Ako hovoriť s deťmi, ktoré trpia ADHD alebo ADD o ich diagnóze?

Deti sa často stotožňujú s tým, čo o sebe počúvajú. Je dôležité, aby hlavne od rodičov dostávali v rozhovoroch správne formulácie viet o svojej diagnóze.
Deti sa často stotožňujú s tým, čo o sebe počúvajú. Je dôležité, aby hlavne od rodičov dostávali v rozhovoroch správne formulácie viet o svojej diagnóze. / Foto: Bigstock

Autorka je špeciálna pedagogička. Venuje sa  starostlivosti o deti s varovnými signálmi na poruchy učenia sa a pozornosti a ich príprave na školu. Je autorkou konceptu CentrumDys.

 

Počas svojej praxe často s rodičmi riešime tému rozhovorov o ADHD/ADD či špecifických poruchách učenia sa. Tieto rozhovory sa vždy v nejakej podobe v rodinách objavujú. Verím, že rodičom, ktorých deti s problémami ADHD/ADD bojujú, mojimi odporúčaniami tieto rozhovory uľahčím.

 

Veľa zaoberám varovnými signálmi a už v predškolskom veku spolupracujem s rodinami. Po vstupnom pozorovaní prebieha s rodičmi rozhovor, kde je priestor na prezentáciu mojich zistení a otázky rodičov. Už v predškolskom veku deti často vnímajú svoju inakosť oproti rovesníkom. Toto vnímanie je deťmi po emočnej stránke spracovávané rôzne. Filipko, 5-ročný chlapec, často rozpráva o svojich kamarátoch a o tom, čo dokážu a on nie. Jeho sebavedomie pod ťarchou týchto skúseností klesá. Erike, 4-ročnému dievčatku,  po prvom neúspechu vždy zosmutnie tvár. Nemá chuť pokračovať v aktivite a pre rodičov je ťažké motivovať ju k činnostiam. Martin, 4-ročný chlapec, zas pri prvom neúspechu začne odmietať pokračovať v aktivite, pretože je nudná. Niekedy ani nechce skúsiť niečo nové, len tak pre istotu, aby "nepohorel".

 

Druhým aspektom života s ADHD/ADD je, že i ľudia okolo vnímajú túto odlišnosť. Kým nie je uzatvorená diagnostika, nevedia ako na ňu reagovať. Dieťa často o sebe počuje výroky ako „si lenivý" či „si nešikovná". Býva často porovnávané so zdravými deťmi či súrodencami. Rovesníci si neberú servítky pred ústa a často sa vysmievajú, alebo sa proste nechcú hrať s tým "nešikovným". Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ ste to vy sami neprežili ako dieťa, ani netušíte, aký silný tlak to je. Nie je vôbec prekvapivé, že to má vplyv na rozvoj osobnosti dieťaťa. Väčšina detí týmto výrokom o sebe naozaj uverí a prijíma ich za svoje.

 

Situácii neprispieva ani spochybňovanie závažnosti problémov verejnosťou, a žiaľ aj tou odbornou. Mrzí ma, keď počujem z úst pedagógov, že ADHD/ADD je "vymyslená choroba modernej doby" alebo "kedysi sa tieto deti volali neposlušné a dnes hovoríme, že majú ADHD/ADD".  Skryté negatívne vnútorné postoje nepomáhajú deťom s ADHD/DD cítiť sa lepšie a cítiť sa akceptované okolím.

 

Rozhodnutie, či sa o ADHD/ADD budete rozprávať priamo, alebo sú rozhovory len okrajovou záležitosťou, je len na vás. Podľa mňa však rozhovory o ADHD/ADD prinášajú mnoho benefitov.

Všetky okolnosti okolo ADHD/ADD sa odrážajú v emocionálnom prežívaní dieťaťa a prejavujú sa v jeho správaní. Rozhovor prináša dieťaťu odpovede, neznáme slovo ADHD dostáva zrozumiteľný obsah a dieťa lepšie rozumie svojim reakciám. Verím, že citlivo vedený rozhovor o ADHD/ADD zlepšuje aj motiváciu ku korekčným cvičeniam a realizáciám opatrení doma.

 

Z mojej skúsenosti viem, že pre rodičov detí s ADHD/ADD je dôležité byť oporou svojim deťom. Ako teda môžete viesť tieto rozhovory citlivo a efektívne?

 

Mami, tati a prečo ideme k tej tete?

Vek, kedy sa rodičia rozhodnú kontaktovať odborníkov, sa znižuje. Mňa najčastejšie navštevujú rodičia detí v 4 rokoch, kedy už nechcú čakať bez pomoci. Deti v tomto veku väčšinou nezaujíma, prečo ku mne idú. Prijímajú rozhodnutie rodičov, že idú na návštevu k tete. Rodičia sa ma často pýtajú, čo majú povedať dieťaťu pred prvou návštevou. Aby ste vedeli, čo povedať, potrebujete poznať štýl a metódy práce daného odborníka. Potom môžete v krátkosti povedať napríklad:

 

„Pôjdeme k tete Soni, ktorá sa s tebou bude hrať." Je fajn, ak poznáte krstné meno a použijete ho v rozhovore.

„Pôjdeme k takej tete, ktorá sa s tebou porozpráva a niečo jej nakreslíš."

„Pôjdeme k tete, ktorá má pre teba úlohy, čo vypĺňaš v časopise .... (konkrétny názov  časopisu, ktorý dieťa pozná)."

 

Ak dieťa chce vedieť dôvod, je dobré sa odvolať na konkrétne vaše situácie:

„Teta Soňa sa pokúsi zistiť, prečo ťa bolí ručička pri kreslení."

„ Teta sa s tebou zahrá a pokúsi sa zistiť, prečo potrebuješ byť tak veľa v pohybe."

„Teta sa s tebou zahrá a povie nám, ako pracuje tvoj mozog."

 

Pri starších deťoch môžete povedať:

„Pôjdeme k pani Soni. Ona nám skúsi pomôcť, aby sa ti ľahšie učilo."

„Pôjdeme k špeciálnej pedagogičke a ona skúsi zistiť, prečo sa ti pletú písmenká pri čítaní."

 

Aj takto si otvoríte cestičku k rozhovoru. Ak sa vaše dieťa pýta, odpovedajte mu. Pokiaľ vidíte, že dieťa cíti z návštevy strach, hovorte o tom. Ak dieťa chce vedieť, malo by byť informované ku komu ide, prečo a a čo tam bude robiť.

 

Ak sa vám nepodarí zistiť, ako to u odborníka presne funguje, môžete povedať:  „Neviem presne, ale budete sa rozprávať a možno vyplníš nejaké úlohy." Je to dôležité, pretože niekedy si deti predstavujú, že je takáto návšteva ako u lekára, ktorý pichá injekcie alebo že budú skúšané ako v škole.

 

Mami, tati čo je to ADHD/ADD?

Nie vždy sa dieťa dozvie o svojej diagnóze v pokojnom prostredí od rodiča alebo od odborníka. Skôr sa to stáva výnimočne, aspoň zatiaľ.  Často sa rodičia a odborníci rozprávajú v rýchlosti na chodbe či medzi dverami a dieťa počuje množstvo neznámych výrazov. Vníma emócie rodiča i snahu odborníkov vysvetľovať "čo mu je".  Táto situácia je pre dieťa nezrozumiteľná. Ak je vaše dieťa prítomné takéhoto rozhovoru, je vhodné sa v pokojnom prostredí k rozhovoru vrátiť. Vysvetliť dieťaťu zrozumiteľne, čo sa o ňom hovorilo.

 

Ako sa pripraviť?

  • Zvoľte si vhodný čas.
  • Zabezpečte si dosť času, ak by sa rozhovor predĺžil.
  • Vyberte čas, kedy dieťa nerobí niečo zaujímavé. Vyhnite sa rozhovoru večer pred spaním.
  • Hovorte jednoducho, familiárne a slangovo.

 

V rozhovore môžete spomenúť:

  • odvolanie sa na návštevu odborníka a že ste sa s ním rozprávali,
  • povedať názov diagnózy a obrazne opísať dieťaťu, čo to znamená,
  • pomenovať situácie, ktoré zažívate doma či v škole, aby ste opísali prejavy. Cieľom je, aby si dieťa spojilo to, čo zažíva v bežnom živote s diagnózou,
  • nezabudnite popísať aj silné stránky, ktoré vďaka ADHD/ADD vaše dieťa má,
  • myslite, že niekedy je menej viac. Radšej sa k rozhovoru vráťte aj na viackrát,
  • odpovedajte na otázky detí. Ak niečo neviete, povedzte, že to zistíte.

 

Ako inšpirácia vám môže poslúžiť ukážka rozhovoru psychiatra Edwarda Hallowella, ktorý sa zaoberá ADHD/ADD.

 

"Erik, pamätáš sa, ako si chodil k tete Soni na stretnutia? Hral si sa s ňou hry a plnil úlohy. Tento týždeň som sa s ňou rozprávala.Teraz ti môžem povedať, čo mi povedala. Chceš to vedieť?" Ak dostanete súhlas, môžete pokračovať.

Tento úvod je rovnaký a pokračovanie rozhovoru sa môže líšiť podľa diagnózy a podľa pohlavia dieťaťa.

 

„Mám dobrú správu. Hovorila, že si veľmi tvorivý a že tvoj mozog je plný nápadov. Vraj si super chalan. Máš niečo, čo sa volá ADHD. A vieš čo? Nie si jediný. Takých ľudí je veľa. Vieš kto napríklad? .... Walt Disney. Vieš, ktorý? ... Tvoj mozog je rýchly ako formula. No a keďže máš mega rýchle myslenie, si niekedy až prirýchly. To môže byť niekedy problém. Pretože si ako formula medzi obyčajnými autami na ceste. Potrebuješ špeciálny olej, aby si si nezničil motor a pretekárskeho trénera, aby si dokázal v cieli bezpečne zabrzdiť. Vďaka tomu budeš úspešnejší. Vieš ako je pre Teba niekedy ťažké sedieť celú hodinu v triede?... To je preto, že si prirýchly. Máš v hlave veľa nápadov naraz. To je skvelé, pretože vďaka tomu si stihneme spolu užiť veľa zábavy. Ale potrebujeme pomôcť starať sa o tvoj mozog a učiť sa brzdiť, keď si na obyčajnej ceste ako napríklad v škole."


„Dopadlo to dobre. Hovorila, že máš veľkú predstavivosť a že dokážeš urobiť veľa vecí naraz. Vraj si skvelé dievča. Máš niečo, čo sa volá ADHD. A vieš, čo? Aj Janka to má. (môže to byť niekto, koho osobne poznáte a máte ho radi). ... Tvoj mozog je ako včela. Stále na niečom pracuje. No a keďže tvoj mozog stále na niečom pracuje, si niekedy prirýchla. V niektorých situáciách to môže byť problém. Preto potrebujeme včeliu kráľovnú, ktorá nás naučí ako s takým včelím mozgom fungovať. Vďaka tomu sa Ti bude dariť lepšie. Vieš ako je niekedy ťažké počúvať pani učiteľku na hodine?... To je preto, lebo Ti v hlave bzučí ako vo včeľom úli. To je skvelé, pretože vďaka tomu prinášaš nápady do našich hier a nikdy sa spolu nenudíme. Ale potrebujeme pomôcť s tým, aby Tvoj mozog v škole trošku spomalil a dokázal sa sústrediť len na jednu vec."

 

Skryté posolstvá v rozhovoroch

Rozhovory o ADHD/ADD môžu byť  pestré. Záleží na vás a vašom dieťati, čo je dôležité vypovedať. Častými posolstvami, ktoré rodičia chcú svojim deťom odovzdať sú:

  • ADHD/ADD je pre nás informácia o tom, ako funguje tvoj mozog. Neznamená to, že si chorý.
  • ADHD/ADD má veľa ľudí. Nie si jediný na svete.
  • ADHD/ADD má/malo veľa úspešných ľudí.  Mať ADHD/ADD neznamená, že nemôžeš byť úspešný a šťastný v živote.
  • Je dobré, že vieme, čo zapríčiňuje problémy s učením. Budeme vedieť, ako to zlepšiť.
  • ADHD/ADD znamená, že niektoré úlohy sú pre teba ťažšie ako pre iných. ADHD/ADD neznamená, že si hlúpy alebo lenivý.

 

Páčili sa mi tiež príklady rozhovorov, ktoré spracovali v inštitúcii Intermountain Healthcare v spolupráci s Primary Children’s Hospital. Ja som ich voľne upravila.

 

Aby dieťa dostalo podporu

„Som rada, že vieme o ADHD. Aspoň vieme, prečo sme v poslednej dobe mali ťažké obdobie. Teraz vieme, čo robiť, aby sa to zlepšilo.  Veľa detí má ADHD a dokázali ju skrotiť."

 

„ADHD je len jednou časťou toho kým si. Tak ako máš rád jahody a futbal, ale nerád kreslíš. Všetci sme iní. Tvoj otec môže vyliezť na strechu a ja mám strach ísť po rebríku. Ja zas viem pekne spievať a otca sa nedá ani počúvať."


Ponúknite dieťaťu slová, ktoré môže použiť v bežnom živote povedať kamarátom alebo ak spôsobí nejaké ťažkosti.

„Mám ADHD, takže je pre mňa ťažšie myslieť na jednu vec a dlhšie sedieť na mieste, ale užívam lieky/ chodím do poradne, aby mi bolo lepšie."

 

Ponúknite dieťaťu slová, ktoré môže použiť ako ospravedlnenie.

„Prepáč, to ADHD vo mne niekedy spôsobí, že zle odhadnem situáciu. Pracujem na tom, aby to bolo lepšie."

 

Medikamentózna liečba ADHD/ADD

Užívanie liekov, je tiež oblasť, ktorej sa nedá jednoducho vyhnúť. Dieťa chce vedieť, prečo musí užívať lieky. Potrebuje vedieť informácie o správnom užívaní, aby sa zabránilo nežiadúcim účinkom (ak je už vo veku, že lieky užíva bez dohľadu dospelého). Môže počuť rôzne názory o medikamentóznej liečbe ADHD/ADD alebo sa môže za užívanie liekov hanbiť.  Zvlášť starším deťom sa môžu rovesníci začať kvôli užívaniu liekov vysmievať. Aj pre samotných rodičov, môže byť medikamentózna liečba ADHD/ADD  jedným z najťažších rozhodnutí. Niekedy sa rodina ocitne v situácii, kde jeden z rodičov nesúhlasí s tým "aby jeho dieťa užívalo lieky." Toto všetko sú oblasti, ktoré ovplyvňujú rozhovory.

 

Cieľom rozhovorov je porozumieť potrebe liekov pre liečbu ADHD/ADD a očistiť emočné napätie.

 

Prečo musím užívať lieky?

„Tak ako ľudia so slabým zrakom potrebujú okuliare, tak tvoj mozog potrebuje lieky. Vieš ako je niekedy pre teba ťažké dokončiť úlohu?... To je preto, lebo tvoj mozog potrebuje pomôcť dlhšie sa sústrediť na jednu vec. Lieky nám v tom pomôžu. Ja verím, že sa s nimi budeš v škole cítiť lepšie."

 

„Vieš ako sme hovorili o tom, že ADHD spôsobuje, že tvoj mozog je rýchly ako formula? Teraz nám doktor predpísal lieky. Malo by to fungovať ako špeciálny olej pre svoj rýchly mozog. To pomôže, aby si dokázal byť pokojnejší pri učení."

 

Larry Silver, profesor psychiatrie pre portál ADDITUDE napísal pre rodičov takéto vysvetlenia, ktoré som opäť upravila:

 

Pre prejavy hyperaktivity: „Vieš, že je pre teba niekedy ťažké ostať sedieť na mieste? Niekedy sa vtedy vrtíš alebo si klopeš nohami pod stolom. To je preto, lebo brzdy v tvojom mozgu, ktoré by ťa mali spomaľovať, nefungujú tak dobre, ako by mohli. Tento liek pomôže brzdám fungovať lepšie a pomôže ti byť pokojnejším a menej sa hýbať."

 

Pre prejavy roztržitosti: „Mozog je úžasný. Má filtre, ktoré dokážu zablokovať to nepodstatné (napríklad zvuky) a vďaka tomu sa dokážeme sústrediť len na jednu vec. Na tú dôležitú. Ale niekedy filtre nefungujú efektívne. Nedôležité zvuky nie sú zastavené a môžu nás rozptyľovať od úlohy. Tvoj liek pomáha filtrom lepšie pracovať, takže sa môžeš dlhšie sústrediť na úlohy."

 

Pre impulzivitu: „Náš mozog dokáže premýšľať nad tým, čo urobíme, ešte skôr ako začneme konať. Toto premýšľanie nám pomáha rozhodnúť sa, ako zareagujeme. Ak toto premýšľanie nefunguje správne, konáme impulzívne. Konáme neuvážene a nemyslíme si, že môžeme niekomu ublížiť. Ako vtedy, keď si kričal na Fera a potom zistil, že to nebolo nutné. Tento liek, pomôže tvojmu mozgu dopriať si čas na premýšľanie."

 

Ak vaše dieťa trpí ADHD/ADD, verím, že tento článok bude pre vás inšpirujúci a pomôže vám v každodennom živote.

Zdieľať na facebooku