Eľkoninova metóda – čo je to a ako pomáha deťom učiť sa čítať?

Čo pomáha deťom, aby sa naučili v škole čítať? Jednou z úspešných metód je aj Eľkoninova metóda výuky čítania.

 

Čítanie je komplexný kognitívny proces. Zúčastňujú sa na ňom viaceré kognitívne schopnosti, ktorých vzájomná súhra je nevyhnutná. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania pred vstupom do školy je jazyková zdatnosť a gramaticky správna reč. Všetko sa to však začína v ranom detstve, kedy dieťa získava pre mozgové operácie akúsi skúsenosť s napodobňovaním zvukov zvieratiek, z rytmiky, dynamiky zvukov, čo ho už na elementárnej úrovni vedie k procesu fonematického uvedomovania. Dieťa sa učí, že hovorené slovo pozostáva z menších častí  – zvukov, ktoré je  možné identifikovať a manipulovať s nimi.

 

V predškolskom veku považuje profesor D.B. Eľkonin úlohu fonematického uvedomovania pre zvládnutie procesu čítania za kľúčovú. Podľa neho ide o jeden zo základných stavebných kameňov čítania. Spolu s poznaním písmen zabezpečuje dekódovanie slov, ktoré v spolupráci s porozumením reči umožní čítanie s porozumením.

 

Kto bol D.B. Eľkonin?

Ruský pedagóg a profesor psychológie Daniil B. Eľkonin (1904 – 1984) sa intenzívne venoval metodologickým a teoretickým základom psychológie učenia a vzdelávania. Bol spoluautorom šlabikára založenom na organickom prepojení rečového vývoja s vývojom čítania a písania. V súčasnosti patrí Eľkoninova metóda medzi nejprepracovanejšie metódy, akými môžeme naučit deti čítať. Metóda si získala aj veľký medzinárodný ohlas.

 

Základom čítania podľa Eľkonina je lúštenie kódov, odhaľovanie vzťahu medzi písmenami a hláskami v slovách. Deti sa najskôr naučia chápať hláskovú štruktúru hovorených slov (naučia sa počuť hlásky v slovách) a až potom sa učia, ako sa tieto hlásky dajú označiť písmenami.

Zjednodušene môžeme povedať, že ide o metódu, vďaka ktorej má dieťa pochopiť fakt, že slovo nemá iba zvukovú podobu, ale je tvorené z jednotlivých menších celkov. Dieťa je teda schopné určiť prvú a poslednú hlásku slova a chápe, že zmenou jednej hlásky v slove zmení slovo svoj význam. Metóda využíva názorné modelovanie: hlásky sú označené farebnými žetónmi a deti z nich skladajú slová. Postupne sa učia zachytiť hlásky v slovách aj bez pomoci žetónov. Ide o modelovanie hlasovej štruktúry slov, ktorá sa tvorí pomocou týchto farebných žetónov a grafických schém. Prvá hláska je prvým okienkom- prvým žetónom celej schémy slova a deti si takto obsah slova názorne uchopia. Neskôr už nepotrebujú používať žetóny, slová sú schopné skladať iba v mysli.

 

Ako deti pracujú s Eľkoninovou metódou?

Eľkoninova metodika je rozdelená na dve etapy:

Predgrafémová etapa

Obsahuje učenie o slabikovej štruktúre slova. Deťom sa vysvetľuje, že slabika je vyslovená na jedno otvorenie úst. V rámci detského citu pre rytmus to deti ľahko pochopia, preto sa v škôlkach precvičujú básničky a riekanky. Rovnako vytlieskavanie je veľmi dôležitá činnosť pre fonematické uvedomovanie. Vďaka tomu neskôr v škole dokážu slabikovať a slabiky spájať do slov. Komplikovanejší proces je ale prechod od slabiky k hláske. Pre deti je hláska v slove niečo abstraktné, preto táto metodika zameriava veľkú pozornosť na ich rozpoznávanie. Ide o premyslený metodický postup.

 

Táto etapa je tréningom analýzy slov na slabiky, analýzy slov na fonémy, diferenciácie samohlások a spoluhlások a taktiež diferenciácie tvrdých a mäkkých spoluhlások. Na označenie samohlások sa používajú červené okrúhle žetóny, na označenie spoluhlások žlté žetóny v tvare štvorca. Na označenie tvrdých spoluhlások používajú deti žlté žetóny s jednou čiarou, na označenie mäkkých spoluhlások žlté žetóny s dvoma čiarami. Deti trénujú schopnosť fonémovej analýzy a syntézy.

 

Grafémová etapa

V tejto etape sa so slovom a hláskou pracuje systematickejšie. Deti sú s pojmami samohláska a spoluhláska oboznámené a dokážu ich primerane diferencovať. Aktívne manipulujú s materiálnymi reprezentáciami foném – žetónmi. Analyzujú slovo na fonémy, určia, či je daná fonéma samohláska alebo spoluhláska a akou značkou (žetónom) je možné danú fonému označiť. Fonému, ktorú už dieťa dokáže označiť grafémou, neoznačí žetónom, ale použije na jej označenie písmeno na kartičke. Každá skupina grafém má svoje farebné označenie, čo deťom pomáha identifikovať, do ktorej skupiny preberaná graféma patrí. Pri práci má dieťa k dispozícii niekoľko pomôcok: šlabikár, žetóny na označenie foném, kartičky s prebranými grafémami, plastové písmená, pomôcku „okienka“, ktorá umožňuje zmenu grafémy v slove posunutím pásu s viacerými grafémami. Deti riešia napr. úlohy, v ktorých dopĺňajú chýbajúce samohlásky v hláskových schémach v šlabikári, priraďujú samohláskové schémy k obrázku a pod.

 

V pokročilejších fázach sa deti oboznamujú s grafémami tvrdých, mäkkých a obojakých spoluhlások a dvojhlások.

V záverečnej časti etapy  deti zvládnu základný mechanizmus čítania. Opäť sa tu vracajú k slabike, ale už na kvalitatívne vyššej úrovni, keďže slabika je najmenšia jednotka hovorenej reči a zabezpečuje plynulé čítanie, nielen skladanie slov z písmen.

Činnosti, ktoré sa v tejto téme so slovami robia, sú zábavné a hravé a poskytujú dieťaťu možnosť získať pozitívne skúsenosti s prvým čítaním (čítanie odzadu, vyhľadávanie chýb v slovách a pod.)

 

Eľkoninova metóda doma

(Jednoduché aktivity stimulujúce fonematické uvedomovanie.)

 

 

Eľkoninova metodika orientuje pozornosť dieťaťa na úplnú analýzu slova ako základný krok nevyhnutný pre neskoršiu syntézu hlások na slabiky a slová, pre čítanie. Toto všetko sa však má realizovať už v predškolskom veku hrami a aktivitami, ktoré k tomu deti vedú. Dieťa sa učí, že každé písmeno má názov a zvuk, ktorý označuje.

 

• Hláskové bingo –priraďovanie fonémy k obrázku grafémy

 

• Hra Myslím si písmeno

 

• Hľadanie rýmov

 

• Vyčlenenie prvej fonémy

​​​​​​​

• Identifikácia slov vo vetách (rodič/učiteľ číta príbeh, vyzve dieťa, aby zatlieskalo zakaždým, keď bude počuť dohodnuté slovo)

 

• Identifikácia slabík a manipulácia so slabikami

ženička/ praženička

ja sám/ jasám

ja hodujem/ ja hodujem

klepe Tomáš/ klepeto máš

betón/ žetón/ peletón/ maratón

 

• Skladanie slabík/slov

myš-lienka

 

• Identifikácia a rozlišovanie foném

ocko/očko

raz/ráž

krik/krík

prút/prúd

dres/drez

prach/prah

plot/plod

 

• Analýza slova na fonémy

 

• Vynechávanie foném

článok/člnok

brázda/brzda

hrádza/hrdza

hríb/hrb

 

• Nahrádzanie foném

koza mečí/ koza mlčí

 

• Výmena foném

maslo/smola

breza/zebra

struna/Saturn

 

Čo by malo dieťa v ktorom veku v kontexte fonematického uvedomovania vedieť? 

 

3 - 4 ročné dieťa by malo vedieť:

• recitovať básničky a piesne
• spájať význam, formu a funkciu slova
• predvídať, aké slovo môže byť napísané pod obrázkom
• definovať vlastnosti označenej veci ( je to červené)
• kresliť obrázky reprezentujúce slová

 

4 – 4,6 ročné dieťa by malo vedieť:

• deliť vety na slová
• poznať názvy niektorých písmen
• asociovať názvy písmen s objektami (A ako auto)
• nájsť rýmujúce sa slová z 3 možností
• určiť, či sú prvé konsonanty rovnaké/rôzne
• sledovať „text“ zľava doprava.
• definovať slová podľa funkcie (jeme s tým)
• pokúšať sa písať čmáraním

 

4,6 - 5 ročné dieťa by malo vedieť:

• poznať písmená vo svojom mene
• deliť slová na slabiky
• vedieť rozdeliť zložené slová (myš-lienka, pra-ženička)
• definovať slová podľa nadradenej kategórie (napr. zviera)
• vybrať z 3 slov slová s rovnakou prvou hláskou

 

5 – 5,6 ročné dieťa by malo vedieť:

• doplniť posledné slovo do rýmu
• deliť slová na fonémy
• vedieť odstrániť jedno slovo zo zloženého slova
• nájsť tri slová s rovnakou prvou hláskou
• používať písmená pri zápise slov

 

5,6 - 6 ročné dieťa by malo vedieť:

• písať abecedu
• určiť počet foném v slove
• určiť, či sú posledné konsonanty rovnaké/rôzne
• chápať význam medzier medzi slovami
• dokázať vytvoriť definíciu „vety“
• písať slabiky, používať písmená, niektoré samohlásky

 

6 - 7 ročné dieťa by malo vedieť:

• zoradiť slová abecedne podľa prvého písmena
• manipulovať s hláskami v slove
• doplniť verš v básni
• vynechať prvý konsonant
• určiť, v ktorej časti slova je cieľový zvuk
• uvedomovať si veľké písmená, prvé písmeno vo vete, bodku
• denne sa učiť čítať nové slová

 

7 ročné dieťa by malo vedieť:

• používať abecedu pre hry so slovami (napr. skratky)
• meniť význam a formu pre zábavu
• chápať jazykolamy
• vybrať z 3 slov slová s rovnakou poslednou hláskou
• používať !, ?, .
• vlastné mená začať veľkým písmenom
• rozpoznať, kedy sú písmená v slove a kedy mimo
• používa pravidlá pre správny zápis slov

 

Uvedené charakteristiky jednotlivých štádií sú orientačné, odborníci sa samozrejme prikláňajú k myšlienke kontinuálneho vývinu. Dieťa nemusí mať dokonale zvládnutú schopnosť nižšieho štádia, aby mohlo prejsť čiastočne do vyššieho štádia.

 

K čomu dospejeme Eľkoninovou metódou?

Rečový prejav dieťaťa sa postupne školskými požiadavkami skvalitňuje, dieťa si osvojuje gramatické pravidlá, skvalitňuje sa stavba viet aj ich zložitosť, vyslovuje bez fonetických chýb, rastie jeho slovná zásoba. Priemerná slovná zásoba sedemročného dieťaťa, ktoré už má zvládnuté základy čítania, je približne 2500 slov. Verbálna komunikácia dieťaťa sa skvalitňuje. Aby sa však dieťa na túto priemernú úroveň dostalo zavčasu, potrebuje mať pred začatím procesu čítania v škole osvojenú schopnosť fonematického uvedomovania.

 

---

Zdroje:

ING. MARTINA JEŽKOVÁ - Aby se čtení a psaní nestalo ve škole noční můrou

Mgr. RENÁTA KIŠOVÁ: Problémy s čítaním u detí

doc. SEDLOVÁ MÁLKOVÁ, G.: Vývojový vztah fonematického povědomí a znalosti písmen. TOGGA ve spolupráci s Univerzitou Karlovou v Praze, Fakultou humanitních studií, Praha 2015.

TOKÁROVÁ, O.:  Eľkoninova metóda ranej gramotnosti a jej efektivita. Bratislava 2015. (Dizertační práce, vedoucí práce Prof. PhDr. Marína Mikulajová, PhD.

www.elkonin.cz