Predškolákov už v apríli čaká zápis do 1. ročníka základných škôl. Toho, čo by mal budúci prváčik zvládať, je pomerne veľa. Jedným z predpokladov je aj fonematické uvedomovanie.
Pripraviť dieťa na zápis, pomôcť mu osvojiť si potrebné návyky a vytvoriť predpoklady, aby sa v úvode školskej dochádzky vyhlo zlyhaniam a neúspechom, je úlohou materskej školy a rodinného prostredia. Niektoré deti potrebujú podporiť v oblasti rozvoja sociálnych zručností, ďalšie v grafomotorike či matematických predstavách. Rodičovskej pozornosti by nemalo uniknúť tiež to, či je dieťa schopné fonematického uvedomovania.
Dieťa predškolského veku by malo mať zvládnutú fonematickú analýzu slov. Schopnosť fonematického uvedomovania je totiž jedným zo základných predpokladov, vedúcich k rýchlemu a úspešnému zvládnutiu čítania. V tomto tzv. predčitateľskom období si dieťa osvojuje rozloženie slova na slabiky, uvedomuje si rozdiel medzi dlhou a krátkou slabikou, vyvodzuje prvú a poslednú hlásku v slove, rozvíja svoju zručnosť v rozložení slova na jednotlivé hlásky a súčasne sa z hlások snaží zložiť slovo.
Pri testovaní školskej zrelosti pani učiteľky v školách často sledujú, či vie dieťa určiť, ktoré slovo je kratšie a ktoré dlhšie. Malý predškolák má napríklad pred sebou obrázok hada a malého hadíka. Vizuálne je v tomto prípade had dlhší, avšak dieťa v predškolskom veku by sa tým už nemalo nechať pomýliť a s istotou by malo vedieť, že dlhším slovom je hadík.
Eľkoninova metóda
Metóda fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina, ruského pedagóga a psychológa, je odporúčanou súčasťou predškolského vzdelávania. Ide o inovatívny spôsob nadobúdania predčitateľskej kompetencie na základe spoznávania zvukovej štruktúry materinského jazyka. Výborné výsledky dosahuje táto metóda tiež pri práci s deťmi s oneskoreným vývinom reči a narušeným vývinom reči. Odborníci dokonca upozorňujú, že zvládnutie fonematického uvedomovania je prevenciou dyslexie. Veľa materských škôl preto tento koncept zahrnulo do svojho edukačného procesu. Škôlkarom sa venujú pani učiteľky, ktoré boli na jeho používanie vyškolené. S fonematickým uvedomovaním však svojmu predškolákovi môže čiastočne pomôcť aj rodič. A vôbec to nemusí byť nudné učenie.
1. Slabikovanie
Rozdeliť slovo na slabiky nepredstavuje pre väčšinu detí žiadny problém. Malé deti sú prirodzene rytmické, preto vytlieskať, vydupať, vybubnovať či akokoľvek inak zvukovo sprevádzať slabikovanie najprv jednoduchých, a potom čoraz zložitejších slov môže zabaviť už oveľa mladšie dieťa než je to v predškolskom veku. Ak k tomu napríklad pridáte striedanie ľavej a pravej ruky, keď zvrchu tlieska raz jedna, a potom druhá, potrénuje vaše dieťa navyše obe hemisféry.
Trochu ťažšie už môže byť určenie dlhej a krátkej slabiky. Nie každé dieťa vie v začiatkoch výhradne sluchom rozlíšiť dĺžku slabík. Autorky slovenskej metodickej príručky tréningu fonematického uvedomovania (Mikulajová – Tokárová – Sümegiová) odporúčajú vizualizáciu dlhej slabiky napr. pomocou obyčajnej gumičky. Jeden koniec dáte do ruky dieťaťu, druhý držíte vy. Pri dlhej slabike gumičku spoločne natiahnete.
2. Vyvodenie prvej hlásky v slove
Väčšina rodičov má skúsenosť, že okolo piatich rokov sa ich dieťa celkom prirodzene začne hrať s prvou hláskou v slove. Snaží sa izolovane vysloviť hlásku, ktorou sa dané slovo začína. Ak takýto signál zachytíte, je dôležité v tom dieťa podporovať a ponúkať mu vhodné podnety. Môžete vedľa seba napríklad zoradiť viacero predmetov a vyzvať dieťa, aby vybralo tie, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku. Alebo naopak, vybrať práve ten jediný, ktorý začína na hlásku odlišnú. Niekedy dieťa zaujme, keď počas spoločnej prechádzky hľadáte vo svojom okolí predmety, začínajúce na určenú hlásku. No a netreba zabudnúť na starú dobrú hru meno – mesto – zviera – vec.
Zo začiatku je však pre dieťa jednoduchšie vyvodiť hlásku z konkrétneho slova. Ak má s jej určením problém, pomôže mu, keď prvú hlásku predĺžite či vyslovíte hlasnejšie než zostávajúcu časť slova.
3. Vyvodenie poslednej hlásky v slove
Deťom sa oveľa ľahšie určuje, ak je poslednou hláskou v slove spoluhláska. Opäť môže pomôcť, ak intonačne poslednú hlásku zvýraznite oproti predchádzajúcej časti slova.
Pomerne náročne je vyvodenie samohlásky, na ktorú slovo končí. Deti majú často sklon miesto samohlásky určiť poslednú slabiku. Aj tu sa však dá podať pomocná ruka. Medzi prvou časťou slova a poslednou samohláskou urobíte krátku prestávku. Dieťa tiež môžete vyzvať, aby sledovalo vaše ústa; tie po vyslovení slova hneď nezatvoríte, ale ponecháte ich pootvorené presne v tej pozícii, v akej ste poslednú hlásku vyslovili. Osožné môže byť aj to, ak poslednú hlásku predĺžite (rukáááá). V takomto prípade sa však treba uistiť, že dieťa dokonale odlišuje dlhú a krátku slabiku a význam vášho predĺženia si uvedomuje. Ide totiž o to, aby si neosvojilo vyslovovanie predĺženej poslednej hlásky ako normu.
Bezpečné určenie poslednej hlásky už otvára priestor zahrať sa na reťaz slov. Úplne jednoduchá hra, ktorú ste sa v minulosti zrejme hrávali i vy, deti ešte stále baví. Jeden hráč povie slovo, ďalší vymyslí také, ktoré začína na hlásku, ktorou predchádzajúce slovo končilo (dom – mesto – oko – oblak – kohút....).
4. Syntéza slov
D – O – M. Zložením troch hlások vzniklo slovo dom. Dospelým sa to zdá jednoduché, pre deti je to pomerne náročná záležitosť. Čím väčšiu pauzu medzi vyslovovanými hláskami robíme, tým je pre dieťa ťažšie zložiť slovo. Preto zo začiatku pomôže vyslovovať hlásky síce jednotlivo, ale čo najrýchlejšie za sebou, až postupne intervaly medzi hláskami predlžovať. Podľa autoriek slovenskej metodiky tiež pomáha, ak najprv dieťa určí prvé hlásky viacerých slov, z ktorých potom vznikne slovo nové (slimák – topánka – raketa – oko – mačka = strom). Od rodiča to chce trochu prípravy, ale je výhodné, ak v tomto prípade každé slovo, vrátane toho odvodeného zo začiatočných písmen, podporí obrázkom. Aj pri fonematickom uvedomovaní totiž platí, aby v začiatkoch malo dieťa viacero zmyslových podnetov.
5. Rozloženie slova na hlásky
Pri nácviku rozkladania slov na hlásky to zrejme bez grafickej podpory nepôjde. K slovu, ktoré sa ide rozkladať, zvoľte vhodný obrázok. A potom s dieťaťom kreslite zástupný symbol za každú hlásku, napr. štvorec či kruh. Dôležité je, aby ste dieťaťu vždy intonačne zdôraznili, napr. predĺženou výslovnosťou, ktorú hlásku zo slova má vyčleniť. Vyzerá to potom asi takto: zzzzvon (dieťa vyvodí prvú hlásku a nakreslí symbol); zvvvvon (dieťa vyvodí druhú hlásku a nakreslí symbol); zvoooon (dieťa vyvodí tretiu hlásku a nakreslí symbol); zvonnnn (dieťa vyvodí štvrtú hlásku a nakreslí symbol). Vždy je vhodné začínať jednoslabičnými slovami, postupne pridávať dvojslabičné.
Keď dieťa zvládne už aj rozklad slov na hlásky, nebude zrejme preňho problém určiť, ktoré slovo je dlhšie a ktoré kratšie. Orientovať sa môže podľa počtu slabík, alebo hlások. V tejto fáze je už dobré, aby dieťa pracovalo len so sluchovou analýzou a nepomáhalo si grafickými znázorneniami.
Schopnosť fonematického uvedomovania pomôže v škole
Orientácia v hláskovej a slabičnej štruktúre slova je základ, ktorého zvládnutie predškolákovi vytvorí vhodné východisko k bezporuchovému zvládnutiu techniky čítať. Ak má váš predškolák možnosť navštevovať vo škôlke krúžok fonematického uvedomovania, určite túto príležitosť využite. Učiteľka pracujúca s touto metódou prevedie vaše dieťa aj cez systém samohlások, spoluhlások a dvojhlások. Pomôže mu naučiť sa rozlišovať tvrdé, mäkké a obojaké spoluhlásky, orientovať sa v slove podľa zadaných kritérií, dokonca ho bude sprevádzať pri prvých krokoch v problematike spodobovania. Systematické rozvíjanie jazykových schopností v predškolskom veku nádejnému školákovi rozhodne pomôže ľahšie zvládať nároky vyučovania materinského jazyka.
Prečítajte si tiež: Eľkoninova metóda - tipy na aktivity
Zdroj: Mikulajová, M. – Tokárová, O. – Sümegiová, Z.: Metodická príručka. Tréning fonematického uvedomovania podľa D. B. Eľkonina. Dialóg, s.r.o., Bratislava 2014, 246 s. ISBN 978-80-968502-7-3
