Jazyky sú dnes naozaj veľmi dôležité a kým vaše dieťa ukončí strednú či vysokú školu, budú ešte dôležitejšie. Angličtina či nemčina mu už možno stačiť nebudú, deti budú potrebovať jazykov viac. Aj preto sa dnes mnoho rodičov rozhoduje, či dať svoje dieťa do anglickej alebo nemeckej škôlky, aby sa ich znalosť prvého cudzieho jazyka priblížila k tomu materinskému čo najviac a zakorenila sa poriadne hlboko. Ak patríte k nim a uvažujete o budúcnosti vášho dieťaťa aj v tomto smere, robíte dobre. Viete však, ako to reálne v takýchto jazykových škôlkach vyzerá a čo všetko sa takto malé deti dokážu naučiť?
O tom, ako deti nadobúdajú v predškolskom veku cudzí jazyk, s čím sa môžu rodičia v tomto období u detí stretnúť, ako si nastaviť reálne očakávania a namiesto stresovania detí im viac pomáhať, sme sa rozprávali s učiteľkami s dlhoročnou praxou s výukou anglického jazyka s Ivetkou Stibilovou a Katkou Veselou zo súkromnej škôlky Funiversity v Bratislave, kde sú deti vystavené angličtine celodenne od 2 rokov.
Ako rýchlo sa učí dieťa angličtinu, ak nastúpi do anglickej škôlky z rodiny, kde po anglicky do toho času vôbec nehovorili?
Katka: To je veľmi individuálne. Nedá sa na to pozerať ako cez šablónu, keďže druhý jazyk si každé dieťa osvojuje inak. Niektoré deti sa rozhovoria už po 2 mesiacoch, iné až po roku.
Ivetka: Momentálne mám chlapčeka, ktorý je u nás 5 mesiacov a rozpráva už krásne plynule, potom sú deti, ktoré sa cez tú pasívnu fázu osvojovania si cudzieho jazyka ešte nedostali. To znamená, že všetkému rozumejú, ale rozprávať ešte nevedia. Tiež súhlasím, že je to individuálne a každé z detí buduje na iných základoch.
Nie sú zvyčajne popredu práve deti, s ktorými už rodičia niečo doma v tomto smere robili?
Katka: Je dobre, ak má dieťa už nejaký základ, ale nie vždy sa to od toho odvíja. Povedala by som, že to závisí skôr od toho, akú má danosť na jazyky, akú má slovnú zásobu v slovenčine, ako je komunikatívne, akú má osobnosť, teda či je to skôr introvert alebo extrovert, ako prijíma podnety z prostredia. To sa mi zdá dôležitejšie ako to, či sa už doma učilo nejaké anglické slovíčka. Každopádne je dôležité, aby dieťa aspoň počulo cudzí jazyk doma, keď pozerá nejaké rozprávky po anglicky alebo počúva pesničky. Takto má príležitosť počuť, že existuje nejaký iný jazyk, že jeho výslovnosť je iná a podobne.
Ivetka: Osobne som si všimla, že sa u nás napr. učia rýchlejšie anglicky deti cudzincov. Tam možno rodičia s nimi v tomto smere pred nástupom do škôlky nepracovali, ale dá sa povedať, že je to istým spôsobom ich boj o prežitie. My ako učiteľky zásadne nehovoríme na deti po slovensky, ale deti vedia, že my im rozumieme. Ak k nám však príde zahraničné dieťa, tak my mu nerozumieme, pokým to nevysvetlí v angličtine. Pod týmto tlakom okolností sa potom učia rýchlejšie, pretože inak sa nedohovoria.
Niektorí rodičia majú určite nereálne očakávania, keď dávajú deti do súkromných anglických škôlok. Čo by ste im v tomto smere poradili?
Ivetka: Určite by som im poradila, aby nemali žiadne konkrétne očakávania. Je samozrejmé, že nejaké majú, ale mali by si ich zreálniť. Nejaké prehnané očakávania môžu ich deťom v konečnom dôsledku ubližovať. Sú rodičia, ktorí chodia po prvom týždni za deťmi a pýtajú sa ich dokola, čo sa naučili, aké slovíčka už vedia. To sú veľké tlaky na deti až nakoniec ich deti s nimi úplne odmietajú o škôlke komunikovať.
Katka: Určite by rodičia nemali svoje deti porovnávať so žiadnymi inými deťmi. Treba si uvedomiť, že je to rovnaké, ako keď sa dieťa začína učiť hovoriť v materinskom jazyku. Jedno začne hovoriť v roku, iné v troch rokoch. Podobne je to aj s cudzím jazykom. Treba svoje dieťa podporovať, ale neklásť dôraz na to, čo sa naučilo po anglicky. Skôr s ním komunikovať formou, čo sa v škôlke počas dňa dialo, na akom výlete bolo, čo zažilo, nakreslilo a podobne. Deti v prvom rade nevnímajú, že sa sem prišli učiť angličtinu, ony sa sem prišli hrať. Toto je ich svet a nemali by to vnímať ako učenie. Jazyk prichádza so všetkými zážitkami a výletmi.
Ivetka: Treba si naozaj aj poznať vlastné dieťa, ak hovoríme o očakávaniach, aké od neho rodič má. Niektoré deti sú skôr takí pozorovatelia. To znamená, že dlho chodia do škôlky a nezapájajú sa, nehovoria, necítia tú potrebu, no neustále nasávajú. Potom začnú hovoriť zo dňa na deň súvislé vety, celé texty. Je teda dobré si pred vstupom uvedomovať, ako sa ich dieťa učí, ako vníma veci okolo a aj očakávania si možno nastaviť reálnejšie podľa tohto.
Je pri týchto deťoch adaptácia ťažšia, keď prichádzajú do cudzojazyčného prostredia alebo je to porovnateľné so slovenskou škôlkou?
Katka: To tiež podľa mňa závisí od toho, či dieťa rodičia vopred na škôlku pripravovali, či sa o škôlke rozprávali a samozrejme, znova od povahy dieťaťa. Či je ľahko adaptabilné na nové situácie.
Necítia podľa vás väčší tlak vzhľadom na nový jazyk? Hovoríte počas tých prvých týždňov aspoň trochu po slovensky?
Katka: To ani nie. Skôr im veci ukazujeme a učíme ich názorne. Povieme napr.: „Take a chair,“ vezmeme stoličku a odsunieme ju. Ukazujeme, čo daný pokyn znamená. Nie je správne, ak sa deťom prekladá. Deti sa vtedy učia v hlave prekladať slová či situácie. To my nechceme. Chceme, aby v tomto jazyku mysleli. Deti sa touto názornou formou veľmi rýchlo učia. Aj medzi sebou sa môžu rozprávať len anglicky a to všetko proces učenia urýchľuje. Myslím si, že adaptácia je u nás porovnateľná s inými škôlkami.
Ivetka: U nás využívame krokovú adaptáciu. Pred nástupom do škôlky máme spoznávacie stretnutia, kedy sem deti prídu s rodičmi, môžu spoznať prostredie, aj pani učiteľky. Na týchto adaptáciách hovoríme aj po slovensky, aby sme si dieťatko získali a aby v nás nadobudlo dôveru. Od nástupu sa snažíme komunikovať iba v angličtine. Sú len dve situácie, kedy prejdeme do slovenčiny s týmito maličkými deťmi. Je to vtedy, keď je nejaká situácia nebezpečná, aby nám hneď porozumelo a neublížilo sebe alebo niekomu inému. Druhá situácia je, keď je dieťa v sociálnom strese. To býva u 2-3 ročných detí, keď sa veľmi rozplačú za rodičmi. V takýchto situáciách potrebuje dieťa všetko rozumieť, aby sa upokojilo. Ak však aj prechádzame do slovenčiny, vždy to robíme iba osamote s jedným dieťaťom mimo skupiny.
Aký je rozdiel v porovnaní s bilingválnymi škôlkami pri výučbe?
Ivetka: Osobne som takúto výuku nezažila. Myslím si, že to môže fungovať nejak tak, že doobeda rozprávajú po slovensky, potom po anglicky. Prípadne sa ten cudzí jazyk fixuje na jedného učiteľa. No naozaj neviem presne, ako to u nich funguje.
Čo sa týka bilingválnej výuky existujú 3 formy. Jeden dospelý používa jeden jazyk. To býva napr. v zmiešaných manželstvách, kedy napr. otec hovorí na dieťa iba po anglicky a mama iba po slovensky. Potom je to prostredníctvom prostredia. To je to, čo používame my – v škôlke hovoríme iba po anglicky a slovenčinu majú deti doma. Potom je to zameranie na nejaké situácie. Napr. do večere sa rozprávame po anglicky a od večere po slovensky. Dieťa vždy potrebuje mať nejakú jasnú hranicu, kedy sa používanie jazyka mení.
Mali by pri takýchto malých deťoch, ktoré nastúpia do anglickej škôlky, riešiť rodičia cudzí jazyk ešte aj doma? Má to podľa vás význam?
Ivetka: Väčšinou tam naozaj nie je táto potreba. Ďalšia vec je, že deti sú naučené, že doma s nimi hovoríte po slovensky. Rodičia majú tendenciu, že ak dieťa nastúpi do anglickej škôlky, tak aj doma chcú hovoriť po anglicky, ale nie je to úplne dobré. Dieťatko je 3 roky doma na niečo zvyknuté a nastúpi do nového prostredia k novým ľuďom, s novým jazykom a ešte aj ak rodič zmení zaužívané pravidlá doma, tak to dieťa môže byť úplne zmätené. Naozaj veľa krát sa stáva, že deti samé povedia rodičom, ktorí prepnú doma do angličtiny, aby tak nehovorili. Odmietajú to. Je to fajn, ak to vychádza od samotného dieťaťa. Ak to však nerobí, nemali by sme meniť v tomto období zaužívané veci ešte aj doma.
Katka: Dieťa je jednoducho zvyknuté na materinský jazyk a spája si to s citmi a možno je to preň iné a necíti zrazu toľko emócií od rodičov v tom jazyku. Doma chce mať ten svoj svet, na ktorý je zvyknuté a svoje bezpečné prostredie.
Ivetka: Zaujímavé však napr. je, že deti sa doma hrávajú v anglickom jazyku. Je to ich hrový jazyk. Znova je to o tej situácii, že sú väčšinu dňa v škôlke, kde sa väčšinou hrajú a používajú pri tom angličtinu, tak pre nich sa to stáva hrovým jazykom a doma v tom pokračujú.
Ako si rodičia môžu „preveriť,“ ako ich deti napr. v angličtine pokročili, ak odmietajú s nimi doma komunikovať v angličtine?
Katka: Mnohokrát to vidia napr. až na dovolenkách v zahraničí, keď sa rozprávajú s nejakými inými deťmi či dospelými, vedia si vypýtať v reštaurácii alebo na recepcii, čo potrebujú. Vedia si odkomunikovať nejaký problém. Sú sebavedomejšie. Hranica medzi kultúrami sa v takýchto situáciách stiera. Dieťa je omnoho viac vďaka jazyku otvorenejšie a slobodnejšie v rôznych situáciách. Vtedy si rodičia uvedomia, aký veľký zmysel to celé má.
Keď nastúpi dieťa do anglickej škôlky, nezačne sa u neho oslabovať slovenčina?
Ivetka: Myslím si, že je v tomto období dôležité hovoriť po slovensky aj z tohto dôvodu doma. Môže sa stať, že dieťa prestane po slovensky komunikovať, akonáhle naberie angličtinu, pretože tento jazyk je ľahší. Deti majú vždy tendenciu vybrať si tú ľahšiu možnosť. Navyše je v škôlke dieťa väčšinu dňa. Domov príde podvečer. Ak s ním rodičia nehovoria po slovensky, dávajú mu iba zopár pokynov v slovenčine, dieťa si nemá kde rozvíjať slovenčinu. Je dôležité viesť s deťmi reálne rozhovory. Zo začiatku mu príde ľahšia slovenčina, ale akonáhle dokážu už angličtinu využívať aktívnejšie, začne sa im to stávať jednoduchšie. Môžu potom začať vyčleňovať slovenčinu, ak sa na tom nepracuje.
Ovplyvňuje to potom nejak aj výslovnosť detí?
Ivetka: To už ide ruka v ruke. Výslovnosť v angličtine je iná. Sú tam iné hlásky, iné „r“. Ak sa s dieťaťom nekomunikuje poriadne po slovensky doma, tak tieto veci môžu začať ubiehať. Môže začať nesprávne hovoriť „r.“
Katka: Aj sykavky sú okrem „r“ častý problém. Je to totiž odlišné a treba pracovať určite aj na slovenčine.
Akú úroveň angličtiny môže dieťa v škôlke nadobudnúť? Aké sú tie reálne očakávania, čo by sme mohli mať pri takýchto malých deťoch?
Katka: Závisí to aj od toho, či je vystavené v škôlke cudziemu jazyku neprestajne, alebo je v bilingválnej škôlke, kde sa používa aj slovenčina. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že ak dieťa nastúpi v 3 rokoch do našej škôlky a končí v 6 rokoch, tak hovorí plynule po anglicky vo vetách a aj rozmýšľa v angličtine. Závisí to určite aj od toho, ako je postavené kurikulum. To naše je postavené tak, že máme každý týždeň témy a v rámci nich si dieťa rozvíja aj slovnú zásobu. To znamená, že ak máme tému o počasí, tak sa naučí ako sa povie „evaporation“ alebo aké typy počasia poznáme. Ak máme tému o zvieratkách, tak sa naučí nové druhy zvierat. Čo sa týka časov a slovies, tak to je individuálne. Tvoriť minulý čas je napr. ťažké aj pre niektorých native speakrov v tomto predškolskom veku, takže každému trvá rôzne dlho, kým sa naučí správne pýtať v minulom čase a používať napr. nepravidelné slovesá v minulom čase. Problémy im tiež robia privlastňovacie zámená alebo množné čísla. Najťažší je asi Past simple, najľahší je pre nich priebehový čas alebo aj budúci jednoduchý čas (I will....).
Ivetka: Často ich mätú v skladbe vety aj otázky. My to deťom neprekladáme, ale opravujeme ich a zdôrazňujeme správne tvary. Ak dieťa povie: „I did go somewhere,“ ja mu poviem „I went ....“ a to zdôrazním, keď príde v diskusii rad na mňa. Všetky tieto chyby sú však naozaj porovnateľné s chybami, aké robia deti native speakrov, akurát môžu trvať u slovenských detí o niečo dlhšie. Sú však vývinovo podmienené a sú normálne.
Pri osvojovaní si cudzieho jazyka sa stretávame tiež s jednou fázou, ktorej sa rodičia občas zvyknú zľaknúť - deti začnú spájať dva jazyky do jednej vety. Je to vtipné a milé, no niektorých rodičov to prekvapí. Netreba sa však toho báť, lebo je to úplne prirodzené. Je to normálna fáza, cez ktorú si dieťa prejde a začne jazyk používať neskôr správne. V tejto fáze je to o hľadaní tých jednoduchších riešení a používa slová, ako ho prvé napadnú, no je to naozaj krátkodobé.
Majú rodičia plán, čo po anglickej škôlke ďalej? Rozmýšľajú rodičia takto dopredu, keď k vám s dieťaťom prichádzajú na zápis do škôlky?
Ivetka: Rozmýšľajú, ale je to veľmi rozdielne. Niektorí už pri zápise vedia, že chcú deťom otvoriť možnosti, aby išli neskôr študovať do zahraničia už na strednú školu. Iní chcú dať deťom dobré základy, aj keď ich plánujú dať neskôr na slovenské školy. Rodičia plány majú, ale ako to pozorujem, tak sú veľmi rozdielne.
Katka: Na posledných rodičovských s predškolákmi otvárame s rodičmi témy, ako pokračovať ďalej, na aké školy ich dať. Na Slovensku sú medzinárodné školy, ktoré sú dosť finančne náročné, potom sú školy slovenské s naozaj dobrou angličtinou a nakoniec tie klasické školy, ktoré majú iba štandardné hodiny výuky angličtiny. Ja osobne odporúčam vždy rodičom dať deti na medzinárodné školy. Ak to nie je možné, lebo sú finančne naozaj náročné, tak potom na také, kde je aspoň čo najviac cudzieho jazyka. V tomto poslednom prípade odporúčam jazyk podporovať aj doma napr. formou filmov, audio kníh, stretávať sa s kamarátmi zo škôlky, mať cudzincov kamarátov a hovoriť pravidelne po anglicky, aby to dieťa s angličtinou malo čo najviac kontaktu. Podporovať to teda aj takto nepriamo. Rodičia sú napr. šokovaní, ak prídu z našej škôlky do slovenskej školy a dieťa sa musí na hodinách angličtiny vyrovnávať s tým, že deti sa učia: „Hello, my name is...“ Deti nechápu, prečo sa toto ich spolužiaci učia a ony v angličtine rozmýšľajú. Ten náskok je tam obrovský. Preto by si pokračovanie dieťaťa mali rodičia dobre zvážiť.
Ivetka: Ak po anglickej škôlke podporovať angličtinu nebudeme, tak to dieťa nebude plynule stále rozprávať a reálne možno veľa slov aj zabudne, ale jeho nábeh na intenzívnejšiu výučbu bude vždy rýchlejší, lebo v podvedomí to u neho zostáva. Čo sa v škôlke naučíme, to si vždy berieme do života.
Takže má to zmysel, aj keď rodičia chcú dať z anglickej škôlky dieťa do slovenskej školy?
Katka: Zmysel to má, ale je potrebné angličtinu určite podporovať, lebo tá úroveň s akou zo škôlky odíde je relatívne vysoká.
Je dobré doma s dieťaťom hovoriť pred nástupom do škôlky v angličtine, aj v prípade ak naša angličtina nie je veľmi dobrá? Nechýba vtedy v našej reči potrebná emocionalita?
Ivetka: Asi by som v takom prípade uprednostnila naozaj slovenčinu a nechala angličtinu radšej na škôlku.
Katka: Myslím si, že dieťa sa bude dobre učiť jazyk, ak tam už nejaký základ je. Je dobré, ak mamička napr. spieva dieťaťu v angličtine, tam tá emócia je. Dieťa sa naučí vnímať cudzí jazyk, melódiu jazyka a aj výuka jazyka je potom ľahšia a zachová sa tam aj tá emocionalita. Je lepšie asi nepopliesť dieťa zlými slovíčkami a rozvíjať doma skôr tú sluchovú rovinu napr. spomnanými piesňami.
