Články: Pre študentov
O projekte

 

Učiteľ Viktor Križo: Nie je veľa učiteľov, ktorí sa odvážia prekročiť svoju komfortnú zónu. Stávať sa lepším vyžaduje silnú motiváciu

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Učiteľ Viktor Križo absolvoval ročný IRPU program organizácie LEAF. Podľa jeho slov cesta zlepšovania nie je jednoduchá, prinesie i pocity frustrácie, ale vždy má zmysel. / Foto: Zuzana Gránska

VIKTOR KRIŽO je učiteľ na Základnej škole na Dubovej ul. v Bratislave. Hoci je 10 rokov od ukončenia školy, neustále študuje a hľadá spôsoby, ako svoje učenie žiakov robiť lepšie. Celý minulý rok bol súčasťou Individuálneho rozvojového programu pre učiteľa (IRPU) neziskovej organizácie LEAF, ktorý chce postupnou premenou jednotlivých učiteľov zlepšiť celé slovenské školstvo.

Rozprávali sme sa, čo mu tento intenzívny a individuálny mentoring pri učení žiakov priniesol, ako to celé počas roka vyzeralo, čo to vyžadovalo a ako sa môže učiteľ stať súčasťou tejto veľkej premeny.

 

Čo je rozvojový program pre učiteľa IRPU?

Je to ročný mentoringový program, kde skúsený mentor sprevádza učiteľa, ako robiť vyučovanie efektívnejšie, tvorivejšie a predovšetkým lepšie. Učitelia mnoho krát prídu do praxe a vedia zo školy len málo, ako v praxi učiť. Je to pre nich veľmi ťažké. Učiteľ preto buď vyhorí alebo sa prerobí na svojich skúsenejších kolegov. V niektorých prípadoch ho to tak scelí, že sa z neho stane dobrý učiteľ. Bohužiaľ, nefunguje to vždy tak, že by skúsení a dobrí učitelia odovzdávali know-how mladším, a tak ich uvádzali do učiteľskej práce.

 

Mentoringový program IRPU je vlastne niečo takéto?

Áno, mentor prichádza k učiteľovi do jeho triedy a pomáha mu, podporuje ho, aby vedel svoju prácu robiť čo najlepšie, aby naplnil svoj vlastný potenciál.

 

Kedy učiteľ pocíti, že by sa mal do takéhoto programu zapojiť?

Nie je to kreditované vzdelávanie, ani certifikované. Tento typ sprevádzania preto neosloví radového učiteľa. Nie každý je pripravený nechať cudzieho človeka vojsť do svojej hodiny, do svojej práce. Chce to isté vnútorné nastavenie. U nás v škole sme už štyria, čo to absolvovali. Všetci sme však už vedeli, do čoho ideme a mali sme vnútornú motiváciu.

 

Vy a vaši kolegovia ale asi nie ste tesne po škole. Akí učitelia sa sem teda hlásia?

Nie, nie sme čerství absolventi. Program nie je zameraný len na mladých učiteľov. Boli v ňom učitelia od 25 až po 100 rokov. To, že sa chce učiteľ zlepšovať, nezávisí od veku. Mám veľmi charizmatické aj staršie kolegyne, ktoré chcú na sebe pracovať. To je podľa mňa jednoducho v človeku.

 

Ako vyzeralo vaše zapojenie do programu IRPU?

Začali sme po výbere v októbri. Po prednáške o programe nám boli pridelení mentori. Hlavným mentorom a šéfom IRPU je Dávid Králik, ktorý je učiteľom telom i dušou. Mal som to šťastie, že som dostal práve Dávida. Hneď na to si dohodol svoju prvú hodinu u mňa a u ďalších dvoch kolegov z našej školy a bol si ju pozrieť.

 

Následne ju nejak analyzoval, čo ste robili dobre a čo nie?

Začali sme so stanovovaním cieľov pri mojom učení v aktuálnom školskom roku, čo by som v ňom rád zlepšil. Nebol som na to pripravený. Dosť som pri definovaní cieľov tápal. Dávid mi však nikdy nedával odpovede, ak som niečo hneď nevedel. Viedol ma a podnecoval otázkami, aby som si dokázal vytvoriť odpovede sám. Aj cieľ som si takouto cestou vytvoril nakoniec sám. Mentor nevie, aký cieľ je pre každého dobrý. Človek na to musí prísť sám.

 

Foto: Zuzana Gránska

 

Môžete povedať, čo ste si ako matematikár stanovili za cieľ?

Nechcel som, aby sa na mojich hodinách žiaci učili iba počítať príklady, ale aby z nich boli charakterné osobnosti, ktoré dokážu spolupracovať, plánovať a vedia byť efektívni. Chcel som, aby moji žiaci mali aj life skills, teda životné zručnosti. Bol to veľmi vysoký cieľ a vtedy som nevedel, že to nie je možné zvládnuť za rok. Mal som navyše veľmi komplikovanú triedu šiestakov, kde boli časté bitky a konflikty a taktiež deti so špeciálnymi potrebami.

 

Ako mentor na tento váš cieľ potom dohliadal?

Chodil každé 3 týždne na hodinu a mali sme stanovené, čo za ten čas v triede vyskúšam, čo by som chcel robiť inak. Ja som mal napr. pravidlo, že deti na hodine nepijú a niekto sa počas hodiny s mentorom napil. Tak som ho upozornil. Po hodine sme o tom hovorili, prečo je to pre mňa problém. Vlastne som ani nevedel, prečo to vyžadujem. Ja som veľký demokrat, ale toto mi prišlo ako nejaký štandard. Mentor ma doviedol k tomu, aby som s deťmi hovoril o svojich pravidlách a netrval na pravidlách, ktoré si sám neviem vierohodne obhájiť. Skôr ich budú dodržiavať, ak im rozumejú.

 

Mentor vám teda nikdy nedal priamu radu?

Veľmi sa tomu vyhýbal. Toto nie je úlohou mentora. Jeho snahou je, aby som ja objavil, čo je pre mňa v mojej situácii správne. Ak som sa ho už vyslovene spýtal, občas mi tú radu dal, ale len výnimočne. Potom som aj ja začal týmto spôsobom deti viesť. Mentor neprichádza za učiteľom so žiadnym plánom. Prichádza s čistým papierom a ani sám nevie, kam sa za ten rok dostanú.

 

Ako ste na matematike nakoniec učili životné zručnosti?

Uvedomil som si, že na to je dobrá skupinová práca. Postupne sme sa učili, ako zaviesť pravidlá, ako sa počúvať, vziať si slovo a pod.

 

A darilo sa to?

Bol som po prvých 3 mesiacoch programu dosť frustrovaný, lebo som zistil, ako všetko robím zle. Paradoxne, môj mentor mi to nikdy nepovedal. Stále ma za niečo oceňoval. Vďaka jeho podnetom som však premýšľal nad tým, ako veci robím. Uvedomil som si, že nikto ma predtým neučil, ako veci robiť efektívne a užitočne. Všetci si pamätáme len na svojich učiteľov. Končím psychológiu, mám špeciálnu pedagogiku, veľa vecí je  mi prirodzených, len som to nerobil. Nevedel som, ako implementovať tieto psychologické princípy na matematike, tam sa to akoby nehodilo.

 

Našli ste nakoniec spôsob?

Áno, vznikla z toho aj publikácia. Je o tom, ako robiť v triede skupinovo, aby sme rozvíjali životné zručnosti. Teraz robíme o tom ešte celý výskum a zahraničný projekt inklúzie, ako deti v triede naučiť učivo a zároveň rozvíjať ich life skills.

 

Chcete sa stať súčasťou jedinečného mentoringového programu pre učiteľov IRPU aj vy?

PRIHLÁSTE SA NA: www.leaf.sk/irpu

 

A ako to vyzerá?

Urobili sme si time management. Deti sa prvých 5 minút samé rozdeľujú do skupín. Už to dokážu manažovať bezkonfliktne. Na začiatku som bol strašne frustrovaný, ako mi to celé nefungovalo. Teraz to už naozaj ide oveľa lepšie. 25 minút je reálna hodina, kedy v skupinách robia matematické úlohy a posledných 15 min. máme reflexiu.

 

Čo je reflexia?

Je to kľúčová časť hodiny, kedy sedíme v kruhu a reflektujeme, ako sme čo urobili a prečo, čo sme mohli robiť efektívnejšie. Deti sa vzájomne oceňujú. Zatiaľ takto robíme raz týždenne na matike, ale aj každý deň ráno 10 minút v kruhu. Takéto vedenie hodiny nám pomohlo odstrániť aj časté konflikty. Deti sa posunuli vďaka inému vedeniu hodín v správaní, hodnotení a učení veľmi dopredu. Začali sme transformovať matematiku na úplne iný typ predmetu.

 

Stáva sa vám, že narazíte ako matematikár na nejaké učivo, ktoré deti nevedia pochopiť? Ako to riešite potom?

Mám kolegyňu, ktorá učí so mnou na druhom stupni piatakov a šiestakov, učí rovnakým spôsobom ako ja. Tento rok sme sa spolu dohodli, že 4 hodiny si učím svoju triedu ja a 1 hodinu si vzala ona a ja som naopak v jej triede. Prizval som si ju do svojej triedy, aby deti zažili dynamiku 2 učiteľov na matematike. Ona robí s nimi iné veci ako ja. Výborne sa to dopĺňa. Ak narazíme na nejaký problém, že deti niečo ťažšie chápu, tak sa skúsime vymeniť a funguje to dobre.

 

Mentor k vám teda stále chodil každé 3 týždne. Nasledovalo po pol roku aj nejaké priebežné  vyhodnotenie?

V decembri sme si sadli a povedali sme si, že mám pozerať na to, čo mi ide a nielen na to, čo stále nejde. Urobil som si veľký plagát s time managementom, ako budeme presne fungovať. Išli sme na hodinách podľa neho a potom sa to zlomilo. Dovtedy som mal pocit, že nič nejde, ako má. V tom čase prišla náhodne naraz na moju hodinu inšpekcia, riaditeľka a mentor. To bola prvá skupinová práca, kedy to dopadlo úplne dokonale. Nebolo to inšpekciou. Deťom to bolo jedno. Asi som to len ja konečne dokázal vnímať z nejakého nadhľadu.

 

Dostávate feedback na svoje hodiny v rámci mentoringu aj od žiakov?

V apríli a v máji prebieha veľké hodnotenie učiteľa. Volá sa to 365 stupňová spätná väzba. Ja robím hodnotenie na seba samého, žiaci aj mentor ho robia na mňa. Ja sám som sa ohodnotil horšie ako žiaci a mentor. Je zaujímavé, že máme tendenciu hodnotiť sa kritickejšie. Na konci roka bolo hodnotenie ešte zaujímavejšie, lebo sme si prešli veľký kus práce. Bola to pozitívna skúsenosť aj pre deti, lebo nie sú zo školstva zvyknuté hodnotiť učiteľov. Odvtedy si dávame hodnotenie pravidelne. Nechať sa hodnotiť však nie je len tak. Je to náročné vystaviť sa takému veľkému počtu žiakov. Hodnotia vás deti z každej triedy. Potom sme si to s mentorom analyzovali a povedali, čo z neho pre mňa vyplýva. Hoci sa tým pre mňa program oficiálne skončil, reálne sa vlastne všetko začalo.

 

Čo vám to prinieslo? Ako vás program obohatil?

Okrem zlepšenia môjho učenia, je podľa mňa vynikajúci pocit, že niekam patríte, ste súčasťou nejakej dobrej komunity. Obohacujete sa. Ste s ľuďmi, ktorí sú rovnako kreatívni, tvoriví, chcú veci meniť a nemáte pocit, že ste v tom sám. Títo učitelia sa stretávajú 2 krát ročne. Teraz v júli to bude 2-dňová akcia. Niektorí z absolventov sa stanú časom aj mentori.

 

Ako prebieha samotný výber vhodných učiteľov a koľko ich vyberajú?

Učitelia sa môžu prihlásiť cez internet. Musia vyplniť formulár, kde je potrebné zodpovedať viaceré otázky. Týkali sa motivácie a predstáv o ideálnej hodine a pod. Následne ma kontaktovali.

 

Je veľký záujem o takéto mentoringové programy?

Každoročne sa sem hlási približne 100 učiteľov a z toho vyberajú asi 40. Nie je to žiadna masovka. Ide práve o ten individuálny prístup, ktorý nám v tomto programe môžu mentori poskytnúť.

Navyše, keď niektorí záujemci do hĺbky pochopia, o čom takýto program je, tak sa aj zľaknú. Boja sa nechať len tak niekoho vstúpiť do svojho učenia. Toto nezvládne každý. Musí to byť človek zrelý prebrať zodpovednosť. Nástup do programu znamená, že sa budú musieť pozrieť na svoje učenie, nastaviť si zrkadlo a niečo s tým naozaj urobiť. Prekročiť zónu svojho komfortu. To už nie je o teórii z prednášky. Niekto vám priamo sedí na hodine, dáva feedback na to, čo každý deň robíte. Práca na sebe je náročná. Dôležité je chcieť počúvať a výsledky potom stoja za to.

 

Myslíte si, že sa to časom zmení a bude záujem o takéto programy výraznejšie rásť?

Osobne si myslím, že o takéto programy nikdy nebude enormný záujem. Nie je to ani ich cieľom. Cieľom je spájať učiteľov, ktorí chcú zmenu a sú aktívni, ale nevedia, ako a potrebujú podporu. Filozofia je, že ak bude aspoň 5 percent takýchto jedinečných a tvorivých učiteľov týmto spôsobom vyškolených, tak oni budú svojou energiou ovplyvňovať tých ostatných.

 

Chcete sa stať súčasťou jedinečného mentoringového programu pre učiteľov IRPU aj vy?

PRIHLÁSTE SA NA: www.leaf.sk/irpu


Čítajte viac o téme: Rozhovory, Spätná väzba, Mentoring, Rozvoj učiteľov
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.