M. Kubánová: Myslíme si, že mladí Slováci vedia po anglicky a vyznajú sa dobre v informačných technológiách. Nie je to celkom tak

Vo všeobecnosti si dnes myslíme, že mladí ľudia nemajú problém s technológiami a dohovoria sa už vďaka angličtine kdekoľvek. V reprezentatívnom prieskume projektu To dá rozum s týmto názorom o mladých Slovákoch súhlasila väčšina opýtaných. Až 72 percent si myslí, že mladí Slováci nemajú problém dohovoriť sa po anglicky a 93 percent je presvedčených, že sa dobre vyznajú v informačných technológiách. Je to však skutočne tak?

O tom, ako sú na tom mladí Slováci v skutočnosti so znalosťou angličtiny a informačných technológií, sme sa rozprávali s MARTINOU KUBÁNOVOU, analytičkou expertného tímu projektu TO DÁ ROZUM.

Vo vašom nedávnom prieskume si viac ako 70 percent opýtaných myslí, že mladí Slováci vedia dobre po anglicky. Je to naozaj tak?

To, že mladí ľudia u nás vedia po anglicky lepšie ako staršia generácia, je jednoznačný fakt. Oproti starším majú oveľa viac možností, ako sa jazyky učiť. Okrem toho, že sa im venuje viac času v škole, je dostupných množstvo kurzov, kníh, internetových zdrojov alebo aplikácií na učenie jazykov, majú možnosť sledovať filmy v angličtine. Ak sa však pozeráme na to, ako dobre vedia mladí ľudia po anglicky, odpoveď nie je taká jednoznačná. Napríklad portál profesia.sk ukazuje, že firmy hľadajú najmä ľudí s aktívnou znalosťou anglického jazyka, ale takých je medzi mladými ľuďmi do 34 rokov len asi štvrtina.

Ako sme na tom v rámci medzinárodných meraní? Korešpondujú vaše zistenia s výsledkami medzinárodných prieskumov?

Môžeme sa pozrieť napríklad na podrobný prieskum Eurobarometra z roku 2012, ktorý bol zameraný na to, ako Európania ovládajú cudzie jazyky. Ľudia v prieskume mali sami zhodnotiť svoje jazykové schopnosti. Dobre po anglicky podľa vlastného hodnotenia hovorí u nás len asi štvrtina mladých vo veku 15 až 34 rokov. Teda výsledky sú veľmi podobné údajom z portálu profesia.sk. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku hovorí po anglicky dobre asi polovica mladých ľudí, v Dánsku a Švédsku takmer dve tretiny.

Čím to je, že mladí Slováci nie sú tak sebavedomí v používaní cudzích jazykov ako povedzme mladá generácia Dánov či Švédov?

Svoje určite zohráva to, ako sú cudzie jazyky prítomné v prostredí danej krajiny. Myslím tým nielen to, ako dlho sa angličtina vyučuje v nejakej krajine v škole, ale aj to, či máte šancu sa stretnúť a komunikovať bežne s ľuďmi, ktorí hovoria po anglicky, alebo či môžete angličtinu zažiť v televízii, v rádiu, na internete. Teda to, či v bežnom živote jazyk počujete a hlavne či máte dôvod ho sami reálne používať. Keď ste sa pýtali na Dánov a Švédov, tak napríklad u nich oveľa viac ľudí ako u nás používa angličtinu každý deň.

Vychovávajú či vzdelávajú už aj deti v súvislosti s angličtinou nejak inak?

Myslím, že sa nedá jednoducho zovšeobecniť, čo robia v inej krajine lepšie. Často spomínaným príkladom sú krajiny, ktoré preferujú vysielanie filmov v pôvodnom jazyku s titulkami, napríklad severské krajiny. Ak sa pozeráme konkrétne na prostredie školy, tak tu je tiež dôležité, aby boli deti vystavené autentickej angličtine od človeka, pre ktorého je to rodný jazyk. Nevieme samozrejme zabezpečiť anglického alebo amerického lektora do každej školy. Je však určite rozdiel, keď naši učitelia angličtiny hovoria na svojich hodinách sami čo najviac po anglicky a tiež keď používajú audio a video materiály nahovorené Angličanmi.

V jednom zaujímavom výskume o vyučovaní angličtiny v prvých ročníkoch základných škôl siedmich európskych krajín ELLiE Study bol uvedený príklad holandskej učiteľky, ktorá vyštudovala na bilingválnej škole a mala angličtinu na vynikajúcej úrovni. Na svojich hodinách a, čo je zaujímavé, aj mimo nich v škole, hovorila s deťmi výlučne po anglicky. Jej žiaci boli dokonca niekoľko rokov presvedčení, že nerozumie vôbec po holandsky. Vďaka tomu, že v prvých rokoch kombinovala veľmi hravý štýl vyučovania jazyka pomocou hier, pesničiek a rozprávania, boli jej žiaci veľmi motivovaní a dosahovali v tomto výskume v angličtine výborné výsledky aj po prechode na čítanie a písanie v angličtine vo veku 9 – 10 rokov.

Čo si myslíte, že je najväčší problém pri výučbe cudzích jazykov?

British Council sa podobnú otázku pred dvoma rokmi pýtal asi 500 našich učiteľov a učiteliek angličtiny. Takmer všetci sa zhodli na tom, že potrebujú sami systematické doplnkové vzdelávanie v jazyku a v metódach aktivizácie žiakov. Angličtinári tiež uvádzali, že im chýbajú komplexné učebnice aj s didaktickou nadstavbou a digitálny obsah. Mnohí by ocenili samozrejme aj pobyt v anglicky hovoriacej krajine, pretože svoj prejav v angličtine ako sebaistý hodnotila len asi pätina učiteľov. A väčšina z nich tiež uviedla, že na hodinách sami nevyužívajú žiadne online zdroje a ani iné audiovizuálne pomôcky, napríklad CD/DVD. To ukazuje, že veľa slovenských žiakov napríklad na hodinách vôbec nepočuje autentickú angličtinu.

Nepomohlo by viac anglických škôl? Na celom Slovensku máme len jednu anglickú školu, kde môžu študovať deti v angličtine zadarmo. Nemalo by byť v záujme štátu, aby takýchto škôl bolo na Slovensku viac a boli omnoho dostupnejšie širšej verejnosti?

Nemyslím si, že cesta vedie cez vytvorenie niekoľkých elitných bezplatných škôl, kde sa bude vyučovať už od 1. ročníka základnej školy všetko len v angličtine. Môj pohľad je, že angličtinu dnes potrebuje zvládnuť aspoň na úrovni bežnej komunikácie každý. Logicky by sme sa mali snažiť skôr o to, aby mal každý žiak šancu naučiť sa po anglicky už v základnej škole. Pre krajiny, ktoré sa snažia zaviesť plošne angličtinu v školách v mladšom školskom veku, to, samozrejme, znamená výraznú investíciu. Potrebujete veľa kvalitných učiteľov, ktorí majú angličtinu na výbornej úrovni.

Vo vašom prieskume ste sa zamerali aj na počítačové zručnosti mladých ľudí. Ako to v porovnaní s angličtinou dopadlo?

Väčšina ľudí na Slovensku si tiež myslí, že mladí ľudia majú počítačové zručnosti výborné. Podobne ako pri angličtine je tu cítiť generačný rozdiel a mladí sú v tom naozaj lepší. Aj medzi mladými je však skupina takých, ktorí majú digitálne zručnosti takmer nulové. Keď sa pozrieme na testovanie zručností dospelých OECD PIAAC, v ňom 13 % mladých ani neprešlo základným vstupným testom počítačovej gramotnosti. Išlo tam pritom o jednoduché úlohy ako používať myš, posúvať text na obrazovke alebo zvýrazniť časť textu.

Ako sme sa v prieskum OECD PIAAC umiestnili v porovnaní s inými národmi?

Keď sa pozeráme len na výsledky mladých ľudí v tomto prieskume, tak v rámci Európy sme pod priemerom. Máme viac mladých ľudí, ktorí neprešli ani vstupným testom, alebo dosiahli len veľmi nízku úroveň zručností. Tie najúspešnejšie európske krajiny sú Fínsko, Švédsko a Holandsko.

Vnímate túto našu úroveň angličtiny a IT zručností ako problém? Na čo to má dopad, ak nebudeme ovládať tieto zručnosti dostatočne?

Určite je to problém, lebo ľudia, ktorí nemajú základné počítačové zručnosti, sú v súčasnom svete v podobnej situácii ako boli v polovici minulého storočia ľudia, ktorí nevedeli čítať a písať. Asi najviac vidno zmenu na dnešných požiadavkách trhu práce. Podľa portálu profesia.sk napríklad polovica pracovných ponúk vyžaduje angličtinu a za posledných desať rokov sa určité požiadavky na digitálne zručnosti preniesli už aj do kvalifikovaných manuálnych profesií a do pozícií v obchode a službách.

Mohli by sme v tomto smere niečo na školách zlepšiť? Kde by sme mali začať?

Treba sa pozrieť na to, ako žiaci v školách techniku využívajú. V rámci nášho projektu sa napríklad rodičia vo viacerých mestách sťažovali, že už malí žiaci na I. stupni dostávajú za úlohu robiť projekty v Powerpointe, hoci v škole sa tomu vôbec nevenovali, takže to končí ako úloha pre rodičov. Inde sú zase tie nároky na opačnom konci spektra a aj starší žiaci trávia čas na hodinách informatiky len hraním sa na internete.

Určite sa pritom máme kde inšpirovať aj vo svojom okolí. Na Slovensku je dnes veľa škôl, kde sa digitálne technológie využívajú zaujímavým spôsobom na rôznych hodinách, nielen v rámci informatiky. Takíto učitelia nie sú skrytí, mnohí blogujú, zverejňujú zaujímavé videá alebo materiály na internete, pôsobia v kluboch učiteľov informatiky. Mňa napríklad nedávno zaujala iniciatíva Hodina kódu, kde je veľa zaujímavého obsahu pre žiakov rôzneho veku. Hravým spôsobom sa tu deti zoznámia so základnými princípmi programovania v prostredí známych hier ako Minecraft alebo detských filmov. Úlohy majú rôznu náročnosť a využívajú blokové programovanie, takže odpadá problém s písaním každého príkazu, ktorý odrádza najmä mladších alebo deti s poruchami učenia.

MARTINA KUBÁNOVÁ

Pôsobí ako výskumníčka v SGI – Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť a ako prekladateľka. Venuje sa najmä témam ako financovanie vzdelávania, vzdelávanie marginalizovaných rómskych komunít, súkromné doučovanie, evaluácia vzdelávacích projektov. Spolupracovala na viacerých projektoch v tejto oblasti, napr. Dobrý štart s Rómskym vzdelávacím fondom a International Step by Step Association. Vysokoškolské vzdelanie získala na Ekonomickej univerzite a vyštudovala Aplikovanú ekonómiu na Academia Istropolitana Nova.

Martina pracuje na projekte MESA10 To dá rozum ako analytička a odborná garantka pre oblasť predprimárneho, základného a stredného všeobecného vzdelávania.