Články: Pre študentov
O projekte


 

Učitelia z prvého ročníka Komenského inštitútu ukázali, že aj na našich školách sa dá učiť výnimočne

TS
Autor článku
Foto: Archív Komenského inštitút
V Komenského inštititúte spájajú učiteľov, ktorí majú odvahu robiť veci inak. / Foto: Archív Komenského inštitút

V Pliešovciach učia žiakov rozhodovať o tom, ako bude vyzerať ich škola. V Spišskom Štvrtku ponúkajú praktické kariérne poradenstvo aj deviatakom –  žiaci si počas roka mohli vyskúšať, aké je to pracovať v materskej škole, na farme, či v lekárni. V Banskej Bystrici prepájajú študentov sociálnej práce s miestnymi základnými školami a spoločne bojujú proti extrémizmu.

21 učiteľov ukončilo svoje štúdium v prvom ročníku Komenského inštitútu a konkrétnymi príkladmi ukazuje inovatívne spôsoby výučby, ktoré sa dajú robiť na našich školách už teraz.

„Nositeľom zmeny školstva nebude dvesto strán papiera, ale konkrétni ľudia. V Komenského inštititúte spájame učiteľov, ktorí majú odvahu robiť veci inak a takých učiteľov už teraz na Slovensku máme," povedal Juraj Hipš, zakladateľ Komenského inštitútu.

Učitelia tu majú možnosť bezplatne získať vedomosti a zručnosti k realizácii praktickej školskej reformy vo svojej komunite a pozitívnymi príkladmi ukazovať ako je možné školstvo postupne reformovať.

„Nechceme aby títo učitelia ostali nevšimnutí, či po pár rokoch vyhoreli. Chceme takýchto učiteľov podporovať, spájať a nahlas o nich hovoriť, pretože veríme, že to je cesta k zmene," hovorí Katarína Pázmany, projektová koordinátorka Komenského inštitútu.

 

Foto: Archív KI

 

Aké projekty tento rok realizovali?

Spišský štvrtok: Čo potrebuje Janíčko a Marienka aby sa nestratili v lese?

Pre končiacich žiakov ZŠ pripravil Tomáš Macko s kolegami 5-dňový zážitkový program, v ktorom si žiaci vyskúšali prácu v potravinách, na družstve, v lekárni, v stavebninách, na obecnom úrade, či v materskej škole. Nasledovala spoločná chata, na ktorej so žiakmi rozoberali, čo ich zaujíma, čo chcú a v čom sú dobrí.  S deviatakmi pracovali počas celého roka, pravidelne sa stretávali a rozvíjali svoje soft-skillové zručnosti. „Chcem žiakom poskytnúť šancu na zistenie svojich schopností. Chcem aby vedeli, že život môžu ovplyvňovať učením sa a prácou na sebe. Chcem im pomôcť naplánovať, čo a kam po skončení školy i motivovať ich k maximálnemu využitiu deviateho ročníka. V triedach máme mnoho žiakov z rôznych prostredí a myslím si, že škola by mala vytvárať priestor práve pre takéto skúsenosti a témy," dodáva Tomáš Macko.

 

 

Banská Bystrica: Dokážeš existovať v rozmanitom svete?

Boju proti extrémizmu sa venovala Katka Kurčíková, ktorá spájala študentov sociálnej práce Univerzity Mateja Bela s miestnymi základnými školami. So študentami testovali, ako sa dajú meniť postoje ôsmakov. Využívali pri tom prácu so živými knižnicami. „Aj keď je to v našom kraji horúca téma, nikto poriadne nevie, ako sa so žiakmi o tom rozprávať. V ôsmom ročníku je už naozaj neskoro, mali by sme začať dávno predtým. Verím, že učiteľom pomôžeme ako na to a tiež sa teším, že si študenti vyskúšali viesť hodiny, či organizovať živé knižnice a tým boli bližšie k praxi," hovorí Katka

 

 

Bratislava: Trinásta záhrada

Miesto plné hlavolamov a logických úloh, ktoré vymýšľajú žiaci  a môže slúžiť na učenie biológie, či matematiky. Vybudovať školskú Escape Room v átriu školy vymyslela Katka Kresaňová, no pod jej dohľadom ju realizovali samotní žiaci. Naučili sa, ako plánovať projekt, urobiť finančnú zbierku, navrhnúť rozpočet, či pracovať s ľuďmi. Od Trinástej záhrady si sľubujú podporu logického a kritického myslenia, tímovej spolupráce aj ducha školy.

 

 

Martin: Aby myslenie bolo viditeľné

Škola, ktorá učí myslieť a preberať zodpovednosť za seba i svoje okolie. Jej riaditeľ, Jozef Sopoliga sa snaží prebudiť zvedavosť žiakov na hodinách fyziky. Koncept vyučovania tak, aby myslenie bolo viditeľné, je vyvinutý odborníkmi Harvardskej univerzity a je zavedený na niektorých školách v Holandsku, Austrálii a USA.  Spojená základná škola v Martine je prvá na Slovensku, ktorá koncept „viditeľného myslenia" testuje v slovenských podmienkach. "Máme predstavu, že deti chodia do školy preto, aby mysleli, veď to je základ školy. Obávam sa však, že robíme podfuk na deťoch aj na sebe.", hovorí Jozef.

 

 

Senec: Dráma a improvizácia v anglickom jazyku

Petra Strigačová učila tento rok hodiny angličtiny bez učebnice. Riadila skupinu detí a viedla ju ku spoločnému cieľu.  Nechávala im veľkú slobodu, mohli si vybrať cestu a spôsob realizácie svojich nápadov, ona iba sledovala termíny a stanovovala čiastkové ciele.  Žiaci sa učili slobode, ktorá nesie so sebou zodpovednosť a Peťa sa učila dôverovať žiakom: „Postupne som sa naučila  viac počúvať deti a mám pocit, že počas posledného mesiaca, keď mne už dochádzali sily a akoby som spomalila, deti naopak začali reálne pociťovať plnú  zodpovednosť a riadiť sa sami. Zrazu boli hotové kulisy, pribúdali kostýmy, dokázali skúšať bez nutnosti zásadnej kontroly zo strany učiteľa, akoby to moje nadšenie a viera, že to dokážeme konečne prešlo aj na deti. Myslím, že až vtedy som fakt pochopila, čo je dôvera učiteľa deťom."

 

Video je zo zaverečného divadla, ktoré žiaci vymysleli a zrealizovali sami – scenár, kostými, kulisy.

 

Viac inšpirácii nájdete na: www.komenskehoinstitut.sk.


Čítajte viac o téme: Mentoring
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Si učiteľ? Prihlás sa do nášho newslettru a získaj novinky a inšpirácie z oblasti vzdelávania.