Články: Pre študentov
O projekte

 

Expertka na konfliktné vzťahy a emocionálne zneužívanie detí: Nikdy nehovorte pred deťmi o partnerovi v zlom. Pre deti je to doslova zničujúce

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Zuzana Gránska
Dr. Sue Cornbluth sa zaoberá traumami detí. Na Slovensko zavítala, aby hovorila o emocionálnom zneužívaní detí a jeho dopadoch. / Foto: Zuzana Gránska

Dr. SUE CORNBLUTH je americká medzinárodne uznávaná expertka na rodičovstvo vo vysoko konfliktných vzťahoch, v období po rozvode. Špecializuje sa aj na emocionálne zneužívanie detí a detské traumy. Napísala tiež knihu o budovaní sebaúcty pre rodičov adoptovaných detí Building self-esteem children and teens who are adopted and fostered. Nedávno zavítala na Slovensko ako hlavný rečník konferencie Deti v sieti venovanej emocionálnemu zneužívaniu detí, ktorú organizovala Rada pre práva dieťaťa.

Rozprávali sme sa, čím dnešné deti najviac trpia, ako ich ovplyvňujú rozvody rodičov, ako sa ich traumy prejavujú v ich neskoršom živote a ako im môžeme pomôcť prekonať emočne náročné obdobia.

 

Čo sú dnes najčastejšie príčiny traumy u detí?

Existuje viacero príčin. Dôvodom traumy detí môže byť emocionálne, fyzické, sexuálne zneužívanie detí alebo ich zanedbávanie. To sa deje miliónom detí na celom svete a týmito traumami potom trpia nielen deti, ale aj celé ich rodiny.

Jednou z hlavných príčin je aj internet a obsah, ku ktorému sa deti bežne dostávajú. Na internete je toho strašne veľa, čo môžu vidieť, no nie všetko je pre ne vhodné. To, čo im dnes ubližuje najviac je porno, kyberšikana a mnohé ďalšie témy, ktorým nerozumejú. Rodičia by si mali ako prioritu stanoviť kontrolu obsahu, aký deti online sledujú.

Dnešné deti sú tiež traumatizované vo veľkej miere aj rozvodmi alebo rozchodmi svojich rodičov. Celosvetovo je počet rozvodov až 63 percent. Takže si viete predstaviť, aká epidémia to je. Každé dieťa chce, aby jeho rodičia zostali spolu. Ak sa to nestane, prináša mu to do života mnoho hnevu, smútku a frustrácie.

 

Čo sa skrýva pod emocionálnym týraním dieťaťa?

Palice a kamene nám môžu ublížiť, ale z toho sa vieme dať dokopy. Emocionálne a psychické týranie však robí väčšiu škodu. Je to väčšinou tiché týranie za zavretými dverami. Trvá veľmi dlho a opakuje sa neustále. Mnohokrát o tom ani ľudia netušia, ale deje sa to najviac. Je to napr. vtedy, keď vám hovoria a dávajú najavo, že nemáte hodnotu, nezáleží na vás. To sa vám v hlave prehráva neustále. Deti hovoria, že takéto veci bolia oveľa viac, ako keď ich zbijú.

 

Aké to môže mať u detí následky?

Až 80 percent týraných detí môže mať problémy s naviazaním ďalších vzťahov. Ak im nebola poskytnutá pomoc, nemohli sa ani uzdraviť. To znamená, že aj v dospelosti budú vo vzťahoch, kde budú týrané, alebo budú samy tyranmi. Deťom chýbajú vzory vzťahov, ktoré by mohli zdieľať s vlastnými deťmi. Častokrát sa z nich preto stávajú odcudzení rodičia, ktorí si nevedia k deťom nájsť cestu. Nemali možnosť naučiť sa od svojich rodičov, ako sa správať k deťom, ako byť dobrým rodičom.

 

Čo môžeme urobiť, ak zistíme, že dieťa nejakým spôsobom trpí?

Každé dieťa, ktoré bolo nejakým spôsobom týrané, bolo týrané človekom, ktorého dobre poznalo. Je ťažké vybudovať u týchto detí opäť dôveru, ale je to možné. Ak príde za vami dieťa a delí sa s vami o nejakú skúsenosť, musíte počúvať, čo vám hovorí. Musíme mu poskytnúť hneď riadnu pomoc. Toto nie je čas na to, aby sme mu povedali, že to prejde, že sa má cez to preniesť. Musíme uznať jeho bolesť. Čím dlhšie je traumatizované, tým dramatickejšie a ťažšie je pomôcť mu. Ak to nedokážeme riešiť, následky tejto traumy sa objavia neskôr v živote dieťaťa a ovplyvnia ho napr. v jeho partnerských vzťahoch, vo vzťahoch v práci, v akýchkoľvek vzťahoch. Ovplyvnia jeho dôveru voči všetkým  ľuďom, ktorých vo svojom živote stretne.

 

Foto: Zuzana Gránska

Akým spôsobom môže ovplyvniť trauma dieťaťa neskôr jeho partnerské vzťahy?

Takýto človek stratí dôveru v ľudí, môže mať intenzívny strach, že ho partner opustí, môže sa cítiť menejcenný, nechcený. To môže spôsobovať, že svojho partnera bude od seba odtláčať bez toho, aby si to vôbec uvedomoval. Je to úplne prirodzený inštinkt, ak je niekto traumatizovaný a zneužívaný. Nedokáže si nikoho pripustiť k sebe blízko. Toto sa stáva presne vtedy, ak traumatizované dieťa nedostane včas riadnu pomoc. Všetko sa odrazí v jeho živote a vzťahoch neskôr.

Mnoho detí je dnes svedkami vysoko konfliktných rozvodov a rozchodov svojich rodičov. Deti tieto vzory neskôr vo svojich životoch a vzťahoch dokonale napodobňujú, ak včas nedostanú pomoc.

 

Tieto deti nepoznajú spôsoby, ako sa správať v konfliktných situáciách?

Presne tak. To je ten hlavný problém. Konflikty sa jednoducho v rodinách a v partnerských vzťahoch dejú neustále. Ak máte rodičov, ktorí nevedia, ako riešiť konflikty, naučíte sa to len ťažko.

Ak však rodičia na seba pri takýchto situáciách nekričia a dokážu dokonca aj pred deťmi používať argumenty slušne, toto vysiela deťom správu, že si môžu vymieňať názory s inými ľuďmi. Nemusia im pri tom ublížiť a títo ľudia môžu byť v ich životoch stále. Je extrémne dôležité, aby deti videli pri výmene názorov šťastný koniec, prípadne objatie rodičov. Bojovanie a hádky pred očami detí sú pre deti veľmi traumatizujúce. Ak sa deti stali svedkami vašej výmeny názorov, mali by ste im vysvetliť, čo sa medzi vami práve stalo. Mali by ste im vysvetliť, že mama a otec nemusia vždy vidieť veci rovnako, ale sú schopní dospieť k spoločnému riešeniu. Je dôležité, aby videli, že aj keď občas spolu nesúhlasíme, stále nám na sebe záleží. Ak máme konflikt a druhá strana pri hádke odíde, toto je presne to, čo sa dieťa naučí - odchádzať uprostred konfliktných situácií. Rodičia sú jednoducho najsilnejšími vzormi. Ak ako rodičia ukážeme deťom, čo sú zdravé spôsoby jednania vo vzťahoch a riešenia situácií, ich život môže byť úplne iný.

 

Mali by sme mať s partnerom stanovené pravidlá, čo v konfliktných situáciách nerobíme? Napr. že nikdy nekričíme jeden na druhého?

To je veľmi dobrý nápad, ale nie vždy to funguje. Dobrým pravidlom je, že ak máme konflikt, sadneme si oproti sebe a necháme hovoriť jedného, pričom ten druhý počúva a potom zase naopak. V konflikte chce byť jednoducho každý človek vypočutý. Ak to tak nie je, napätie sa stupňuje. Každý chce, aby jeho myšlienky boli uznané, nepotrebuje v tej chvíli počuť, že sa mýli. On sa nemýli, jeho pohľad je len jedna z možností alebo iný uhol pohľadu na daný problém. To však neznamená, že jeho pohľad či názor je preto nevyhnutne zlý.

 

Myslíte si, že by mali rodičia zostať v konfliktnom manželstve kvôli deťom?

Absolútne nie. Výskumy hovoria, že ak sú rodičia vo vysoko konfliktných vzťahoch a neustále sa hádajú, pre deti nie je dobré, aby spolu zostávali. Je lepšie, ak sa rozvedú a dieťa môže pravidelne vídať oboch rodičov. Ak je dieťa vychovávané uprostred konfliktného vzťahu, učí sa len niekoľko vecí: Je v poriadku ubližovať si navzájom. Je v poriadku, ak mama kričí na otca a naopak. Pri hádkach túto správu vysielajú rodičia znova a znova a dieťa sa uisťuje v tom, že je to normálne. To je emocionálne týranie, od ktorého môžeme dieťa uchrániť. Ak sa takíto rodičia rozídu, dieťa bude určite zdravšie.

 

Aké vety či slová rodičov ešte môžu deti zraňovať a zanechávať v ich vnútri dlhodobú stopu?

Rodičia by vo všeobecnosti nemali používať negatívne postavené vety. Ak malo dieťa v škole test, nemali by sme reagovať: „Ten test si napísal hrozne! Čo to má znamenať? To sa nesmie zopakovať!“ Ak vety staviate negatívne, dieťa iba obviňujete. My nechceme deti viniť, ale robiť ich silnými. Lepšie je preto postaviť naše slová pozitívne: „Čo sa to stalo na teste? Ako ti s tým môžem pomôcť?“

Nemali by sme im tiež hovoriť, že v niečom zlyhali. Mali by sme im poradiť, čo v tom môžu urobiť inak. Našou úlohou ako rodičov, je dieťa zdvíhať a povzbudzovať, aby sa mu darilo lepšie, nie ho tlačiť svojimi vyjadreniami k zemi. Mnoho rodičov si myslí, že ak budú k svojim deťom veľmi kritickí, že im to neskôr pomôže. To absolútne nie je pravda.

 

Prečo vôbec rodičia začnú deťom nejakým spôsobom ubližovať?

Nemyslím si, že to začnú robiť zámerne. V to neverím. Je len mnoho rodičov, ktorí nemajú vyriešené svoje vlastné problémy, ktoré možno pochádzajú od ich vlastných rodičov a robia to isté svojim deťom. Neboli napr. nikdy rodičmi ocenení, chválení, hovoria mnohé negatívne veci, ktoré hovorili ich rodičia, no neuvedomujú si to. Každé dieťa potrebuje vedieť 3 veci: že ho chápete, že vám na ňom záleží a že ste tu pre neho. Ak to tak nie je, dieťa sa trápi.

Nikdy však rodičov neobviňujem. Vždy sa ich snažím povzbudzovať, aby robili veci lepšie, aby sa učili z vlastných chýb. Ak si uvedomíte, že ste urobili chybu, správali ste sa necitlivo k svojmu dieťaťu, choďte k nemu a povedzte mu to. Nenechajte ho tam sedieť s vedomím, že nie je dosť dobré. Deti vzhliadajú k svojim rodičom, čakajú od nich povzbudenie a budujú si tak sebaúctu. Bezpečný vzťah je základom sebaúcty. Ak ste urobili chybu, povedzte im to. Všetci sme ľudia. Ak budú mať akýkoľvek problém, prídu za vami. Nebudú sa skrývať, nech to bude čokoľvek.

 

Ako môžeme deťom pomôcť budovať ich sebaúctu?

Zdravá sebaúcta je akási obrana, štít, ktorý dokáže odraziť zlé veci, ktoré nás postretnú. Dieťa so zdravou sebaúctou si ich tak nepripustí k telu.

Budovanie sebaúcty sa začína v skorom detstve vzťahmi s rodičmi. Začína sa naším spojením. Ak dieťa plače, rodič k nemu príde a vezme ho do náručia, dieťa vie, že vždy, keď ho bude potrebovať, rodič príde. Ak dieťa bude hodiny v postieľke plakať a nikto nepríde, neučia ich tým, ako sa utíšiť a spoľahnúť sa na seba. V takomto prípade sa akurát nebuduje spojenie medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa potrebuje vedieť, že je tu niekto pre neho, že sa o neho vždy niekto postará, že mu niekto venuje svoju plnú pozornosť. Toto sú deti, ktorým sa v dnešnom svete darí. Takto sa začína budovanie zdravého sebavedomia. Ak rodičia deti nechvália, môžu získať presvedčenie, že v živote neuspejú. Ak urobia niečo, čo je hodné pochvaly, mali by ste ich pochváliť. Aj pochvala rozvíja ich sebavedomie. Sebaúcta je dôležitou ľudskou potrebou a bez nej nemôžeme nič dosiahnuť. Všetci sme raz hore a raz dole, ale vedomosť, že niekam patríte, že sa im dobre darí, že je tu vždy niekto pre nich, buduje zdravé sebavedomie. Každé dieťa niečo v živote pokazí, je len na nás, či to bude výchovný moment a povieme mu, ako to urobiť inak, alebo mu dáme na čelo pečiatku, že je neschopné.

 

Aké najčastejšie chyby robia rodičia po rozvode?

Najväčšou chybou je, že si rodičia nesadnú hneď od začiatku s dieťaťom a nepovedia mu, že sa idú rozvádzať. Dieťa ich súčasťou a mali by mu to povedať naraz. Nikto potom nemôže na toho druhého ukazovať prstom a obviňovať ho, koho je to chyba. Prvé, čo by ste mali rodičia urobiť, je dohodnúť sa s partnerom, čo poviete deťom. Mali by ste byť na tej istej strane, kým začnete so svojimi deťmi diskusiu. Nikdy by ste to nemali deťom povedať oddelene.

 

Existuje vek, kedy deti zvládnu rozvod rodičov lepšie?

Myslím si, že taký vek neexistuje. Vždy sú to len deti rodičov. Dokonca aj malé dieťa, ktoré skutočne nerozumie tomu, o čo ide, to cíti vo svojom tele. Nedokáže to povedať, no bude to cítiť vo svojom vnútri. Môže sa napr. začať znova v noci pocikávať, bude zle spať. Dieťa cíti napätie a pocity medzi rodičmi a prežíva to v akomkoľvek veku. Napriek tomu si myslím, že nie  je správne zostať spolu v konfliktných vzťahoch. Rodičia tak deťom nerobia službu, ale naopak im ubližujú.

 

A čo ak to rodičia dobre pred deťmi skrývajú?

To môže byť iné. Ak sú dobrí v skrývaní svojich pocitov, nehádajú sa doma pred deťmi, možno by to mohlo fungovať, ale musím zdôrazniť to slovo možno. Neverím, že niekto dokáže byť dobrý v pretvarovaní sa neustále. Deti vidia v správaní rodičov ďaleko viac, ako si myslíte. Sú oveľa múdrejšie, ako si myslíme a emočne zrelšie, aby vycítili, o čo ide. Deti vidia, že sa rodičia neobjímajú, nepobozkajú, keď prídu z práce, nedržia sa za ruky, vnímajú chladný tón v ich hlase. Keď som sa rozprávala nedávno s jedným dievčatkom, pýtala som sa jej, čo by ju urobilo šťastnejšou. Jej odpoveď znela: „Ak by som videla, že sa majú moji rodičia radi. Nikdy som to nevidela.“ Deti vždy vedia, čo sa deje a nie je ľahké ich oklamať.

 

Ako môže rozvod deťom ublížiť?

Môže to byť mnohými spôsobmi. Obzvlášť, ak postavíme dieťa uprostred rozvodu, ak ho používajú ako zbraň. Dostavia sa pocity, že si musí vybrať niektorého z rodičov a to môže byť pre dieťa doslova zničujúce. Môžu sa u nich objaviť vážne problémy so správaním. Odmietanie niektorého z rodičov alebo aj oboch. Môžu vyhľadávať zlú spoločnosť. U týchto detí sa objavuje často úzkosť, depresia, žalúdočné problémy, bolesti hlavy. Stretávame sa dokonca s tým, že niektoré deti sa poškodzujú rezaním vlastného tela. Nie hlboko, ale pomáha im to odstrániť stres. Tešúca krv akoby vyplavovala stres z ich tela. Je to hrozné. Takéto veci sa stávajú preto, že dieťa „nemôže dýchať“ počas rozvodu rodičov, nemá v ňom žiadny hlas. Dostáva stále iba inštrukcie, kde a s kým má ísť. Neuvedomujeme si, že deti emocionálne pri rozvode trpia tiež. Ak sú deti svedkami komplikovaného rozvodu, môže byť pre nich ďaleko ťažšie byť rodičom, prípadne mať deti. Môžu mať vnútorný problém, aby si ich deti nemuseli prejsť tým, čím si prešli ony. Deti sú ako špongie a všímajú si úplne všetko. Nie je sekunda, čo by vás nesledovali.

 

Mali by sme hovoriť s deťmi o všetkom? Je to správne byť k nim v každom prípade úprimný?

Nemali by byť vypočúvané na súde, nemali by sa s nimi riešiť dokumenty, aké je napr. finančné vyrovnanie rodičov. Rodičia by mali byť pri rozvode dospelými a deti deťmi. Dieťa by v takýchto prípadoch nikdy nemalo byť rodičov terapeut alebo priateľ na vypočutie.

 

Ak nám však položia nejaké otázky, mali by sme im to vysvetliť hlbšie?

Nemusíte im presne hovoriť, čo sa stalo na súde. Nezachádzajte do detailov, kto čo prečo povedal, ako ho urazil na súde a pod. To je medzi vami a môžete deťom povedať, že ak budete mať finálne rozhodnutie, tak im ho poviete. Ak príde k nejakej dohode, mali by ste to s nimi  zdieľať. Nestavajte však dieťa do pozície, aby si muselo vyberať, kto z vás je lepší rodič.

 

Sú otcovia stále tí, ktorí sú častejšie po rozvode viac vylúčení zo života detí a preto sa s deťmi odcudzia?

Na toto sa ma pýtajú často, ale ja vidím obe strany. Nie je to už otázkou pohlavia. Dnes vidím tiež skutočne mnoho matiek, ktoré prichádzajú za mnou s týmto problémom. Nie sú to už iba otcovia. V mnohých prípadoch sú príčinou aj peniaze, otcovia sa znova oženia a nevlastné mamy vytláčajú vlastné mamy detí. Ten pomer je asi tak pol na pol. Každá krajina však môže byť iná.

 

Prečo je pre deti zraňujúce, ak hovoria rodičia škaredo o ex-partnerovi pred deťmi?

Dieťa si nemôže vybrať a rodič ho týmto spôsobom o to žiada. Je polovicou každého z nich. Ľúbi oboch svojich rodičov. Ak hovoríme o svojom bývalom partnerovi, že je zlý, tak dieťa môže mať pocit, že je z polovice tiež zlé. Je to pre dieťa doslova zničujúce.

 

Čo radíte rodičom, ako prinútiť druhú stranu, aby po rozvode emočne nezneužívala dieťa a aby spolupracovala?

Rodič, ktorý nechce spolupracovať, má narcistické tendencie. Má pocit, že všetko sa točí len okolo neho. Ak nie sú naplnené jeho potreby, nemôžu byť naplnené ani nikoho iného. Títo ľudia potom zraňujú iných ľudí. Jediné, čo môže uvedomelý rodič urobiť v takomto prípade, je nepodieľať sa na dráme, ktorú vytvára druhý partner a snaží sa ho do nej vtiahnuť. Odcudzený rodič sa snaží posielať e-maily, vyvoláva a snaží sa viniť druhú stranu za všetko. Je ľahké reagovať na to impulzívne a nechať sa do toho vtiahnuť. Toto však nesmie urobiť. Žiadne argumenty vtedy nemajú zmysel. To, čo môžete urobiť, je reagovať inak na agresívneho rodiča. Úplne zmeniť svoje nastavenie mysle. Nedokážete ex-partnera zmeniť, ale môžete na neho reagovať inak. Zmena sa musí udiať vo vašom vnútri. Rodič, ktorý je terčom obviňovania, musí viac pracovať na vzťahu s dieťaťom, musí robiť kompromisy, musí zmeniť rétoriku. Musí pri ich rozhovoroch dať do stredu dieťa ako dôvod, prečo by mali spolu komunikovať krajšie, aby dieťaťu neubližovali. Mal by sa druhej strany pýtať otázky, čo navrhuje, ako to robiť lepšie. To je vynikajúca technika. Ak dáte narcistickému rodičovi možnosť hovoriť, bude rád, že na jeho hlase záleží.  Musíme si uvedomiť, že to nie je o hrdosti, ani o tom druhom partnerovi. Je to o spojení s dieťaťom, čo musíte po rozchode úspešne zvládnuť.

 

Je rozdiel, čo sa týka dopadu na deti, ak sa rozídu partneri alebo rozvedú manželia? Zvládajú rozchody nezosobášení rodičia lepšie?

Nevidím veľké rozdiely. Veľké konflikty majú oba typy rodičov. Myslím si, že kľúčovú rolu pri rozchode zohrávajú osobnostné črty rodičov a nie to, či boli zosobášení alebo nie. Najväčšiu prácu na sebe musia po rozvode urobiť rodičia. Negativita, ktorú voči sebe prechovávajú vychádza na povrch rôznymi spôsobmi. Deti by nemali byť uväznené uprostred nej. Musíte v sebe nájsť odpustenie. Nemusíte zabudnúť, ale mali by ste odpustiť. Až vtedy, keď vyriešite svoje vlastné problémy a máte jasnú myseľ, dokážete robiť lepšie rozhodnutia, aby ste vychovávali zdravé deti.

 

Ste zástancom striedavej starostlivosti, kde trávia deti čas s rodičmi pol na pol?

Striedavá starostlivosť je skvelá myšlienka. Nemyslím si však, že je vhodná pre všetky rodiny. Mať deti rovnaký čas je úžasné, ak to vyhovuje všetkým. Nie je v poriadku, ak si len tak povieme, že dieťa bude týždeň tam a týždeň tu. Niektoré deti nemajú jednoducho rady zmeny a je to pre ne náročnejšie. Tieto deti sa potom neraz cítia akoby nemali vlastný domov. Na druhej strane sú deti, ktoré to milujú. Treba sa na to vždy pozrieť individuálne.

 

V prípade, že by ste sa radi dozvedeli o tejto téme viac, Dr. Sue môžete kontaktovať cez jej web www.drsueandyou.com, kde publikuje aj informácie o svojich aktuálnych webinároch.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Rozvod
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.