Je chladný novembrový podvečer a ja stojím na futbalovom ihrisku plnom detí. Mrazivý vietor mi štípe tvár a ja premýšľam, ako asi dopadne dnešný zápas. Prichádza rozhodca a píska. Boj sa práve začal. Popravím si čiapku, zapnem na bunde zips, uviažem na krk šál v klubových farbách a nervózne stískam palce. Po chvíli kričím na celé ihrisko: „Výborne! Úžasná prihrávka! Ide vám to skvele chlapciiii...“
Je to len pár mesiacov, takmer rok, čo sme sa pridali k futbalovým otcom a mamám. A môžem povedať, že som na to hrdá. Často som sa stretávala s názormi, že krúžky detí sú pre rodiča neskutočná strata času. Ideálne, ak by na ne s deťmi chodili nejakí šoféri – taxikári alebo si ich vyzdvihovali samotní tréneri. Mamy, ktoré na takéto niečo chodia, sú vraj iba „taxikárky“ alebo „nemajú čo robiť.“ Nuž, myslím si, že tak ako mnoho iných vecí v živote, aj detský šport je o uhle pohľadu. Pre niekoho je to strata, pre iného obrovské obohatenie.
Každý máme iné priority
Keď sme prišli pred rokom do nášho futbalového klubu, prosila som trénera, aby sa hneď v úvode jasne vyjadril, ak na to syn nemá. „Nechceme, aby tu strácal čas,“ povedali sme trénerovi po pár zdvorilostných vetách. „A aby sme nezabudli, na žiadnych zápasoch, ktoré by mali bývať cez víkend, sa zúčastňovať nechceme, mávame plný program,“ dodala som pred odchodom. Tréner sa na mňa iba nechápavo pozrel a zdvihol obočie: „Na zápasy chodia deti za odmenu. Myslím, že by syn nebol nadšený.“
Prvé tréningy ubehli ako voda a my sme pochopili, že syn zapadol. A čo viac, do futbalu sa zamiloval ešte viac. S manželom sme si uvedomili, že cesty späť niet. Tréningy, zápasy, turnaje naplnili náš každodenný rodinný život.
„Mami, ja budem hrať ako Ronaldo!“ oznámil mi jedného dňa syn s absolútnym presvedčením v hlase a pohľadom, na ktorý nikdy nezabudnem. Ten pohľad hovoril, že iný scenár neexistuje. Chcela som mu oponovať, že takých odvážlivcov sú na svete milióny, čo by chceli byť ako on, ale on je jedinečný. Taký talent ako je Messi či Ronaldo sa narodí raz za mnoho rokov, chce to neuveriteľné množstvo tvrdej práce, talentu a šťastia.... dosiahnuť to, čo majú oni. Vtedy som sa pristihla, že to nemôžem vysloviť. Nie som tu na to, aby som brala sny. (Aj keď to nechtiac robíme asi všetci rodičia.) Som tu na to, aby som ich pomáhala napĺňať.
A tak som sa stala mamou, ktorá nielen dieťa vyváža na tréningy, ale aj tou, ktorá pomaličky začala spoznávať šport, ktorý v ženách veľa emócií zväčša nevyvolá. Po pár mesiacoch ma pohltili tieto športové zážitky natoľko, že som sa dokonca v lete odhodlala ísť s hejnom malých futbalistov aj na sústredenie. A nie, nie je to preto, že nemám čo robiť. Kto ma pozná, tak vie, že som ešte o polnoci či nadránom za počítačom a dobieham, čo som cez deň aj kvôli tomu, aby náš syn mohol robiť, čo ho baví, nestihla.
Futbal zmenil náš doterajší životný štýl. Zmenil každú voľnú chvíľu, ktorú máme na čas strávený na ihrisku. A nezmenil ho len nám, ale aj starým rodičom, ktorí dovtedy poznali futbal maximálne z televízie. Všetci sme začali žiť futbalom a čo je pozitívne, máme z neho úprimnú radosť.
Pri športe stretnete dobrých ľudí
Šport je príležitosť stretnúť skvelých ľudí. A tým nemyslím len trénerov a rodičov, ale aj deti. Bolo pre mňa skutočným prekvapením, keď som si uvedomila, ako šport pomáha deťom lepšie komunikovať a stávať sa empatickejšími. Keď sa zraní spoluhráč, prídu k nemu a zaujímajú sa o to, čo sa mu stalo, povzbudia ho. Učia sa ospravedlňovať, aj keď ublížili nechtiac.
„Maťo, to bola skvelá prihrávka! Fakt úplne super!“ potľapkáva Riško Maťka počas tréningového zápasu a so spokojným úsmevom si odbieha zastať svoju pozíciu. Mysľou mi prebehne, aké sú tie deti úžasné, že si nájdu sekundu a nešetria chválou na svojich priateľov, ak si myslia, že si to zaslúžia. Koľkí dospelí na takéto drobné povzbudenie priateľov či partnerov zabúdame? Ony si spontánne dodávajú odvahu, pretože hovoria to, čo si myslia a motivujú sa tak navzájom.
Určite boli aj chvíle, kedy nezareagovali správne, skúšali sa obviňovať, kto za prehru mohol a prečo sa to stalo. Našťastie sa však spamätali skôr, ako sa niečo také vôbec stalo témou číslo jedna. Učia sa držať spolu a fungovať ako tím a darí sa im výborne. Toto všetko sú zručnosti, ktoré v neskoršom živote v škole či práci bezpochyby využijú.
Disciplína a vnútorná motivácia
Disciplína a vnútorná motivácia, ktorú dieťa v športe objaví je niečo, čo len málokde nájde. Nezáleží na tom, či vždy vyhráva alebo býva aj na strane porazených.
A je jedno, aký šport si dieťa zamiluje. Poznám mamy hokejistov, basketbalistiek, tenistov i plavcov. Žijú presne tak isto. Pomáhajú napĺňať sny svojich detí. Majú tvrdý režim, lebo ich deti žijú pre šport. Majú veľké sny a majú ciele. Niektoré sa im podaria naplniť a iné zasa nie. Niektorí z nich raz budú držať zlaté medaile a víťazné poháre a iní nie. Jedno je však isté: To, čomu všetkému ich naučí šport, by len ťažko niekde inde pre svoj život našli.
Šport je to, čo deti naučí tisíckrát spadnúť a znova vstať. Nemať strach z prehry, bojovať najlepšie ako dokážu, myslieť pozitívne a prekonávať samých seba.
Za tých pár mesiacov, čo okupujem futbalové ihriská som získala neuveriteľný rešpekt voči deťom, ktoré vidím takto zblízka na zápasoch bojovať v tropických teplotách, daždi i v snehu. Chce to veľkú dávku sebazaprenia vychystať si tašku plnú vecí a ísť trénovať, keď ostatní doma pozerajú telku.
Zistila som tiež, že futbal je to, do čoho sa môže zamilovať aj žena a navyše vidieť v detských očiach tú nádhernú bojovnosť a zapálenie vlastného dieťaťa, to sa nedá ničím vyvážiť. Keď po tom nadľudskom výkone príde spotené a zablatené dieťa, objíme vás a vy viete, že tento malý-veľký človek opäť prekonal raz sám seba. Spravil ďalší krok k svojmu lepšiemu JA. To je to dôležité. Preto vám všetkým futbalovým, hokejovým, tanečným, ... mamám i otcom držím palce, aby ste vydržali. Šport má pre dieťa význam. Nezáleží na tom, či z neho raz bude športovec alebo bude pracovať v banke. Všetko to, čomu ho však šport naučí z neho, bezpochyby, urobí lepšieho človeka.
Šport ponúka neuveriteľné množstvo príležitostí na vnútorný rast a som rada, že túto skúsenosť môžeme nášmu dieťaťu dopriať. Som rada, že patríme k futbalovým otcom a mamám.
