Problémy so sústredením detí evidujú učitelia v škole, ale i rodičia doma. Bolo to kedysi rovnaké ako dnes, alebo sú dnešné deti na tom horšie?
Technológie zmenili mnoho
Tablety, smartfóny alebo počítače sú dnes už úplne bežnou vecou v rukách detí. Viaceré štúdie však potvrdili, že tak ako môžu pomáhať, môžu aj škodiť. Akonáhle má dieťa neobmedzený prístup na internet, nedokáže sa naplno sústrediť na svoj cieľ. V takom prípade začína byť technologická pomôcka pre malé dieťa, ale i tínedžera, rušivým prvkom v jeho napredovaní. Na jednej strane dokáže pomáhať a približovať dieťaťu nové informácie spôsobom, aký mu je blízky, no na druhej strane jeho pozornosť zabieha často aj inam. A nemusí ísť len o dieťa s poruchou pozornosti. So sústredením dnes bojujú aj zdravé deti. Obrovský svet internetu plný pomyselných neotvorených dverí láka dieťa otvoriť ďalšie a ďalšie dvere. Zvedavosť je tak silnejšia ako ich sústredenie na jeden konkrétny cieľ. A pravdou je, že tento problém sa dnes netýka iba detí, ale aj mnohých dospelých.
Problémom je, že technológie z nášho života nezmiznú. Ich zakazovaním a izolovaním detí teda nič nevyriešime. Práve naopak. Musíme sa s nimi naučiť žiť.
Dnešné deti sú naozaj obklopené ďaleko viac tým, čo rozptyľuje ich pozornosť. Tento aspekt však neprináša problémy iba pri dosahovaní výsledkov v škole či neskôr v práci. Nesústredenosť nemá dopad iba na ich budúcu kariéru. Súvisí aj so zvládaním vlastných emócií, pocitmi empatie a vytváraní vzťahov okolo seba.
Keď chýba sebadisciplína
Ak sa deti nenaučia sústrediť a ignorovať rozptýlenia okolo seba, bude pre ne v živote veľmi ťažké, aby v akejkoľvek oblasti uspeli. Výskumy hovoria, že ľudia s nízkou sebakontrolu majú vo všeobecnosti problémy so zamestnaním, žijú nezdravo a v konečnom dôsledku i kratšie.
Štúdia psychológa Terrie E. Moffitta z Dukeovej univerzity skúmala 1037 detí od ich 3 rokov až do ich 11 . Každé 2 roky zozbierala reporty od rodičov a učiteľov. Hodnotili detskú pozornosť, vytrvalosť a impulzívnosť v rôznych prostrediach, ktoré mali určiť ich stupeň sebakontroly. V závere sa na tieto deti pozreli, keď mali 32 rokov. Aj táto štúdia zistila, že deti s nízkou sebakontrolou prakticky počas celého života kvôli tejto nedostatočnej schopnosti trpeli. Mali podlomené zdravie, boli slobodnými rodičmi, závislí od drog alebo alkoholu, mali problémy s peniazmi či so zákonom.
Sebadisciplína je však vrodená len čiastočne. Zdokonaľovať si ju podľa vedcov možno počas života rôznymi technikami. Daniel Goleman, psychológ a autor knihy Focus: The Hidden Driver of Excellence si myslí, že je nevyhnutné, aby sme sa v dnešnej dobe u detí zamerali na rozvíjanie schopnosti sústredenia.
Schopnosť sústrediť sa je tajným elementom úspechu, ktorý sa často ignoruje. „Čím viac sa dokážete sústrediť, tým lepšie dokážete čokoľvek zvládnuť, pretože je jedno aký talent máte, nedokážete ho využiť, ak sa nedokážete sústrediť,“ tvrdí Goleman. Podľa neho je táto schopnosť pri dosahovaní úspechu dokonca dôležitejšia ako IQ alebo socio-ekonomické postavenie rodiny, kde dieťa vyrastá.
Sústredenie ako súčasť kurikula v školách
Aj učitelia sa dnes sťažujú, že deti nie sú schopné pochopiť bez problémov rovnaký text čo generácia pred nimi pochopila bez problémov. To všetko sú podľa psychológa Daniela Golemana znaky, že učitelia musia začať riešiť u detí sústredenie samotné. Dnešné deti vyrastajú v dobe smartfónov a tabletov, no nikto ich na to nepripravil. Deti by sa mali naučiť používať digitálne technológie tak, aby vďaka nim svoje úlohy dokázali dokončiť a zjednodušili im ich prácu a nie naopak. Toto všetko sa budú musieť deti skôr či neskôr začať učiť ak nechceme, aby sa v každodennom množstve informácií úplne stratili.
A prečo by takéto učenie malo padnúť na plecia škôl? Deti vyrastajú v rôznych podmienkach a nie je možné, aby túto veľmi potrebnú schopnosť pre svoj budúci úspech získali všetky doma. Škola by preto mala byť tým, kto túto schopnosť pomôže rozvinúť všetkým deťom bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú.
A čo vo všeobecnosti pomáha sústredeniu?
Každodenný šport, chvíľky ticha a meditácia, nerušenie požiadavkami dospelých a elektronickými zariadeniami, samostatná hra, vytváranie zoznamu úloh a ich škrtanie i to, ak dieťa upozorňujete na jeho úspechy, kedy sa mu podarilo svoje ciele úspešne dosiahnuť. A dokonca aj to, ak nebudete robiť pre dieťa priveľa. Hoci to môže znižovať frustráciu dieťaťa i tú vašu a zlepšovať jeho vlastné sebahodnotenie pri jeho snahe o dosahovanie cieľov, z dlhodobého hľadiska mu tak nepomáhate.
Prečítajte si tiež: Je vaše dieťa nepozorné? 7 tipov, ako môžete zlepšiť jeho pozornosť
Zdroj: ww2.kqed.org
