Pre autistické dieťa je typickým znakom, že ak sa mu prihovoríte, blúdi pohľadom všade naokolo, no nepozrie do vašich očí. Aj keď s vami hovorí, očný kontakt nenadviaže.
Nová americká štúdia publikovaná v Americal Journal of Psychiatry vniesla do tejto problematiky trochu svetla a vysvetlila dôvod vyhýbavého pohľadu u autistických detí.
Malé deti trpiace autizmom sa nevyhýbajú očnému kontaktu zámerne, ale preto, že nerozumejú dôležitosti sociálnej informácie v očiach druhého. Nejde teda o prejav nezáujmu, či zámernej ignorácie, ale neschopnosť využiť oči toho druhého na lepšie vzájomné porozumenie a spojenie. Tieto deti nedokážu čítať informácie, ktoré iní ľudia bežne vo vašich očiach uvidia.
Nedostatok očného kontaktu je dobre známym symptómom autizmu sledovaným pri ranom skríningu a rôznymi diagnostickými prístrojmi. No aj napriek tomu, dôvod, ktorý stojí za tým, prečo autisti nedokážu udržať očný kontakt, nebol stále jasný. Výskumníci pracujúci v centre starostlivosti o detské zdravie Marcus Autism Centre v Atlante a na univerzite Emory University School of Medicine v Spojených štátoch amerických sa pokúsili nájsť odpoveď, ktorá by im pomohla pri liečení týchto detí.
V závislosti od toho, čo považujeme za dôvod, že deti s autizmom sa vyhýbajú očnému kontaktu, môžeme mať rôzne prístupy k ich liečbe a rozličné názory na pôvod autizmu v mozgu týchto detí,“ povedala Moriuchi.
V minulosti vedci mali dve zdôvodnenia pre menší očný kontakt autistických detí. Jedno vysvetlenie sa držalo teórie, že deti sa takto správajú preto, že pohľad do tváre a očí ľudí je pre nich stresujúci a majú z neho negatívne pocity. Druhý názor sa týkal toho, že tieto deti sa menej pozerajú do očí iných, pretože sociálne podnety v očiach iných nevnímajú ako dôležité. Nový výskum, vykonaný v deň, kedy boli deti prvý krát diagnostikované, ukázal, že autistické deti sa nevyhýbajú aktívne očnému kontaktu a potvrdil, že oči iných nie sú pre ne nepríjemné.
Deti trpiace autizmom sa menej pozerajú do očí iných pretože nevnímajú sociálnu dôležitosť očného kontaktu, potvrdil výskum.
Vedci pri tomto výskume sledovali 86 dvojročných detí s autizmom aj bez autizmu ako dávali pozor na oči iných ľudí. Deti sledovali sériu starostlivo pripravených videí. „Pred každým videom deti videli záblesk malého obrázku na upútanie ich pozornosti a keď sa pozreli na miesto, kde bol obrázok, vedci zistili, že sa pozerali buď na oči inej osoby alebo sa pozerali inam,“ povedala Moriuchi. Tento pokus robili s deťmi opakovane. Pri druhom raze deti s autizmom už pozerali priamo do očí, rovnako ako ich zdraví rovesníci. V experimente sa ukázalo, že deti nepotrebovali odvrátiť zrak a viaceré ani očný kontakt neprerušili. Samozrejme, aj keď miera sociálneho významu očného kontaktu bola rôzna, deti s autizmom sa pozerali do očí menej vo väčšine prípadov.
