Môže byť pre deti, ktoré sú stále spolu, oddelené štúdium užitočné?
„Rozhodne spolu. V škôlke a na základnej škole určite. Je to najlepšia varianta pre všetkých. Ale to matka spoľahlivo spozná, či sú na sebe závislí alebo nie," hovorí bez rozmýšľania Jana, matka zatiaľ len 2-ročných jednovaječných dvojčiat, chlapcov. Škôlka či škola sú ešte ďaleko, ona však už vie, že jeden bez druhého by byť nemohli. „Ak sú jedna duša, nedeliť. Dieťaťu môže uškodiť, ak sa namiesto hrania alebo učenia sústredí na to, že sa cíti sám a chýba mu súrodenec.“
Kinga chodila so svojou sestrou – dvojičkou do jednej triedy od škôlky až po maturitu. V Maďarsku deti zaraďujú spolu, takže sestry študovali oddelene až na univerzite. „Bolo to pre mňa pohodlné, pretože som sa v žiadnej situácii v škole necítila sama. Bolo to jednoduché, ale keď sa teraz na to pozriem spätne, možno by kvôli nášmu spoločenskému životu bolo lepšie, ak nás v určitom čase rozdelili. Vždy sme boli spolu silné a zároveň sme mali priateľov. Ale v niektorých situáciách by mal byť človek sám.“
Čo sa nám môže zdať jasné – dvojičky patria k sebe a mali by byť spolu aj v škole či v škôlke, nie je tak jednoznačne vnímané všade vo svete. V niektorých krajinách musia mamičky dodnes bojovať so skostnateným školským systémom, ktorý dvojčatá pri zaraďovaní do tried automaticky rozdeľuje. V štátoch ako USA, Austrália či Holandsko, kde toto rozdeľovanie vo väčšine prípadov praktizujú, sa množia hlasy nespokojných rodičov, učiteľov a samotných detí, ktoré sa cítia traumatizované. Žiadny výskum jednoznačne nepreukázal správnosť tvrdenia, že by toto rozdeľovanie detí, v snahe vychovávať dve samostatné bytosti, bolo vždy užitočné.
Touto témou sa nedávno zaoberala aj profesorka Lynn Melby Gordon z Kalifornskej štátnej univerzity, sama matka dvojičiek. Jej minuloročná štúdia s názvom Dvojičky a ich rozdelenie v škôlke: Odlišné presvedčenia riaditeľov, učiteľov, rodičov a dvojčiat je vôbec prvou, ktorá sa zaujíma o to, ako sa na súčasne praktizovaný systém v Štátoch díva spoločnosť. „Ak to mám povedať zjednodušene, môj výskum nepodporuje v mnohých štátoch USA používanú politiku paušálneho rozdeľovania dvojičiek. Vedenie škôl by malo vedieť, že keď dvojičky túžia v škole zostať spolu, neznamená to žiadnu patologickú vzájomnú závislosť, nedostatočnú individualitu alebo neschopnosť priateliť sa s inými deťmi. Je to znamenie zdravého, podporujúceho sa vzťahu."
Gordonovej prieskum bol zameraný na vekovú kategóriu škôlkari – prípravka. Zúčastnilo sa ho 131 riaditeľov škôl, 54 učiteľov v škôlke, 201 rodičov dvojičiek a 112 detí. Väčšina (až 71%) riaditeľov bolo presvedčených, že deti by mali byť už v škôlke oddelené, zatiaľ čo rovnaký názor zdieľalo len 49% učiteľov, 38% rodičov a len 19% detí.
„Znepokojujúce je, že viac ako polovica riaditeľov, ktorí sa vyslovujú za rozdelenie, je presvedčených, že umiestnenie detí do rôznych tried prinesie lepšie študijné výsledky.“
Z štúdie ďalej vyplýva, že až 81% predškolákov si želá zostať v škôlke spolu, reálne však 58% rozdelia. Väčšiu viazanosť medzi sebou vykazujú dvojičky rovnakého pohlavia – dievčatká.
Pokiaľ ide o rodičov, nie je prekvapujúce, že až 95% je presvedčených, že svoje deti poznajú najlepšie a školy by mali splniť ich želanie a umiestňovať ich do jednej triedy. Zistenia hovoria, že 3% dvojičiek zaradených do rôznych tried v škôlke sú veľmi traumatizované. Dotknutých a svojím spôsobom týmto narušených detí je podľa rodičov však až 17%. Menšiu detskú traumu priznáva aj 69% riaditeľov.
Rozdeliť dvojičky má podľa Gordonovej význam v ojedinelých prípadoch. Napríklad, keď deti doma viditeľne vykazujú vzájomne problematické správanie. Ak to rodičia spozorujú, rozdelenie dvoch odlišných individualít na pár hodín denne môže byť praktickým riešením. Znovu však uzatvára, že nejde o primárny model. Ten zostáva stále rovnaký a to, že minimálne v škôlke je potrebné súrodenecké puto udržiavať.
Rozdielne názory majú aj "odrastené" dvojičky, súrodenci, ktorí na prax paušálneho oddeľovania detí poukazujú na rôznych rodičovských blogoch. Jedni tvrdia, že to narušilo ich vzťah so súrodencom, iní sa naopak cítili voľnejšie. Zhodujú sa však v tom, že najdôležitejšie je dať dieťaťu vzdelanie, ktoré si zaslúži a nesústrediť sa na fakt, že ide o dvojičky. Spoločnosť by mala rešpektovať, čo sa deje vo vnútri týchto dvoch životov a netrhať normálne zdravé puto medzi nimi. Na blogu New York Times si však možno prečítať aj to, ako vyzerá druhá strana mince. Rebecca píše: „Na verejnej škole v New York City nám nedali na výber, ale som rada, že sme naše dvojičky nakoniec rozdelili. Keď pred tromi rokmi nastúpili do škôlky, vyzerali úplne rovnako. Strávili spolu dva roky v súkromnej prípravke. Jedna bola hanblivejšia a závislejšia na tej extrovertnej. Následné odlúčenie prežívala ťažko, no po niekoľkých mesiacoch jej osobnosť doslova rozkvitla."
Rovnaký názor má aj niekdajšia terapeutka alternatívnej medicíny Gina Osher. Na svojom blogu The twin coach píše, že rozhodnutie rozdeliť svoje dnes 8-ročné dvojvaječné dvojčatá pred tromi rokmi nikdy neoľutovala. Pretože rozdeliť ich v triede neznamená rozdeliť ich úplne. V jej prípade to deti dokonca zblížilo. „Vždy po škole utekajú do auta a nadšene jeden od druhého vyzvedajú, aký mali deň a čo robili. Čas, ktorý strávili oddelene im v skutočnosti dáva témy na spoločné rozhovory a šancu spoznať jeden druhého ako samostatné bytosti. Tešiť sa z „dvojičkovania“ je síce skvelé, ale preto že sú dvojičky nezabúdajte aj na fakt, že sú to aj dvaja jednotlivci."
Prečo by podľa zástancov rozdeľovania mali byť dvojičky v rôznych triedach?
1. Nikto ich nebude porovnávať
Ide o situáciu, kedy je napr. jeden lepší športovec a druhý matematik. Pokiaľ budú v jednej triede a jeden v niečom zaostáva, stále mu bude nastavované zrkadlo v podobe šikovnejšieho súrodenca.
2. Vyhnú sa nezdravej súťaživosti
Súťaživosť medzi súrodencami je vo väčšine prípadov zdravá a užitočná. Ak je však jedno z dvojičiek emocionálne slabšie a závislejšie na tom druhom, môže sa stať predmetom zneužívania zo strany ostatných spolužiakov. Jeho akademický výkon a nedostatočné sebavedomie poznačí aj nerovnú súťaž s bratom/sestrou, ktorá sa im môže vymknúť spod kontroly.
3. Vytvorenie spoločenskej nezávislosti
Pri rozdelení sa lepšie vyvíja sociálna a emocionálna nezávislosť. Ako príklad rodičia uvádzajú situáciu, keď je jedno dieťa extroverné a druhé naopak. V jednej triede môžu jeden druhého z istých situácií "vyťahovať". Ak čelia obaja týmto situáciám samostatne, postaví sa aj ten navonok slabší na vlastné nohy.
Laická i odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že rozhodnutie by malo byť na pleciach rodičov. Tí môžu využiť aj odbornú pomoc a posudok psychológov. Najdôležitejšie je však vždy počúvať aj hlasy tých hlavných zúčastnených – svojich detí.
