Deti sa učia matematiku ľahšie, ak sa pri riešení matematických úloh hýbu, tvrdia vedci

Dánski vedci potvrdili, že pohyb deťom pri učení matematiky prospieva. Vďaka Hejného metóde sa s týmto prístupom môžeme stretnúť aj na slovenských školách.
Dánski vedci potvrdili, že pohyb deťom pri učení matematiky prospieva. Vďaka Hejného metóde sa s týmto prístupom môžeme stretnúť aj na slovenských školách. / Ilustračné foto: ZŠ Londýnska

Závery dánskej štúdie sú jednoznačné. Ak inštrukcie do riešenia matematických úloh zapájajú pohyb celého tela, u detí možno pozorovať výrazné zlepšenia. Tieto zistenia priniesla štúdia realizovaná na Fakulte výživy, cvičenia a športu Kodaňskej univerzity.

 

Nedávna reforma školstva v Dánsku z roku 2014 sa okrem nových teoretických inštrukcií sústredila aj na dôležitosť telesnej aktivity detí, a to najmä počas prvého a na začiatku druhého stupňa základnej školy. Doteraz totiž nebolo známe, ako zvyšuje akademický úspech detí, ak do ich učenia dokážeme zapojiť pohyb. Výskumníci z Kodaňskej univerzity sa rozhodli preskúmať tento vplyv pohybu konkrétne na výsledky detí v matematike. Práve matematické zručnosti patria k jedným z najdôležitejších zručností požadovaných v modernom technologickom svete.

 

Pohyb je pri učení dôležitý

Výsledky štúdie Motor-Enriched Learning Activities Can Improve Mathematical Performance in Preadolescent Children jasne ukázali, že mnoho detí na základných školách sa zlepšilo v riešení matematických úloh, ak bol súčasťou inštrukcií pohyb celého tela. Podľa autorov je zároveň potrebné si uvedomiť, že inštrukcie k úlohám by mali byť čo najviac individualizované.

„Deti sa naučia viac, ak sa hýbu a používajú pri učení celé telo,“ tvrdí hlavný autor profesor Jacob Wienecke z Kodaňskej univerzity, „závery minulých štúdií poukazovali na to, ako intenzívna telesná aktivita môže zlepšiť výsledky v učení. My sme schopní dokázať, že i menej intenzívne aktivity sú rovnako, ba dokonca efektívnejšie, no len v prípade, že sú včlenené priamo do samotných inštrukcií riešenia úloh.“

 

Ako dospeli k týmto tvrdeniam?

Štúdie publikovanej v uznávanom vedeckom časopise Frontiers of Human Neuroscience sa zúčastnilo 165 žiakov prvého ročníka troch dánskych základných škôl. Deti boli rozdelené do troch skupín. Prvá skupiny zapájala do učenia celé telo. Vyučovanie prebiehalo na zemi v triede, stoličky a lavice boli odsunuté nabok miestnosti. Žiaci riešili jednoduché príklady tak, že vytvárali trojuholník vlastnými telami alebo predstavovali čísla, ktoré prechádzali zo strany na stranu pri sčítavaní alebo odčítavaní. Druhá skupina riešila matematické úlohy v sede, no zapájala iba jemnú motoriku. Tieto deti pracovali individuálne alebo v malých skupinách a používali pri riešení aritmetického príkladu alebo geometrickej úlohy kocky lega. Tretia skupina, ktorá bola zároveň kontrolnou, dostala obyčajné matematické inštrukcie a používala len pero, papier, pravítko a pod.

 

Foto: ZŠ LondýnskaEfekt sa preukázal po prekvapivo krátkom čase

Len po 6 týždňoch trvania výskumu sa skóre v národnom štandardizovanom 50-položkovom teste zlepšilo u všetkých detí. Skupina detí, ktorá mala v inštrukciách matematických úloh zahrnutý pohyb celého tela, uspela najlepšie. Ich výkon sa zlepšil o 7,6 %, čo v priemere znamená takmer o 4 správne odpovede v porovnaní s počiatočným testom. Títo žiaci sa zlepšili dvojnásobne v porovnaní s deťmi, ktoré zapájali pri počítaní len jemnú motoriku.

 

Najdôležitejšie sú individuálne inštrukcie

Samotnej štúdii predchádzal predvýskum, v ktorom boli deti rozdelené do skupín podľa ich matematických schopností. Autori štúdie prišli na to, že priemerné deti a deti, ktorých matematická úroveň bola nad priemerom, profitovali zo zapájania tela pri učení najviac. Problémom bolo, že u žiakov, ktorí neboli dobrí v matematike, sa pomocou alternatívnych pohybových inštrukcií nepreukázal žiaden pozitívny efekt.

„Na toto sa pri vytváraní nových foriem zadaní nesmie zabúdať,“ upozorňuje profesor Wienecke, „nová školská reforma v Dánsku sa zameriava, okrem iného, na začlenenie fyzickej aktivity do programu bežných školských dní. Zámerom toho celého je zvýšenie motivácie detí, celkovej pohody a zlepšenie akademických výsledkov u všetkých detí. Preto je dôležité brať do úvahy aj ich individuálne charakteristiky. Inak riskujeme to, že výsledkom nových metód v školstve bude len zlepšenie u už dobre prospievajúcich žiakov, no zároveň úpadok tých, ktorým sa i bez tak veľmi nedarí“.

V súčasnosti je predmetom skúmania, ktoré konkrétne oblasti mozgu sa zapájajú do rozličných stratégií riešenia úloh. Výskumníci testujú, či táto reforma môže mať pozitívny dopad aj na iné oblasti ako je napríklad čítanie.

 


Zdroj: nexs.ku.dk
Čítajte viac o téme: Výskum
Zdieľať na facebooku