http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Ešte ani nedospel a už o ňom vedelo celé Francúzsko. Louis Braille vedel totiž čítať aj po tme

Slávka Ivančová
Autor článku
Zdroj: hwns.com.au
Luis Braille pomohol miliónom nevidiacich po celom svete. / Zdroj: hwns.com.au

Bol ešte len v puberte, keď zasiahol do dejín sveta. Mal iba 16 a už vtedy pomohol miliónom rodičom a ich deťom začleniť sa do bežnej spoločnosti. A azda ani neexistuje krajina, kde by tento chlapec doteraz neovplyvňoval životy ľudí v neoceniteľne pozitívnom zmysle. Louis Braille hrával na klavíri a organe a dokázal čítať po tme.

 

Prečítať si článok po tme nedokážeme. Táto výsada patrí iba nevidiacim. Dokážu mnoho vecí robiť lepšie ako my. Dokážu lepšie vnímať a rozlišovať zvuky, tóny, ale aj pocity, nálady, emócie. Dokážu lepšie chápať, tvoriť lepšiu hudbu, krajšie vnímať svet a dobro.

 

Zdroj: Braille worksLouis Braille sa narodil 4. januára 1809 v dedine Coupvray, vzdialenej približne 40 kilometrov od Paríža. Oslepol ako trojročný nešťastnou náhodou v kožiarskej dielni svojho otca. Inteligenciou i zručnosťou prevyšoval Braille svojich spolužiakov v ústave. Stal sa celosvetovo uznaným tvorcom slepeckého písma.

 

Myšlienkou systému písma pre nevidiacich sa začal zaoberať už ako 12-ročný. Vychádzal zo systému zvukov, ktorý používala francúzska armáda na komunikáciu v noci. To sa však ťažko pamätalo, čítalo a písalo, pre svoju sonografickú skladbu bolo použiteľné len pre osoby s dokonalou znalosťou francúzskeho jazyka. Jednotlivé zvuky pritom nahradil písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi, zdokonalil ho, doplnil znaky pre rozdeľovacie znamienka, vytvoril notopis. Takto vytvoril Braill nevidiacim širokú cestu k vzdelaniu a kultúre, čím podstatne prispel k ich sociálnej integrácii.

 

Braillov systém je svetový unikát

Braillov systém bodového písma sa označuje za dielo geniálnej intuície a plné originality. Braillovo písmo od jeho vzniku po dnešok nepotrebovalo a zrejme ani v najbližšej budúcnosti nebude potrebovať väčšiu zmenu.

 

Presah Braillovho písma za hranice Francúzska

  • Prvý návrh Braillovho písma vyšiel tlačou v roku 1829 ako 32-stranová brožúra pod názvom "Spôsob písania slov, nôt a chrámového spevu pomocou bodov pre používanie slepcami, pre ktorých ho vytvoril Louis Braille, korepetítor kráľovského ústavu pre mladých slepcov". Louis Braille v nej uvádza abecedu, ktorá sa skladá z 9 skupín po 10 znakoch a 6 dodatkových znakov.
  • V roku 1835 vydáva Braille brožúru, kde už pridáva aj dnešnú interpunkciu a základy súčasného notopisu.
  • V roku 1837 vyšli v prvej knižnej podobe trojzväzkové Dejiny Francúzska.
  • V roku 1844 nevidiaci na celom svete uznali Braillovo písmo za svoje.


Ohrozujú technológie Braillovo písmo?

Ani takmer 200 rokov po jeho vzniku sa však tento geniálny nástroj komunikácie nedostáva do úzadia – možný je dnes prístup k rôznym zariadeniam, ako sú obnoviteľné braillovské displeje či braillovské zápisníky. Podľa odborníkov knihy a časopisy v „bodkách“, ktoré sú pomocou programov na preklad čiernotlače do Braillovho písma často tlačené braillovskými rýchlotlačiarňami, ani iné formáty, ako sú zvukové knihy, ani ďalšie moderné technické a technologické výdobytky nemôžu nahradiť informácie v Braillovom písme.

Zaujímavosťou je, že tí, ktorí si osvoja zručnosti spojené s čítaním a písaním Braillovho písma, nadobudnú vyššiu úroveň gramotnosti, dosahujú väčšie úspechy v oblasti vzdelania a zamestnania v porovnaní s tými, ktorých učenie bolo primárne založené na technike hovoreného slova.

 

Braillov systém

Braillovo písmo pozostáva z takzvaného šesťbodu, ktorý tvoria dva stĺpce po troch bodoch. Ich kombináciou (pridávaním a vynechávaním jedného až piatich) možno zaznačiť písmená abecedy (aj s diakritikou), interpunkčné znamienka, matematické a chemické symboly, dokonca notový záznam.

Veľkosť jednotlivých bodov, vzdialenosť medzi nimi ako aj medzi riadkami sú pevne dané tak, aby bolo možné tento systém ľahko zachytiť bruškom prsta. Braillovo písmo je skutočnou abecedou so svojou logikou, zákonitosťami či postupnosťou. Je plne ortografické a plnohodnotné.


Zasiahol svetovú históriu aj geografiu

Z hľadiska celoeurópskeho aj celosvetového je pre Braillovo písmo významný rok 1878, keď zasadal v Paríži Kongres pre zlepšenie osudu nevidiacich a hluchonemých, ktorý odmietol všetky ostatné návrhy na slepecké písmo a postavil sa za zavedenie Braillovej abecedy do celého sveta.

  • Z Francúzska začalo Braillovo písmo prenikať až po roku 1850. V Dánsku a vo Švédsku ho zaviedli v roku 1860, v Anglicku má zásluhu na jeho rozšírení oslepnutý lekár dr. Armitage v roku 1870.
  • V roku 1873 bolo toto písmo zavedené na Hradčanský ústav v Prahe prostredníctvom Nemcov. Českú adaptáciu Braillovej abecedy, ktorá sa doteraz používa, vytvoril učiteľ Malý z pražského Klárovho ústavu.
  • V Uhorsku bolo Braillovo písmo zavedené v roku 1893.
  • Prvé slovenské učebnice tlačené Braillovou abecedou vyšli za 1. ČSR po roku 1923.

 

Braillovo písmo už pred viac ako 100 rokmi poznali aj v Číne či v Indii. Vytvorené boli bodové abecedy nielen vo všetkých svetových jazykoch, ale aj v jazykoch menších národov, národností a etnických skupín ako je napr. velština, amharčina, malajčina, thajčina, hindština a iné.

 

Knihy pre nevidiacich na Slovensku

Poslaním tlače kníh pre nevidiacich je sprístupňovať informácie aj bežnú literatúru  prostredníctvom Braillovho slepeckého písma, zvukových záznamov, reliéfnej grafiky a digitálnych textov. Poskytujú sa tak rovnaké príležitosti čítať a vzdelávať sa aj zrakovo hendikepovaným.

Na Slovensku zrakovo postihnutým ľuďom pomáha Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Braillovo písmo je základnou súčasťou výučby na špeciálnych základných školách. Tie existujú v Bratislave a Levoči.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu (SKN) v Levoči v špecializovanom knižničnom fonde má vyše 5500 titulov zvukových kníh a takmer 2700 titulov kníh v Braillovom písme. Využíva ho približne 2000 čitateľov zo Slovenska aj zo zahraničia. Od roku 2007 majú používatelia SKN k dispozícii online digitálnu knižnicu, ktorá obsahuje 3600 zvukových kníh a časopisov, uvádza knižnica na svojej webovej stránke.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Inklúzia | Integrácia detí, Inkluzívne vzdelávanie detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.