Keď sa svojich detí opýtate čo sa dnes v škole učili, väčšinou z nich vylezie čarovné slovíčko „nič“ sprevádzané myknutím pleca. Prípadne dostanete veľmi nejasnú odpoveď, ktorú na vás kričia už s jednou nohou na ihrisku alebo hlavou v chladničke. V lepšom prípade sa dočkáte nadšenej reakcie, že sa učili o ročných obdobiach a či aj vy viete, prečo medvede cez zimu spia. Bohužiaľ, tradičný štýl vyučovania založený na memorovaní a písaní si poznámok dokáže len málokedy deti motivovať k tomu, aby prejavovali aktívny záujem o školu.
Nadšený pohľad, zvedavé otázky alebo pokus nachytať rodičov, že niečo nevedia, sa pomaly zo školského života vytrácajú. Riešením však môže byť zážitková pedagogika. Učenie prostredníctvom hier, ktoré nielen zlepšujú zapamätanie si učiva, ale zároveň pomáhajú s osobným rozvojom detí.
Zapamätať si učivo pomôžu hry a vlastná skúsenosť
Čo zažijeme, to si lepšie pamätáme a zároveň vieme využiť v ďalšom živote. Nielen deti majú problém s dlhodobou pamäťou. Ani študenti na vysokých školách si už o týždeň nepamätajú z čoho boli skúšaní. Paradoxom je, že ak sa spýtate kolegov v práci, na akých projektoch za posledného pol roka pracovali, nebudú vedieť čím skôr začať. Prečo si vieme bez problémov zapamätať toto, ale naše deti si nevedia vybaviť základné učivo?
Hlavný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo my sa aktívne podieľame na projektoch, rozmýšľame nad nimi a máme k nim vlastný postoj, deti si školu len odsedia. Sú odkázané na počúvanie učiteľa, nijako sa do procesu učenia nezapájajú. Aj preto veľa z nich prestane dávať pozor a nájde si kus zošita, ktorý môže vyfarbiť. Starším žiakom nepomôže ani písanie poznámok, pretože ak sú iba diktované učiteľom, dieťa sa nezamýšľa nad tým čo píše. Preto sa nemôžeme čudovať, že si z celého dňa domov odnesú minimum a samé nevedia, o čom deň v škole vlastne bol.
Škola hrou, keď je učenie zážitok
V súčasnosti sa veľa diskutuje aj o tom, či škola žiakov pripravuje do života. Aby boli tímoví hráči, samostatní, flexibilní, vedeli sa rozhodnúť a bez problémov vyjadriť svoj názor. To sú zručnosti, ktoré by škola mala u detí posilňovať rovnako ako učivo. Napríklad aj prostredníctvom simulovaných hier, ktoré ich vtiahnu do príbehu a správne motivujú.
Odpoveďou môže byť zážitková pedagogika, ktorá v procese výučby zapája celého človeka a využíva pri tom zážitky a skúsenosti. Tie môžu byť športové, umelecké, dobrodružné, intelektuálne alebo naopak emočné. Oproti tradičnému spôsobu vzdelávania, kde sa používajú učebnice, má výhodu v priamom zapojení žiakov do problému spolu s učiteľom a využívaním neštandardných učebných pomôcok.
Dôležité je, že v takomto procese je dieťa postavené pred problém, ku ktorému musí zaujať nejaký postoj. Vždy sa dostáva do konfrontácie s ostatnými členmi skupiny, vidí ako rozmýšľajú a zároveň dostáva dôležitú spätnú väzbu.
Zážitková pedagogika aj ako cesta k osobnému rozvoju
Učenie zážitkom zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji komunikácie, tímovej práce a sebapoznávania. Rovnako dáva možnosť žiakom, aby sa mohli stotožniť s pozitívnymi názormi a začleniť do skupiny. Veľmi rýchlo sa pri takejto forme vyučovania dá zistiť, kto je v skupine dominantnejší a podľa toho ďalej viesť dynamiku vyučovania alebo posmeliť hanblivejšie deti, aby sa nebáli vyjadriť svoj názor. „Najdôležitejším aspektom zážitkovej pedagogiky je vytvoriť bezpečné prostredie na názory. Nehodnotiť, čo je dobré a čo zlé. Zážitková pedagogika nemá striktné pravidlá a musí sa pri nej improvizovať. Záujem o hru tiež musí byť dobrovoľný a žiakov treba správne motivovať. Napríklad aj tým, že si vymyslia vlastný názov tímu, ktorý zároveň podporuje prirodzenú súťaživosť. Kľúčovú rolu má aj tzv. review, čiže spätný pohľad na hru, ktorý rozoberá spôsoby jej riešenia,“ upresňuje Zuzana Labašová, psychologička a lektorka v oblasti globálneho vzdelávania.
Zuzana vo svojej práci používa zážitkovú pedagogiku, storytelling a rôzne aktivizačné metódy, ktoré študentov vtiahnu do procesu učenia. Učenie sa následne stáva aktívnou snahou namiesto pasívneho prijímania, čím sa zaručí väčšia miera zapamätaného učiva.
Workshopy, ktoré pomáhajú učiteľom
Predstavte si, že 24 dospelých ľudí sedí v kruhu a rozmýšľa, koľko jeho tím uloví drevených rýb či aké gorálky musí zozbierať na to, aby prežil a ešte aj splnil stanovený cieľ. Na prvý pohľad jednoduché, no vďaka týmto hrám si učitelia osvojujú, akým spôsobom majú edukovať svojich žiakov. Ako ich viac vtiahnuť do denného procesu výučby a odovzdať im počas hodiny čo najviac. V takomto duchu sa niesol posledný workshop Poštovej banky v spolupráci s Komenského inštitútom. Banka tento rok spustila projekt Na každej škole záleží a pre učiteľov si pripravila štyri jednodňové workshopy na aktuálne témy z oblasti vzdelávania.
Prvé workshopy už prebehli. Ich témou boli koučingové techniky v škole, kritické myslenie a spomínaná zážitková pedagogika. Priebeh každého workshopu je interaktívny, preto ich obsah učitelia hodnotia veľmi pozitívne. „Netušila som, že pri hrách sa dá skĺbiť dokopy toľko užitočných faktorov. Už len nevedomosť, že susedný tím mal úplne iné zadanie ako my, vniesla do hry kopec úsmevných momentov a ešte väčšiu motiváciu problém rozlúsknuť. Teším sa, keď niečo podobné budem môcť aplikovať aj u nás na škole,“ uviedla po skončení workshopu jedna z učiteliek.
Posledný workshop na prihlásených učiteľov ešte čaká. Bude sa týkať tvorby vzdelávacích projektov a finančnej gramotnosti žiakov. Výber tém nie je náhodný. Napríklad finančná gramotnosť patrí v školách k podceňovaným témam, pritom môže výrazne ovplyvniť budúcnosť žiakov.
Poštová banka chce aj takto učiteľov pri ich náročnej práci inšpirovať, ako môžu zmeniť školstvo zdola. Zatiaľ ide o pilotný projekt pre školy v Banskobystrickom kraji. V nasledujúcich rokoch sa však má rozšíriť aj na ďalšie regióny. „Mnohé z aktivít na reformu školstva a zavádzanie inovácií sa dejú vo veľkých mestách. Pokiaľ chceme zlepšiť vzdelávanie na Slovensku, je nevyhnutné zapojiť všetky školy. Veríme totiž, že na každom dieťati a na každej škole záleží,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková, prečo prišli práve so spomínaným konceptom.
Piati učitelia, ktorí sa workshopov zúčastnia, môžu navyše získať grant vo výške 2000 eur a odštartovať vo svojich školách zmysluplné projekty pre žiakov. To je cieľom Poštovej banky a Komenského inštitútu – aby sa kvalita vzdelávania vďaka šikovným ľuďom neustále zlepšovala.
Článok vznikol v spolupráci s Poštovou bankou.
