Bol ešte len v puberte, keď zasiahol do dejín sveta. Mal iba 16 a už vtedy pomohol miliónom rodičom a ich deťom začleniť sa do bežnej spoločnosti. A azda ani neexistuje krajina, kde by tento chlapec doteraz neovplyvňoval životy ľudí v neoceniteľne pozitívnom zmysle. Louis Braille hrával na klavíri a organe a dokázal čítať po tme.
Prečítať si článok po tme nedokážeme. Táto výsada patrí iba nevidiacim. Dokážu mnoho vecí robiť lepšie ako my. Dokážu lepšie vnímať a rozlišovať zvuky, tóny, ale aj pocity, nálady, emócie. Dokážu lepšie chápať, tvoriť lepšiu hudbu, krajšie vnímať svet a dobro.
_20190103_121644.PNG)
Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v dedine Coupvray, vzdialenej približne 40 kilometrov od Paríža. Oslepol ako trojročný nešťastnou náhodou v kožiarskej dielni svojho otca. Inteligenciou i zručnosťou prevyšoval Braille svojich spolužiakov v ústave. Stal sa celosvetovo uznaným tvorcom slepeckého písma.
Myšlienkou systému písma pre nevidiacich sa začal zaoberať už ako 12-ročný. Vychádzal zo systému zvukov, ktorý používala francúzska armáda na komunikáciu v noci. To sa však ťažko pamätalo, čítalo a písalo, pre svoju sonografickú skladbu bolo použiteľné len pre osoby s dokonalou znalosťou francúzskeho jazyka. Jednotlivé zvuky pritom nahradil písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi, zdokonalil ho, doplnil znaky pre rozdeľovacie znamienka, vytvoril notopis. Takto vytvoril Braill nevidiacim širokú cestu k vzdelaniu a kultúre, čím podstatne prispel k ich sociálnej integrácii.
Braillov systém bodového písma sa označuje za dielo geniálnej intuície a plné originality. Braillovo písmo od jeho vzniku po dnešok nepotrebovalo a zrejme ani v najbližšej budúcnosti nebude potrebovať väčšiu zmenu.
Ani takmer 200 rokov po jeho vzniku sa však tento geniálny nástroj komunikácie nedostáva do úzadia – možný je dnes prístup k rôznym zariadeniam, ako sú obnoviteľné braillovské displeje či braillovské zápisníky. Podľa odborníkov knihy a časopisy v „bodkách“, ktoré sú pomocou programov na preklad čiernotlače do Braillovho písma často tlačené braillovskými rýchlotlačiarňami, ani iné formáty, ako sú zvukové knihy, ani ďalšie moderné technické a technologické výdobytky nemôžu nahradiť informácie v Braillovom písme.
Zaujímavosťou je, že tí, ktorí si osvoja zručnosti spojené s čítaním a písaním Braillovho písma, nadobudnú vyššiu úroveň gramotnosti, dosahujú väčšie úspechy v oblasti vzdelania a zamestnania v porovnaní s tými, ktorých učenie bolo primárne založené na technike hovoreného slova.
Braillovo písmo pozostáva z takzvaného šesťbodu, ktorý tvoria dva stĺpce po troch bodoch. Ich kombináciou (pridávaním a vynechávaním jedného až piatich) možno zaznačiť písmená abecedy (aj s diakritikou), interpunkčné znamienka, matematické a chemické symboly, dokonca notový záznam.
Veľkosť jednotlivých bodov, vzdialenosť medzi nimi ako aj medzi riadkami sú pevne dané tak, aby bolo možné tento systém ľahko zachytiť bruškom prsta. Braillovo písmo je skutočnou abecedou so svojou logikou, zákonitosťami či postupnosťou. Je plne ortografické a plnohodnotné.
Z hľadiska celoeurópskeho aj celosvetového je pre Braillovo písmo významný rok 1878, keď zasadal v Paríži Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich a hluchonemých, ktorý odmietol všetky ostatné návrhy na slepecké písmo a postavil sa za zavedenie Braillovej abecedy do celého sveta.
Braillovo písmo už pred viac ako 100 rokmi poznali aj v Číne či v Indii. Vytvorené boli bodové abecedy nielen vo všetkých svetových jazykoch, ale aj v jazykoch menších národov, národností a etnických skupín ako je napr. velština, amharčina, malajčina, thajčina, hindština a iné.
Poslaním tlače kníh pre nevidiacich je sprístupňovať informácie aj bežnú literatúru prostredníctvom Braillovho slepeckého písma, zvukových záznamov, reliéfnej grafiky a digitálnych textov. Poskytujú sa tak rovnaké príležitosti čítať a vzdelávať sa aj zrakovo hendikepovaným.
Na Slovensku zrakovo postihnutým ľuďom pomáha Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Braillovo písmo je základnou súčasťou výučby na špeciálnych základných školách. Tie existujú v Bratislave a Levoči.
Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) v Levoči v špecializovanom knižničnom fonde má vyše 5500 titulov zvukových kníh a takmer 2700 titulov kníh v Braillovom písme. Využíva ho približne 2000 čitateľov zo Slovenska aj zo zahraničia. Od roku 2007 majú používatelia SKN k dispozícii online digitálnu knižnicu, ktorá obsahuje 3600 zvukových kníh a časopisov, uvádza knižnica na svojej webovej stránke.
