Články: Pre študentov
O projekte

 

Spánková poradkyňa: Spoločným spaním deti nerozmaznávate, dodávate im pocit bezpečia

Zuzana Gránska
Autor článku
Foto: Archív LM
Spánková poradkyňa Lenka Medvecová hovorila o spoločnom spaní a čo dieťaťu i rodičom tento spôsob života dáva. / Foto: Archív LM

LENKA MEDVECOVÁ je spánková poradkyňa a zakladateľka projektu Prosím spinkaj. Už niekoľko rokov sa naplno venuje problematike detského spánku a poradenstvu pre mamičky s deťmi. Pomáha rodičom pochopiť prirodzený spánok detí a hľadať riešenia, ak náhodou spanie ich detí nefunguje. V súčasnosti študuje antropológiu na Karlovej Univerzite, kde sa venuje výskumu detského spánku.

Rozprávali sme sa o spoločnom spaní a čo dieťaťu i rodičom tento spôsob života dáva.

 

James J. McKenna, profesor antropológie a autor knihy Sleeping with Your Baby: A Parent's Guide to Cosleeping (Spanie s bábätkom: príručka spoločného spania pre rodičov) vyzýva rodičov, aby bábätká nenechávali spať samé a urobili im miesto vo svojej posteli. Súhlasíš s ním? Sú takéto bábätká šťastnejšie?

Suhlasím s tým, že bábätká sú šťastnejšie keď cítia na blízku svojich rodičov aj v noci. Pocit bezpečia, ktorý bábätká zažívajú v blízkosti matky a otca, je veľmi dôležitý pre ich fyzický aj psychický vývoj. Dokonca už aj mnohí americkí odborníci v súčasnosti menia svoju rétoriku a snažia sa prízvukovať rodičom, že dávať malé bábätko do vedľajšej izby nie je praktické ani bezpečné. Niektorí ľudia kritizujú spoločný spánok ako nejakú chybu či narušenie súkromia rodičov. Pre človeka bolo však vždy tým najprirodzenejším svoje malé deti chrániť aj v noci. Expert na spánok James McKenna považuje za spoločný spánok nielen spanie v jednej posteli. Je ním aj to, keď máte dieťatko v posteli prisunutej k tej vašej, alebo je vám proste na dosah a môžete tak na neho kedykoľvek reagovať a vnímať ho svojimi zmyslami. Aj to je pre dieťa upokojujúce. Bábätko sa rodí ešte veľmi nezrelé, dozrieva mu nervová sústava, srdečná činnosť, rýchlo rastie a vyvíja sa a taktiež sa mu neustále mení aj spánkový biorytmus. Spoločný spánok pomáha mamičke aj dieťatku toto všetko spolu zvládať a naučiť sa vnímať sa navzájom omnoho ľahšie.

 

Dá sa teda povedať, že je pre dieťa vždy lepšie, ak spí s rodičmi?

Ak sa bavíme o spoločnom spánku vo všeobecnosti, teda aj o spánku v spoločnej miestnosti, zhodnú sa na jeho výhodách a dôležitosti pre bábätká dokonca aj mnohí odborníci, ktorí inak nesúhlasia so spánkom v spoločnej posteli. Spánok v spoločnej posteli by mal byť rozhodnutím rodiny s ohľadom na svoje dieťatko. Niekomu vyhovuje viac spoločná posteľ, niekomu zase niekoľko postelí prisunutých vedľa seba. Spoločné spanie by však malo byť vždy rozhodnutím oboch rodičov, nielen mamy. Z pohľadu dieťatka by bola odpoveď určite vždy jednoznačná. Stačí si položiť otázku: Keby vás trápili zlé sny, mali by ste strach, zažívali by ste v živote mnoho zmien, ktorým ešte nerozumiete, neustále by ste sa trápili s novými pocitmi a vzťahmi a desili sa opustenia, spalo by sa vám lepšie osamote alebo v blízkosti niekoho, komu dôverujete a koho milujete? Deti sa snažia v tomto svete ešte len zorientovať a aj preto prechádza ich spánok mnohými rôznymi obdobiami a fázami, s ktorými potrebujú pomôcť. Práve preto býva prvé tri roky často spánok ako na hojdačke.

 

Čo hovoria výskumy o dopade spoločného spania na dieťa?

Dieťatko sa v noci ešte učí prechádzať jednotlivými spánkovými cyklami. Spanie vedľa rodičov mu pomáha naladiť sa na ich dych a zvládať tieto prechody jednoduchšie. Taktiež je výhodou to, že rodičia môžu veľmi rýchlo zareagovať na signály dieťatka. Podľa výskumov práve spomínaného Jamesa McKennu, ktorý skúmal spoločné spanie mamičky a dieťatka, je mamička skutočne najspoľahlivejší monitor dychu. Jej spánok sa vedľa dieťatka zmení, aby dokázala reagovať aj na jemné signály. Dokazuje to aj moja prax s mamičkami, kedy mi mamičky veľmi často hlásia, že sa budia aj pár sekúnd pred prebudením bábätka. Jedna mamička mi rozprávala svoj zážitok, keď si vzali bábätko prvýkrát k sebe do postele. Mala trochu obavy, pretože sa považovala za človeka, ktorý má veľmi tvrdý spánok a nič ju nezobudí. Ráno jej však manžel rozprával, že sa mu spalo túto noc horšie a stále sa prehadzoval a keď sa otáčal, ona automaticky vždy položila ruku okolo bábätka. Proste ho inštinktívne chránila pred zvukom, ktorý bol pre ňu neznámy a nepochádzal od bábätka. Ráno si z toho nič nepamätala, myslela si, že spí tvrdo.

 

Existujú podľa vedcov aj nejaké výhody pre mamičku?

Spoločný spánok v jednej posteli má veľké výhody pre dojčenie a vďaka nemu tiež dokážeme niektoré ťažšie spánkové obdobia zvládať lepšie. Často takto mamičky dojčia v polospánku a vyspia sa lepšie ako keby o niečo menej vstávali k postieľke. V tom prípade vás totiž dieťatko prebudí, musíte vstať, nadojčiť ho a zase ho uspať a položiť a potom sa snažiť opäť zaspať. Pri spoločnom spánku mamičky často dojčia v polospánku a niekedy sa ani úplne nepreberú a pokračujú ďalej v spaní. Matka je schopná počas takéhoto spánku načerpať viac síl do ďalšieho dňa. V jednej zaujímavej indickej štúdii sa uvádza, že viac ako 84% detí vo veku od 1-3 rokov spí s rodičmi v posteli. V USA je to napríklad opačne. V tomto veku už oveľa vyššie percento detí spí v inej miestnosti. Čo je zaujímavé, že pri porovnávaní výsledkov autori zdôrazňujú, že indické mamičky oveľa menej označujú spánok detí za problematický napriek tomu, že k deťom vstávajú častejšie ako tie americké. Jednak je to aj nastavením spoločnosti, kedy sa práve v týchto končinách budenie dieťatka vo všeobecnosti nepovažuje za problém, ale za jeho prirodzený vývoj a naopak, v USA je to výchovný problém rodičov. Veľkú úlohu zohráva aj fakt, že mamičky, ktoré majú deti pri sebe, nemusia vstávať z postele a úplne prerušiť spánok, ale môžu reagovať podvedome a inštinktívne a ďalej pokračovať v spánku.

Spoločný spánok má ale aj mnoho iných výhod. Dieťatku poskytuje pocit bezpečia, ktorý je pre jeho vývoj veľmi dôležitý. Komunitný spánok je najdlhšia prax ľudskej histórie. Nielen bezbranné deti a bábätká, ale aj dospelí ľudia sa v spánku cítili vždy slabší a ohrozenejší a spoločný spánok im to pomáhal prekonať.

 

Má ten istý efekt na dieťa aj spoločné spanie, ak má dieťa iba prisunutú vlastnú postieľku k rodičovskej?

Áno, je to tiež spôsob spoločného spania. Praktické je, keď je prisunutá postieľka bez bočnice k rodičovskej posteli, aby mamička mohla reagovať v polospánku a aj takto dojčiť. Dieťatká sa v tomto líšia, niektoré potrebujú byť úplne pritisnuté k mamičke, aby sa im pokojnejšie spalo, iným stačí, že mamičku cítia na blízku, počujú jej pokojné dýchanie a majú priestor sa na posteli rozťahovať.

 

Môže mať spoločný spánok podľa výskumov napríklad vplyv na učenie? Venovali sa už tomu nejakí vedci?

Môže aj nemusí. Schopnosť učenia závisí na mnohých faktoroch. Niektoré americké štúdie dokonca rodičov strašia, že keď nenaučia bábätko spať celú noc do určitého veku, najlepšie do šiestich mesiacov až roka, môže mať horšie známky z literatúry a matematiky. To ma, priznám sa, dosť pobavilo. Z biologického hľadiska je to totálny nezmysel. Aj dospelí ľudia majú prerušovaný spánok a učenie ide každému inak. Závisí, z akého pohľadu sa na to pozeráme. Napríklad, ak je dieťatko veľmi citlivé, bojí sa niečoho, necíti sa v bezpečí, môže to ovplyvňovať jeho schopnosť sústredenia na učenie. Vtedy mu môže pomáhať naša blízkosť, pochopenie jeho vnímania a odstránenie strachov, ktoré v sebe má.

 

Nemajú však rodičia horší spánok, keď spia všetci v jednej posteli? Ak je ten spánok plytší, človek si asi plnohodnotne neoddýchne, nie?

Zase závisí, z akého pohľadu na spánok pozeráme. Mnoho tradičných národov, ale aj našich predkov z nedávnej histórie, verilo, že hlboký spánok je nebezpečný a je lepšie väčšinu spánku spať v ľahkej fáze. Naša spoločnosť zase zdôrazňuje práve neprerušovaný spánok, aby sme boli cez deň výkonnejší pretože už cez deň neodpočívame. Čo je horšie alebo lepšie závisí od individuality nášho životného štýlu. Niekto spí 5 hodín a stačí mu to, niekto potrebuje 12 hodín. Niekoho budí aj malý šum, iného nezobudí ani hlasné rádio. Spánok sa rodičom mení pri spoločnom spaní s dieťatkom, ale aj všeobecne, keď majú dieťatko. Sú senzitívnejší a učia sa reagovať aj počas spánku na rôzne zvuky a podnety, ktoré predtým ich mozog nepovažoval za dôležité. Ako som už spomínala, mamička má preukázateľne ľahší spánok pri dieťatku, čo jej ale pomáha reagovať na jeho signály. Každý má aj iné potreby a hranicu toho, čo považuje za dobrý a zlý spánok. Jedna mamička na mojej prednáške o spánku detí raz prehlásila, že jej spánok je posledný mesiac úžasný. A práve preto, že viem, že každý vníma spánok a kvalitu trochu inak. Spýtala som sa jej, čo to presne v ich prípade znamená. Mnohým mamičkám vyrazila odpoveďou dych: „Dcérka sa mi priemerne budí niekedy aj osemkrát za noc, ale odkedy som si ju dala k sebe do postele, tak to ani nevnímam a konečne sa aj vyspím.“

 

Nemá spoločné spanie z dlhodobého hľadiska zlý dopad na vzťah rodičov?

Dôležité je, aký mali rodičia vzťah predtým a ako sa zhodujú na prístupe ku spánku. Niekedy sa môžu v názoroch o spoločnom spaní rozchádzať a hádať sa kvôli tomu. Vtedy je určite na mieste veľa o tom hovoriť, navzájom sa vypočuť a hľadať spoločné kompromisy. Inak si nemyslím, že by rodičom mal spoločný spánok s deťmi nejako kaziť vzťah. Ten predsa nie je založený len na tom, že máme v posteli intímny kontakt. Je založený na mnohých iných veciach. Nehovoriac o tom, že z mojej praxe sa naopak často stretávam s tým, že keď majú oteckovia deti takto pri sebe aj v noci, stávajú sa na ne citlivejšími aj na ich utešovanie a potreby. Niekedy si nesieme mnoho predsudkov a strachov ešte z vlastného detstva a dieťatko nám prekvapivo ukáže nové cesty. Začneme veci vnímať inak a inak si ich aj užívať.

 

Sú rodičia, ktorí sa spoločnému spaniu bránia, lebo sú presvedčení, že to vyvoláva v deťoch na nich väčšiu závislosť. Čo si o tom myslíš?

V našej spoločnosti strašili rodičov tým, že spoločný spánok rozmaznáva a je známkou zlej výchovy, väčšinou príručky z 50. - 90. rokov, čo bolo veľmi ovplyvnené režimom. Bolo potrebné deti čo najskôr osamostatniť, aby sa mamičky čo najskôr mohli vrátiť do práce a deti mohli ísť do jaslí. Toto ale pokračuje aj dnes. Faktom však je, že deti sú skutočne závislé od rodičov, nedokážu sa o seba ešte postarať. To je fakt a normálny psychický vývoj. Spoločný spánok nie je rozmaznávanie, je to proste spôsob spolužitia a vytvárania vzťahov v rodine. Pre deti bolo po dlhú históriu ľudstva prirodzené, že spali vedľa matky. Boli naši predkovia preto rozmaznanejší? Mali depresie a navštevovali odborníkov, pretože sa cítia menejcenní a nevedia nájsť zmysel života? To je doména dnešných vyspelých spoločností, ktoré bábätká učia spať osamote a nereagujú na ich plač. Je váš partner rozmaznanejší pretože spí vedľa vás? Môžete ho tým rozmaznať? Môžete ho rozmaznať, ak budete úplne všetko cez deň robiť za neho a nedáte mu napríklad priestor, aby ste si rozdelili rôzne povinnosti. Ale nie tým, že ste v noci spolu a túlite sa k sebe. S deťmi sa dá rozprávať a komunikovať o spoločnom spánku aj o zmenách pri prechode do vlastnej izby. Každé dieťatko dozrieva k osamostatneniu prirodzene aj samo, ak nemusí bojovať o každú pozornosť, o každú náruč a o to, aby ho niekto v rodine aspoň na chvíľku vnímal. Ak na neho nereagujeme a neučíme sa vnímať jeho neverbálnu komunikáciu, môže osamostatňovanie trvať oveľa dlhšie. Rovnako vtedy, ak malé dieťatko, ktoré si ešte očividne potrebuje upevniť pocit bezpečia u svojich rodičov, nútime do samostatnosti a odmietame mu náruč alebo pomoc. Pocit bezpečia si deti nebudujú len cez deň, ale aj v noci.

 

Ako začať so spoločným spaním, aby sme bábätku neublížili a aké sú riziká spoločného spánku?

Najnebezpečnejšie pre novorodencov a bábätká môže byť spoločné spanie na gauči alebo v kresle. Čo sa týka spoločného spania v jednej posteli, tak je pár základných pravidiel bezpečného spánku. Väčšinu z nich proste intuitívne dodržiavame: Keď máte novorodenca alebo malé bábätko pri sebe v posteli, nemali by ste užívať lieky, ktoré otupujú zmysly alebo sú priamo určené na spanie. Môžu znižovať vašu schopnosť vnímať v noci dieťatko vedľa seba. Rovnako je to aj s alkoholom, človek pod vplyvom alkoholu spí inak a je menej citlivý na podnety okolo seba. Spoločné spanie sa neodporúča, ak ste aktívny fajčiar. Tiež je dobré prezrieť spoločnú posteľ, aby nikde nebola nejaká medzera alebo diera, do ktorej by sa bábätku mohla zaseknúť nožička alebo ručička. Ak máte bábätko pri sebe, nedávajte ho do zavinovačky, dieťatko potrebuje mať voľné ruky, aby mohlo aj samo reagovať, ak má napríklad prikrývku cez tváričku a taktiež z toho dôvodu, že my sami hrejeme dieťatko vedľa seba dostatočne, v zavinovačke by bolo pre dieťatko veľmi ťažké regulovať svoju teplotu. Dajte pozor, aby  v posteli okolo bábätka neboli zbytočné vankúše. Keď sa deti viac začnú hýbať a pretáčať sa, je dobré zamyslieť sa nad tým, ako zabezpečiť posteľ pred pádom, je mnoho možností – môžete prisunúť posteľ z jednej strany ku stene, prípadne dať k posteli matrac, dnes sa dá už zohnať priamo aj nízka bočná zábrana na veľkú posteľ. A keď sa naučí dieťatko liezť, ideálne je, ukázať mu, ako sa z postele bezpečne zlieza.

 

Lenkina nová audio prednáška o spánku detí vás prevedie spánkovými obdobiami dieťatka od 0-3 rokov a ponúka tipy, ako pomôcť deťom k pokojnejšiemu spánku bez stresu a plaču.


Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Spánok detí, Rozhovory, Spoločné spanie
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.