Literatúra, ktorá je napísaná patrí nám všetkým. Je zaujímavé, že väčšina literatúry, ktorá je napísaná pre násťročných je síce o deťoch a ich živote, o snoch, pocitoch a problémoch, no zároveň tieto texty predstavujú aj akési okno do duší dospelých spisovateľov.
Príbehy opisujú ako si my „dospeláci“ predstavujeme ten váš „detský“ svet. Vžívame sa do detských postáv a cez ne tlmočíme ich fantázie, či problémy. Takto skúšame mapovať trošku neznámy a trošku vzdialený detský svet.
Detský svet je plný nárokov. Takých, aké sa kladú aj na samotných dospelých. A tie nároky sú čoraz vyššie. Škola je náročná, mimoškolská činnosť sa očakáva od všetkých študentov. Často nezostáva čas ani energia na čítanie. Nie je to práve najšťastnejšie, ale môže to mať aj isté pozitíva. Mnohí sa utiekajú ku knihám, aby unikli stresu. V knihách hľadajú aj úľavu pred tlakom tínedžerského života. Asi z toho vyplýva aj nárast popularity fantasy románov medzi dnešnou mládežou. Je to únik od domácich úloh, neopätovaných ľúbostných vzplanutí a podobných trápení. Možno práve romantické, či silne emočé texty sú vyjadrením ich vlastnej túžby po tom, čo nám v živote chýba a preto to hľadáme v literatúre. Neustále však, pri pozornom čítaní, objavujeme aj medzi riadkami, rovnaké typy rozprávkových hrdinov ktoré nás sprevádzajú od detstva aj keď majú už iné meno a aj šat. Aj tak sa stretávame hrdinami od Červenej Čiapočky, či hlúpych Janov, až po tajomných mladých mužov a iné bytosti nie práve z našich svetov.
Pre čitateľa, diváka či poslucháča je dobrý príbeh dôležitý. Je veľa momentov, ktoré určujú, čo budem čítať a čo ma zaujíma. Je to rodina, v ktorej rastiem, rodičia, priatelia a aj učitelia a pokračuje to aj zdedenými vlastnosťami a talentovými schopnosťami a samozrejme aj novými výdobytkami vedy a techniky. Nepotrebujete, aby vám niekto naznačoval, čo si máte myslieť, alebo dokonca, čo sa vám má páčiť. Je to vaše rozhodnutie a je na vás akou cestičkou, či cestou sa budete uberať práve pri čítaní. Či budú vašimi priateľmi časopisy, či náučné knihy, alebo aj tá spomínaná fantasy. Určite sa stanete známymi a neskôr dúfam, aj najlepšími priateľmi s mnohými ľuďmi zvučných mien ako napríklad Tolkien, Exupéry, Lewis a mnohí ďalší. Dnes aj dospelý človek, nevie po čom skôr siahnuť. A v istom veku sa zdá čítanie zdĺhavou záležitosťou. Časom sa však každý ku knihám vráti alebo si ku knihám cestičku nájde. Nezáleží na ceste, ktorou ku knihe kráčate, ale na tom, aby vás ku knihe priviedla.
Kniha je však podľa mňa nezameniteľná. Je to krásny zázrak, ktorý môže byť s nami všade, dokáže v nás vyvolať emócie, túžby, dá zabudnúť na problémy a zlo tohto sveta, dokáže nás vyliečiť z nešťastnej lásky...
Je to úžasný vynález a myslím si,
že Guttenberg by mal mať svoj vlastný celosvetový sviatok.
- Václav Šuplata
Verím, že výber kníh, ktoré vám ponúkam, splní všetky očakávania. Ponúkne ponor do detských duší, ukáže vám radosť i bolesť, ktorá sa tam skrýva, a zároveň poskytne aj trocha nádeje a radosti, možno aj smiech a dobrodružstvo. Hlavne nám však nastaví všetkým zrkadlo.
Moji milí priatelia, tu je opäť zopár mojich tipov na knihy, pri ktorých zabudnete aj dýchať. Dočítania 
Malý strom ( Carter Forrest )
"Toto je Cesta," povedal ticho. "Ber si iba to, čo potrebuješ. Keď si berieš jeleňa, neber toho najmocnejšieho. Vyber si slabšieho a a pomalšieho a potom budú jelene mocnejšie a vždy ti dajú mäso. Pa-ko, panter, to vie, a tak to musíš vedieť aj ty."
A zasmial sa. "Iba Tí-bí, včela si ukladá viac, ako potrebuje... a tak ju okráda medveď a medvedík čistotný ... a Čerokíovia. Tak je to aj s ľuďmi, čo si berú viac, ako im patrí, a vypásajú sa. Prídu o to. A budú kvôli tomu vojny ... budú sa viesť dlhé rozhovory, lebo si budú chcieť podržať viac ako iba svoj podiel. Budú hovoriť, že zástava ich na to oprávňuje... a muži budú zomierať kvôli slovám a zástave... ale oni nikdy nemôžu zmeniť zákon Cesty."
Ak chcete svet vidieť taký, aký je, pozrite sa naň detskými očami. Nie celkom bežnými očami, ale pohľadom malého indiánskeho chlapca. Pozrite sa naň z hĺbky hory, pozrite sa naň spolu so starým otcom. Starý otec musí byť, pravdaže, prinajmenšom polovičný indián. Nuž tak sa na svet díva aj táto kniha.
Zlodejka kníh ( Markus Zusak )
„NA ÚVOD JEDNA MALIČKOSŤ:
ZOMRIETE!
1939. Nacistické Nemecko. Celá krajina zadržiava dych. Smrť nikdy nemala viac práce.
Deväťročná Liesel žije u adoptívnej rodiny na Himmelstrasse. Jej rodičov odviedli do koncentračného tábora. Liesel kradne knihy. Toto je jej príbeh a príbeh obyvateľov jej ulice počas bombardovania.
DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA:
ROZPRÁVAČOM TOHTO ROMÁNU JE SMRŤ.
Je to krátky príbeh o:
- dievčati,
- akordeonistovi,
- fanatických Nemcoch,
- židovskom pästiarovi
- a o zlodejčine; tej je v ňom dosť.
ĎALŠIA VEC, KTORÚ BY STE MALI VEDIEŤ:
ZLODEJKU KNÍH NAVŠTÍVI SMRŤ TRIKRÁT.“
Príbeh malej Liesel, o ktorej by sme mohli povedať, že sa narodila na nesprávnom mieste a v nesprávnom čase, je očarujúci. Autorov netradičný spôsob vyrozprávania príbehu, prostredníctvom smrti, ktorá má v čase vojny vždy, bohužiaľ, "najväčšie slovo" - a to dáva knihe neobyčajný pocit skutočnosti. Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú. Prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.
Kniha vás chytí za srdce. Poplakala som si. Dnes a denne ďakujem Bohu, že som nemusela prežiť nič z toho čo hlavná hrdinka. Nikdy nie je na škodu si uvedomiť, aký krásny život žijeme, aj napriek našim starostiam...
Mordovisko ( Roman Brat )
„V triede to zašumelo. Niektorých spolužiakov naplo, niektorí zo seba vydali obdivný povzdych a Zajo viditeľne zbledol. Pochopil, že trik s bielou myškou sa obrátil proti nemu. Nielenže Korytnačku nepotrestal, ale prišiel aj o päťdesiat korún.
Tak ako to vidíte, decká? Je tento príbeh pravdivý, alebo nie?“
Prábeh rozpráva deviatak Boco. Tvrdí, že sa nudil a cez haluzné príbehy, ako on tvrdí, sa nudy zbaví. Spjenie uveriteľného s neuveriteľným, smiešne s vážnym, pokojné s konfliktným, nás baví. Brat je Boco a Boco je Brat. Kto z nich píše tú knihu? Jeden aj druhý. Brat ako tínedžer, Boco ako dospelák. Tieto príbehy sa čitateľom prihovárajú súčasným jazykom mladých ľudí.
Príbeh o dvoch pištoľníkoch, Príbeh o vši, Príbeh o Gejzírovom turnaji, Príbeh o haďom mužovi, to je len zopár názvov kapitol z knihy. Autor Boco sa usiluje v každom príbehu vymýšľať a zastierať pravdepodobnosť či reálnosť vecí. Až na konci každej z kapitol prezradí, či je historka pravdivá, a teda sa odohrala naozaj, alebo nie. Teší ho to. No nielen preto, že ho uletené príbehy zabávajú, ale aj preto, že v nich mnoho ráz pomocou svojej fantázie hľadá to, čo mu v skutočnosti chýba. Okrem iného pozornosť jeho spolužiačky Kláry, do ktorej je bezhlavo zaľúbený.
Zmätené dvojičky zo slepej uličky ( Gabriela Futová – Roman Brat )
„ON“ Musím priznať, že to vidím blede. Ako napokon celý svoj momentálny život. Lebo aby bolo jasno, vždy keď sa začne škola, mám z toho nervy. Definitívne je po mojom prázdninovom ničnerobení a odrazu všetci odo mňa niečo chcú.
ONA: Blá, blá, blá! Už to zasa musím počúvať dookola. Začala sa škola, bračekovi tečú nervy a našim tiež. Z neho. Vždy sa to začína neporiadkom v izbe a končí bračekovým skuvíňaním na tému škola.“
Neobyčajné príbehy dvoch obyčajných školákov. Súrodenecká dvojica brat a sestra – dvojčatá. Ich pohľad na problém očami „ženy a muža“. Súrodenci Rišo a Ria si píšu denníky o tom čo sa deje u nich v rodine, v škole, medzi priateľmi. Denníky sú ich dôvernými priateľmi, čo sa stane ak sa tieto denníky zamenia? Uviaznu, alebo neuviaznu v slepej uličke?
Oceňujem denníkovú formu príbehu a nezvyčajný dievčensko-chlapčenský pohľad na svet. Veď dievčatá sú z Venuše a chlapci z Marsu, však ????
Hitlerova dcéra ( Jackie Frenschová )
/kniha je len v českom preklade/
Mark, Ben, Anna malá Tracey sa každý deň pri čakaní na autobus do školy, hrajú zaujímavú hru. Rozprávajú si vymyslené príbehy. Jedného dňa začne Anna rozprávať príbeh. Ten však nie je ani rozprávkový, ani veselý, tak ako tie predchádzajúce. Je to príbeh o dcére nemeckého diktátora Adolfa Hitlera. Čo keď skutočne existovala? Aká bola?
Anna na Markovo naliehanie pokračuje v rozprávaní každý deň. Na konci napínavého príbehu sa ukáže nečakaná pravda a odhalenie.
Veľmi sugestívny príbeh, ktorý nadchne svojou myšlienkou. Spôsob podania príbehu je reálny a uveriteľný. Predstava, že skutočne takéto dievča existovalo je zaujímavá. Nastoľuje mnoho ďalších otáznikov a chuť pátrať a hľadať minimálne po tom, ako to v období vojny skutočne bolo......
