Na Slovensku dlhodobo pretrvávajú zásadné nedostatky vo vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením. Odborníci, ale aj rodičia týchto detí, neraz hovoria o popieraní ich práva na rovný prístup k vzdelávaniu. Jednou z prekážok ich začlenenia do bežných škôl je aj nedostatok asistentov učiteľa. Na jednu ZŠ pripadá 0,82 asistenta učiteľa, na stredných školách dokonca iba 0,05 na školu. O tejto krásnej, ale aj náročnej práci sme sa rozprávali s Vierou Mášou Orogváni, ktorá pomáha vo vzdelávaní žiačke s Downovým syndrómom a dokazuje, že inklúzia nemusí byť len ilúziou.
Viera Máša Orogváni pôsobí ako školská asistentka na základnej škole Alexandra Dubčeka v Bratislave a svoju prácu, hoci nie je jednoduchá, by nemenila za nič na svete. Rozhodnutie ísť touto cestou určite neľutuje, ale keď sa jej spýtate, prečo si vybrala takéto povolanie, odpoveď vás možno prekvapí. „To je otázka, nad ktorou veľmi nerozmýšľam a nezapájam rozum, ale skôr vnútorný pocit. To rozhodnutie išlo zvnútra. Keď nad tým uvažujem rozumom, nemám tú odpoveď.“ Vyštudovala dve vysoké školy a popri štúdiu ešte doučovala žiačku na základnej škole, ktorá mala všetky vývinové poruchy učenia a reči, aké len mohla mať.
Momentálne sa Máša venuje zdravotne znevýhodneným deťom, ktoré študujú na škole, kde chodia zdravé deti. Nepracuje len s jedným žiakom, ale s celou triedou. Jej hlavným predmetom záujmu je žiačka s Downovým syndrómom, ale v triede je minimálne jedenásť ďalších žiakov, ktorí vedia zamestnať nielen učiteľa, ale aj asistenta. „Snažím sa aj vďaka dobre nastavenej triede, v ktorej žiačka pôsobí už piaty rok, pracovať aj s ostatnými žiakmi podľa momentálnej potreby.“ Zároveň dodáva, že „dôležité je sledovať a vystihnúť chvíľu, keď sa dajú v rámci progresu posúvať veci dopredu.“
Máša sa na hodiny poctivo pripravuje a snaží sa vzdelávať a inšpirovať všade, kde je to len možné. Na začiatku celého vyučovacieho procesu musí byť najväčším nositeľom impulzu a pozitívneho naladenia či motivácie práve ona. Ako sama hovorí, je to potrebné, aby túto pozitívnu energiu vedela preniesť aj na žiakov, s ktorými pracuje. „Je to o prenose informácií a emócií. A naladení a zladení sa. To sú veci, ktoré je dobré mať stále so sebou. Nezabudnúť si ich nabaliť, lebo v školskom bufete sa kúpiť nedajú.“
Máša sa často vo svojej profesii stretáva s otázkou, ako zdravé deti vnímajú prítomnosť školského asistenta. Na prekvapenie mnohých však priznáva, že žiakom v triede vôbec neprekáža a mnohokrát si pomoc od nej dokonca aj sami pýtajú. Stala sa tak prirodzenou súčasťou osadenstva ich triedy. „Máme pekné vzťahy a dôveru. Veľmi si to vážim, že ma tak berú a reflektujú. Snažím sa pristupovať ku každému zo žiakov rešpektujúco a partnersky. A funguje to.“
Je veľmi dôležité, aby bol školský asistent prijatý nielen žiakmi, ale aj ostatnými pedagógmi a aby ho vedenie školy zasadilo do daného prostredia. Keď je asistentská funkcia a kompetencia jasne odkomunikovaná a pomenovaná hneď na začiatku, zamedzí sa tak priestoru na dohady a špekulácie.
Máša sa tomuto zamestnaniu venuje tretí rok a z praxe sa naučila, že najdôležitejšie je zamerať sa na spoločný cieľ. „Pomoc žiakom, aby im ostatní rozumeli a aby si rozumeli. Táto individuálna práca ma veľmi baví, pretože máte skutočne čas človeka spoznať a reálne mu pomôcť.“ Dodáva, že byť školskou asistentkou je špecifické najmä v tom, že je to „druh práce, ktorý mentálne neopúšťate, ale nosíte si ho stále so sebou.“
Doprajme deťom právo na vzdelanie
Súčasný vzdelávací systém neumožňuje vytvárať v školách flexibilné vzdelávacie prostredie, ktoré by bez problémov dokázalo absorbovať väčší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v rámci individuálnej integrácie. Často sa vykonáva preventívna selekcia detí s odôvodnením „ochrany“ detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. To vedie spravidla k ich vylúčeniu z bežných škôl a zaradeniu do špeciálnych škôl, alebo sú rodičia nútení ostať s deťmi doma a vzdelávať ich formou individuálneho štúdia. Rodičia, ktorí sa aj napriek nevhodným podmienkam rozhodnú deti so zdravotným znevýhodnením integrovať do bežných škôl a tried, narážajú na nedostatočnú podporu zo strany zriaďovateľov škôl, riaditeľov, ale aj zo strany štátu. Prejavuje sa to nedostatkom financií na zabezpečenie rôznorodých vzdelávacích potrieb žiakov, absenciou metodického vedenia učiteľov, ako aj ich ďalšieho vzdelávania.
Podpora inklúzie detí so zdravotným znevýhodnením je hlavným charitatívnym poslaním nadchádzajúceho ročníka dobročinného Plesu v Opere. Tento rok sa preto Ples v opere spojil s jednou z najväčších mimovládnych neziskových organizácií – Nadáciou pre deti Slovenska a s Koalíciou pre deti Slovensko – aby spolu prispeli k riešeniu situácie detí, ktoré sú už na začiatku svojho rozvoja oberané o primeranú šancu na vzdelanie. „Prístup detí so zdravotným znevýhodnením k vzdelávaniu je na Slovensku mimoriadne akútna a pálčivá téma. Mnohí si ani nedokážeme predstaviť, čo všetko musia tieto deti a ich rodičia na ceste za primeraným vzdelávaním absolvovať. O tejto téme potrebujeme nahlas hovoriť a najmä ju potrebujeme urgentne riešiť – na všetkých úrovniach našej spoločnosti,“ vysvetľuje Andrea Cocherová, riaditeľka Plesu v opere.
