjať nielen počítanie, ale aj pozornosť, presnosť, tvorivosť a logické myslenie. Rodič by mal byť podľa nich v tomto procese dieťaťu sprievodcom a strojcom výziev. Autorky vo svojej knihe približujú, čo je pre ktorý vek typické a ako dieťaťu v predškolskom veku pomôcť.
Na školu sa dieťa pripravuje prakticky už od narodenia. Vyhľadávaním problémov, nachádzaním riešení a objavovaním súvislostí. V tomto veku je dôležitý vzťah medzi poznávaním, motiváciou a motorikou.
Dieťa si už v tomto veku dokáže predstaviť aktivity aj bez ich reálneho vykonávania. Matematické schopnosti sú podmienené úrovňou reči dieťaťa. Porozumenie významu slov a ich následné používanie tu zohráva svoju rolu.
Rôznymi hrami môžu rodičia viesť deti k porovnávaniu, vytváraniu predstáv o množstve a abstraktnému uvažovaniu. V tomto období sa tvoria základy chápania poradia, triedenia a zaradenia predmetov so zreteľom na farbu, tvar a veľkosť. S rozvojom motoriky súvisí priestorové vnímanie, ktoré je predpokladom pre geometriu i aritmetiku.
Deti si rozvíjajú aj priestorové predstavy a pochopenia výrazov ako vzadu, hore, vpredu, vľavo a pod.
Začíname s približovaním časovej postupnosti, čo sa odohralo skôr, čo neskôr, aké boli príčiny zažitých situácií a ich následky.
Zlepšuje sa aj zrakové a sluchové vnímanie. Deti lepšie vnímajú polohu predmetov okolo nich či cítia rytmus.
Dieťa 5 až 6 rokov
V tomto období sa budujú základy logického myslenia pomocou skúseností a chápaním vzťahov medzi objektmi okolo nich. Jeho myslenie ešte stále nie je dostatočne kritické a nevie odlišovať nepodstatné od podstatného.
Dieťa v tomto veku už začína rozumieť aj pojmu číslo. Zvládne ukázať rovnaké alebo rozdielne množstvo a dokáže rozpoznať geometrické tvary v reálnom svete okolo seba. Chápe smer, zmysel šípok a vie sa daným smerom pohnúť. Dokáže zoradiť predmety podľa nejakých kritérií a chápe protiklady.
V piatom roku je už schopné kumulatívne počítať, čo mu umožňuje pochopenie, že celok sa dá rozčleniť na časti.
Viac informácií o vývine detí do 6 rokov a rád odborníkov nájdete v knihe Testujeme a rozvíjame svoje dieťa.
