Ako podporiť dieťa s ADHD alebo ADD pri balení školskej tašky?

Aj obyčajné balenie školskej tašky môže byť pre dieťa s ADHD alebo ADD náročná úloha.
Aj obyčajné balenie školskej tašky môže byť pre dieťa s ADHD alebo ADD náročná úloha. / Foto: Bigstock

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

 

Aj obyčajné balenie školskej tašky môže byť pre dieťa s ADHD alebo ADD náročná úloha. Pozrite si zopár tipov, ako to zvládnuť čo najlepšie.

 

Začiatkom školského roka pribudlo deťom mnoho povinností. Aj bežné deti majú zrazu problém zorganizovať sa a nájsť si vo veciach systém. Deti s poruchou pozornosti to majú ešte ťažšie. A tak často aj povinnosti, ktoré sa rodičom javia ako jednoduché, môžu byť v rodine školáka s ADHD alebo ADD zdrojom napätia. Jednou z takýchto povinností je i balenie školskej tašky. Dôverne známe sú mi vety rodičov: On si nedokáže ani zbaliť veci alebo Stále niečo zabúda či Dochádza mi s ňou trpezlivosť. Kým sa zbalíme do školy, tak som už úplne vynervovaná. Ak sú vám takéto vyjadrenia blízke, tak ste tu dobre. Pokúsim sa s vami podeliť o tipy, ktoré sú súčasťou mojich odporúčaní pre rodičov, s ktorými sa stretávam osobne.

 

Porozumenie prepojeniam

Rada by som sa na začiatku zastavila pri samotnej podstate poruchy pozornosti. Pokiaľ sa na poruchy pozornosti pozrieme z medicínskeho pohľadu, tak ich nájdeme zaradené medzi tzv. hyperkinetickými poruchami. Zaradenie v medzinárodnej klasifikácii porúch nám teda ukazuje, že ide o poruchu, ktorá má svoje prejavy, príčiny či charakteristiku. Porucha má svoj neurobiologický základ. Môžeme vidieť neurobiologickú nezrelosť, oslabené čiastkové funkcie (ako napr. zrakové vnímanie, sluchové vnímanie) či oslabené senzorické spracovanie (napr. motorické plánovanie). To sú dôvody, prečo dieťa v bežnom živote funguje inak oproti svojim rovesníkom. Jednoducho povedané, to, že jeho mozog „funguje inak“, je dôvodom, že nedokáže sedieť na mieste bez pohybu alebo naopak nečinne snívava, aj keď bolo už viackrát vyzvané k nejakému úkonu. Je pre mňa dôležité zdôrazniť, že toto správanie je následkom iného fungovania mozgu, a nedeje sa z rozmaru či neposlušnosti dieťaťa. Mám skúsenosť, že ak sa s rodičmi vraciame k prepojeniam poruchy pozornosti na denno-denný život napr. aj k tomu, ako ovplyvňuje balenie školskej tašky, prichádza porozumenie. Vďaka porozumeniu dokážeme spolu  kreatívnejšie hľadať riešenia. Ja mám pocit, že toto porozumenie pomáha aj rodičom k trpezlivosti.

 

Školská taška

Deti s poruchou pozornosti majú často oslabené zrakové vnímanie. Jeho súčasťou je aj niečo, čo nazývame figúra-pozadie. Ide o schopnosť uporiadať zrakový podnet tak, že videné rozdelíme na to podstatné (figúru) a tam nasmerujeme svoju pozornosť a to nepodstatné (pozadie) odignorujeme. Ak je táto čiastková funkcia oslabená, spôsobuje to problém v hľadaní vecí, napríklad v taške.

 

Zároveň, ak je porucha pozornosti spojená s poruchou snezorickej integrácie, hľadanie vecí v školskej taške môže sťažiť oslabený hmatový systém. Ak si predstavíte seba, keď hľadáte kľúče v kabelke, často ste schopní nájsť kľúče "len" pomocou hmatu. Cez dotyk si viete predstaviť aký predmet držíte v ruke a určiť, či to kľúče sú alebo nie. Ak je však hmatový systém oslabený, mozog nevie správne interpretovať, čo držíte v ruke. Preto potrebujete k hmatu pripojiť aj zrak.

 

Toto je moja častá odpoveď na otázku: "Prečo pri hľadaní vecí v taške, všetky veci povyberá alebo lepšie povedané povyhadzuje?"

 

Pomôcť vám môže systém v taške a taška, ktorá umožńuje mať priečinky alebo sektory pre konkrétne veci. Jasné a najlepšie vizuálne odlíšené sektory pre učebnice, zošity, peračník, vodu, kľúče, osobné veci. Systém najčastejšie musia vytvoriť rodičia, ideálne spolu s deťmi. Systém by mal zabezpečiť:

  • miesto pre každú vec,
  • jednoduchú manipuláciu, aby sa veci ľahko vkladali a vyberali,
  • jasné vizuálne odlíšenie (k tomu sa ešte dostaneme),
  • aspoň jeden sektor pre učebnice a zošity a druhý pre peračník, kľúče a osobné veci,
  • kľúče sa odporúča mať priviazané k batohu, aby tak ľahko nevypadli a aby ich dieťa nemohlo vybrať a niekde "zastrčiť". Rovnako môžete zabezpečiť preukazy (napr.: na autobusovú dopravu),
  • je vhodné, ak fľašu s vodou umiestnite do vonkajšieho bočného vrecka. Vyhnete sa vyliatej vode na zošitoch,
  • batoh by mal mať niekde meno a telefónne číslo, e-mailovú adresu alebo názov školy. V prípade straty vás nálezca môže kontaktovať.

 

Jasné vizuálne rozlíšenie

Snáď najčastejšou radou pri balení tašky je jasné vizuálne rozlíšenie. Je to kvôli oslabenému zrakovému vnímaniu, ktoré je časté pri deťoch s poruchou pozornosti. Vyberte si farebné obaly a jasne rozlíšte učebnice, pracovné zošity a písanky podľa farieb. Modrú pre matematiku, žltú pre slovenský jazyk atď atď.

Rovnakými farbami si vyfarbite svoj rozvrh. Zároveň aj učebnice a zošity majte uložené tak, že dieťa má vytvorené farebne sektory, kam učebnice a zošity odkladá, ak ich nepotrebuje.

 

Potrebujete s dieťaťom vytvoriť jasný systém – každá vec má mať svoje miesto. Všetky pomôcky na výtvarnú výchovu, telesnú výchovu, perá, ceruzky, nožnice, gumy, pravítka atď. Veci by mali byť jasne a na prvý pohľad úhľadne rozdelené. Napríklad vo farebne odlíšených umelohmotných boxoch, látkových vrecúčkach.

 

Postrácané pomôcky do školy sú veľkým stresom pre deti s poruchou pozornosti. Jednak sú častým zdrojom hádok doma, alebo dôvodom nespokojnosti učiteľov a učiteliek v škole. Myslite na to a majte doma v zásobe pomôcky, zvlášť tie malé, ako strúhatka, gumy, nožnice.

 

Myslite na to, že slabá schopnosť organzovať veci i seba je príznak poruchy pozornosti. Minimálne raz týždenne bude nutné kontrolovať, či veci sú na svojich miestach. Pri niektorých deťoch je nutná podpora na dennej báze. Frekvencia sa odvíja od závažnosti poruchy. Minimálne zo začiatku je dôležité, aby ste boli pre deti podporou a učili ich systém udržať. Niekedy nestačí deťom systém vytvoriť, ale potrebujú vás na to, aby si ho dokázali udržať. Deti si potrebujú vytvoriť návyk a prirodzený rytmus zaobchádzania so školskou taškou.  Jasný systém a rutina sú pri tom výrazne nápomocné.

 

Rutinné karty

Najčastejšie sú používané rutinné karty pre rannú a večernú rutinu. Je možné ich však využiť aj na balenie tašky. Je to pre oslabenú schopnosť organizovať sa, ktorá je pri poruche pozornosti častá. Karty v podobe symbolov, v staršom veku dieťaťa slov, prevádzajú deti postupnými krokmi. Postupnosť krokov si musíte určiť sami. Väčšinou má každý svoj vlastný systém. Môže vyzerať napríklad takto:

 

Po príchode zo školy:

  1. vybrať zošity a učebnice z tašky,
  2. na ľavú stranu stola (môže byť farebne vyznačené miesto pomocou farebnej lepiacej pásky) uložiť knihy a zošity s domácou úlohou,
  3. nepotrebné zošity a knihy uložiť na miesto,
  4. peračník položiť na stôl,
  5. vyložiť nepotrebné veci a vyčistiť tašku,
  6. zahodiť smeti,
  7. fľašu s vodou zaniesť do kuchyne.

 

Balenie školskej tašky:

  1. skontrolovať rozvrh hodín,
  2. prichystať učebnice, zošity a pomôcky,
  3. skontrolovať domáce úlohy na druhý deň,
  4. vložiť učebnice, zošity a pomôcky do tašky,
  5. skontrolovať peračník a vložiť do tašky,

 

Mne sa veľmi osvedčili karty, ktoré fungujú na báze zaklápacích okienok. Ak dieťa spraví prvý krok, zaklapne okienko a vidí ako má nasledovať ďalej.

 

Zdroj: Woohome

 

Vhodný je aj princíp magnetu. Pri miernych prejavoch poruchy učenia môžete vyskúšať aj obyčajný "to do list" – teda spísané body pod seba.

 

Zdroj: blog.thetripclip.com

 

Ak vám systém nefunguje, skúste si s dieťaťom prejsť, čo sú tie zlé fungujúce časti. Systém sa dá prerobiť tak, aby vášmu dieťaťu vyhovoval. Ak je dieťa do jeho tvorby zapojené, má to zväčša výhodu, že je aj ochotnejšie systém dodržiavať. Nezabúdajte však, že dieťa s poruchou pozornosti potrebuje veľa času, aby sa naučilo samostatne baliť tašku do školy. Dôvodom sú oslabené čiastkové funkcie mozgu v dôsledku poruchy pozornosti.

 

Akokoľvek môže byť balenie tašky náročným procesom, tešte sa z maličkostí. Pri častých hádkach a prejavenej nespokojnosti, majú deti tendenciu sa baleniu tašky, čo najviac vyhnúť. Myslite na to, že v pozitívnej atmosfére bude vaše dieťa ochotnejšie spolupracovať. Ak sa vám bude dariť upriamovať vašu pozornosť na to pozitívne a na tie dni, kedy to išlo lepšie, s väčšou pravdepodobnosťou bude dieťa ochotnejšie k baleniu tašky pristupovať. Hľadajte spôsoby ako vyjadriť dieťaťu vašu spokojnosť a to, že vám urobilo radosť.

Zdieľať na facebooku