Články: Pre študentov
O projekte


 

Čo robiť, keď vaše dieťa stratí záujem o krúžok? Rodičom radia tí, ktorí s deťmi pracujú (Anketa)

Petra Polievková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Strata motivácie v krúžku pokračovať je pre mnohé deti bežná. Rodičia však nevedia, ako sa k týmto situáciám postaviť, aby sa dieťa učilo aj zodpovednosti. / Foto: Shutterstock

Vybralo si vaše dieťa krúžok, na ktorý má talent? Krúžok, ktorý ho baví a na ktorý chodí s radosťou? Potom máte zrejme o jednu starosť menej. Čo však robiť v situácii, ak nadšenie dieťaťa postupne opadá a motivovať ho k ďalšej a ďalšej lekcii či tréningu je čoraz náročnejšie?

 

Rodičia detí neraz stoja pred dilemou, ako postupovať vo chvíli, keď ich dieťa z ničoho nič stratí záujem o krúžok, na ktorý sa ešte pred pár dňami tešilo. Každý rodič začne nepochybne pátrať po príčine. Niekedy sa problém podarí odstrániť a nadšenie dieťaťa je späť. Neraz sa tak ale nestane a nechuť pretrváva. Sú dokonca aj deti, ktoré v dobrej nálade a odhodlane idú na svoj krúžok. Po príchode na miesto sa však odmietnu zapojiť do činnosti.

Nie každý rodič vie, ako takéto situácie riešiť. Na jednej strane by možno chcel rešpektovať rozhodnutie dieťaťa. Na druhej strane môže mať obavy, že takýmto prístupom nebude v dieťati pestovať vytrvalosť, snahu dokončiť začatú aktivitu, či odhodlanie prekonávať prekážky. Ako teda zvládnuť situáciu tak, aby sa dieťa cítilo pochopené, ale zároveň bolo vedené k istej disciplíne, k tomu, že ak sa už raz pre niečo rozhodne, je potrebné ľahko sa nevzdať? Odpoveď sme hľadali medzi odborníkmi. Pýtali sme sa:

 

1. Ako má postupovať rodič, ktorého dieťa po istom čase stratí záujem navštevovať vybraný krúžok?

2. Ako pristupovať k dieťaťu, ktoré na krúžok/tréning ide bez akýchkoľvek problémov, dokonca sa zaujíma, čo sa tam bude diať, ale po príchode sa odmietne zapojiť do aktivít?

 

Mgr. Kornélia Ďuríková

školská psychologička, špecialistka na pozitívnu edukáciu


1. Podstatné je, či si krúžok vybralo dieťa samo, alebo mu ho vybral rodič. Ak si krúžok vybralo dieťa, treba sa s ním porozprávať, prečo ho to už nebaví. Snažiť sa zistiť, kde je problém. Je vhodné porozprávať sa aj s vedúcim, ktorý daný krúžok vedie. Zistiť, ako dieťa pracuje, napreduje, ako sa prejavuje na hodinách, prípadne či tam nie sú nejaké problémy vo vzťahoch medzi deťmi. Určite treba ale chvíľu vydržať, nevzdať sa hneď. Môže to byť totiž len krátkodobá strata záujmu. Ak ale vidno naozaj stratu záujmu, netreba na dieťa tlačiť a pokojne skúsiť niečo iné. Je totiž úplne prirodzené, že deti počas základnej školy ešte nemajú vyhranené záujmy a skúšajú rozličné oblasti. Dôležité je, že deti záujem o niečo majú a treba s nimi hľadať oblasť, v ktorej sa nájdu.

 

2. Opäť sa treba pokúšať zistiť, kde je problém. Môže ísť o problém vo vzťahoch medzi deťmi, prípadne o problém s učiteľom/trénerom. Alebo sa dieťa hanbí prejaviť, neverí si. S citom, pochopením a podporou treba zistiť, prečo je to tak. Tu je veľmi dôležitá spolupráca s učiteľom/trénerom, aby dieťaťu pomáhal prejaviť sa, ukázať svoje silné stránky a podporil jeho záujem.

 

Mgr. Martina Fekiačová

riaditeľka MŠ na Jilemnického ul. v Banskej Bystrici; prístup k deťom sa v škôlke riadi princípmi montessori pedagogiky

 

1. V prvom rade by mal každý rodič nezaujate poznať svoje dieťa. Pozorovať jeho obľúbené činnosti a sledovať to, o čo skutočne javí záujem. Často sa stáva, že rodič si plní svoje predstavy o dieťati a vidí ho v dobrej viere také, aké by chcel, aby bolo. Verí, že po čom túži on sám, po tom túži aj jeho dieťa. Ak dieťa spočiatku javí záujem o krúžok/tréning a páčia sa mu vykonávané aktivity, zapája sa do nich, môže to byť v skutočnosti o tom, že si dieťa osvojilo verbalizované rodičovské očakávania.

Príčinou straty záujmu je často aj výdrž dieťaťa. V dnešnej dobe sú deti často vodcom rodiny. Rozhodujú o činnostiach v rodine, nie sú vedené k výdrži a zodpovednosti. Ich záujem o rôzne aktivity sa často a rýchlo mení. Svet sa doma predsa točí okolo nich. Na druhej strane, v každom, aj tom najlepšom a najvhodnejšom krúžku alebo športe, môže nastať obdobie, kedy dieťa stratí záujem. Vtedy by som rodičom radila, aby sledovali svoje dieťa, jeho záujmy, obľúbené činnosti a nevzdali sa. Možno treba prečkať len menšiu krízu. Ak ale neprejde, zrejme toto nie je ešte správny čas na daný krúžok a možno to ani nie je správny šport/činnosť  pre dieťa.

 

2. Tu by som si kládla ako rodič otázku: „Je dieťa dostatočne zrelé, nie je ešte skoro na tento krúžok/ tréning?“ Rozhodujúci je vek, schopnosti a zručnosti dieťaťa. Je možné, že sa mu činnosti na krúžku páčia, ale nemá istotu, že ich zvládne. Možno jeho zručnosti ešte nie sú na takej úrovni, aby z krúžku/tréningu malo radosť. Veľa záleží aj od ľudí, ktorí krúžok vedú. Dôležité je, či vedia aktivity priblížiť dieťaťu tak, aby v nich zažívalo  úspech. Ak je tréning vedený podľa názoru rodiča dobre a  kvalitne, tak by tam mali chodievať aj naďalej a možno sa dieťa osmelí a zapojí do činností. Ak sa tak nestane, vrátila by som sa ku krúžku/tréningu v staršom veku dieťaťa. Vyzretejšie dieťa, čo sa týka schopností a zručností, môže rodiča veľmi milo prekvapiť a s nadšením si užívať aktivity a byť v nich veľmi dobré.

 

Zdroj: Pexels

 

Edmund Pavlík

majiteľ tenisovej akadémie, tréner, zástanca vnútornej motivácie, pozitívneho prístupu a práce s hráčom nielen po športovej, ale aj po osobnostnej stránke


1. Podľa mojich skúseností veľká väčšina detí, ktoré pravidelne navštevujú tréningy, zažije obdobie zníženej motivácie. Takáto situácia sa však nemusí chápať ako problém, ale naopak, ako príležitosť dieťa vychovávať, pomôcť mu v sociálnom dozrievaní, formovať jeho osobnosť a vzťah k sebe samému. Rodičovská úloha spočíva najmä vo vytvorení vhodných podmienok, ktoré dieťa budú ďalej stimulovať k tréningu. Odporúčam dieťa na tréning vopred pripraviť. Odtrhnúť ho od činnosti, ktorú práve robí, s tým, že teraz je čas ísť na tréning, je kontraproduktívne. Vhodné je pripomenúť minulé príjemné zážitky, ktoré sa spájajú s tréningom. Rodič tak podporuje vnútornú motiváciu dieťaťa, ktorá má väčší zmysel, ako tá vonkajšia, keď sa za tréning sľubuje odmena. Rodič by tiež mal mať na pamäti, že jeho negatívne emócie, stres a agresivita sa prenášajú na dieťa. Ak on pred ním kritizuje napr. tréningové metódy, nevhodne sa vyjadruje o trénerovi, alebo iných hráčoch, dieťa bude postupne preberať jeho negatívny pohľad na tréningový proces. Rovnako je to s rodičovskými vyjadreniami „dnes je zima“; „dnes si unavený“; „tak sa mi s tebou na tréning nechce.“ Nemyslím si, že rodič by mal hneď ustúpiť a dovoliť dieťaťu krúžok prerušiť. Vhodné je dohodnúť si spolu nejaký časový úsek, napr. koniec školského roka, potom sa dieťa bude môcť rozhodnúť, či bude pokračovať, alebo skúsi niečo iné. Naučí sa tak tiež prijať záväzok a vytrvať.

 

2. Pomôcť môže vnímanie dieťaťa ako partnera, ktorého sa spýtate, čo by mu pomohlo, aby sa mu do tréningu zapojiť chcelo. Mnohokrát môže byť pre dieťa najdôležitejšia skutočnosť, ktorú dospelý vníma ako nepodstatnú (som samé dievča v skupine, padajú mi vlasy do tváre, chlapci majú vlastné náradie a ja si požičiavam staré, tlačí ma teniska...). Vo všeobecnosti odporúčam hneď dieťaťu neustupovať. Ani keď sa mu na samotný tréning nechce, ani keď sa nechce zapojiť. Môžete rešpektovať rozhodnutie dieťa, ale zároveň ho učiť, že istú povinnosť má napríklad aj voči trénerovi. A je potrebné ísť za ním, povedať mu, že sa ospravedlňujete z dnešného tréningu. Skúste si potom s dieťaťom sadnúť na lavičku a dohodnúť sa, že odcvičí aspoň jedno cvičenie.

 

Mgr. Peter Kuračka

športový psychológ, zástanca pozitívnej motivácie

 

1. V prvom rade je potrebné preskúmať, čo je dôvodom straty záujmu. Dôvodov môže byť veľa. Dieťa krúžok nebaví, konkrétna činnosť ho nenapĺňa a neuspokojuje, veľké celkové zaťaženie dieťaťa a nedostatok času na svoje vlastné aktivity, zlé vzťahy s ostatnými deťmi.... Môže ísť tiež len prechodný nezáujem, prípadne nedostatočný pocit úspechu, alebo nízke sebavedomie. Je potrebné sa s dieťaťom porozprávať, osloviť aj vedúceho krúžku a spoznať jeho pohľad. Potom môže rodič robiť ďalšie kroky. Tými je pomoc dieťaťu nájsť iný krúžok, vyriešiť problémové vzťahy, prípadne s ním prebrať zváženie zotrvania v krúžku.

2. Opäť je dôležité preskúmať, s čím nezapájanie dieťaťa do konkrétnych činností súvisí. Príčin môže byť tiež veľa. Je potrebné brať do úvahy najmä vnútornú motiváciu dieťaťa. Pri tej je dôležité predovšetkým to, aby dieťa robilo, čo ho baví. Malo by sa cítiť byť súčasťou skupiny detí, kamarátov a prežívať pocit kompetencie. Teda toho, že niečo samo dokáže, v niečom je úspešné alebo v niečom rozvíja svoje schopnosti.

 

Svetlana Lipárová

štatutárny zástupca a tréner Školy športu

 

1. Veľmi významnú úlohu tu zohráva vek dieťaťa. Keď je už dieťa staršie, dá sa s ním  porozprávať. Rodič sa dozvie, čo sa deje, prečo sa rozhodlo skončiť. Na základe toho potom vie urobiť záver a rozhodnúť sa v prospech dieťaťa. Odporúčam, aby sa rodič išiel na krúžok pozrieť a pokúsil sa aj sám vysledovať, čo môže byť príčinou nezáujmu dieťaťa v krúžku pokračovať. Dôležité je tiež rozprávať sa vedúcim krúžku. Je možné, že dieťa sa v danom prostredí necíti dobre a chce z neho preč. Dieťa nemusí zvládať dané aktivity, nesadlo si s trénerom, aktivita nezodpovedá jeho veku a mnoho iného. Môže však tiež len špekulovať, uprednostniť sledovanie televízie, hru na tablete, počítači. Je na rodičovi, aby situáciu v spolupráci s trénermi/učiteľmi čo najsprávnejšie vyhodnotil.

 

Otázne je, či je to už niekoľký krúžok v rade za sebou alebo chce dieťa prestať po prvýkrát. Nemenej dôležité je i to, ako dlho dieťa daný krúžok navštevuje. Deti si neraz len potrebujú otestovať a vyskúšať rôzne krúžky, aby zistili, v čom sú dobré, resp. čo ich baví najviac a potom sa rozhodnú. Je to opäť na uvážení rodiča ako dlho dieťa nechá na danom krúžku. Ale podľa môjho názoru minimálne šesť mesiacov je spodná hranica. Predsa len, kým sa dieťa adaptuje, zvykne si na nové prostredie, ľudí, pravidlá – to chvíľu trvá.

 

Možno vám chce dieťa povedať, že potrebuje tráviť viac času s vami a nie s cudzími ľuďmi. Nevie však ako, preto tlmočí len svoj nezáujem v krúžku pokračovať. Deti treba počúvať, veľakrát toho vedia viac ako my dospelí.


2. Je dôležité poznať okolnosti, ktoré s tým súvisia. Ale podľa môjho názoru, ak sa dieťa o aktivity a samotný krúžok zaujíma, tak oň má záujem a problém je niekde inde. Pripomína mi to situáciu, keď je rodič s dieťaťom na krúžku. A práve to je v podstate aj dôvod nezapojenia sa detí do aktivít, resp. dôvod ich častého odbiehania za rodičmi. Je normálne, že dieťa chce byť pri rodičovi, kde sa cíti bezpečne a má v ňom oporu. Otázkou je, či je naozaj potrebné, aby rodič presedel na krúžku s dieťaťom a či to nie je viac na škodu ako na úžitok. Som zástanca názoru, že rodičia s dieťaťom by mali tráviť čo najviac svojho voľného času spoločne. Ak ale  už dieťa navštevuje nejaký krúžok, dajme mu možnosť rozvíjať sa naplno a možnosť, aby nám dokázalo, že zvládne veci samo. Nie iba za našej aktívnej podpory.

 

Mgr. Mária Šlahorová

lektorka kurzov anglického jazyka pre deti a dospievajúcich od 3 do 19 rokov

 

1. Pri výbere krúžku by mal rodič získať čo najviac informácií o jeho spoľahlivosti a  adekvátnosti s ohľadom na vek dieťaťa. Dôležité sú tiež referencie. Ak je možnosť, určite treba navštíviť ukážkovú hodinu a pozrieť sa, ako sa dieťaťu na krúžku páči.

 

Ak sa aj napriek prevencii stane, že dieťa stratí po istom čase záujem o krúžok, ktorý doposiaľ milovalo, určite by som v prvom rade odporučila rodičom neodkladnú analýzu situácie. Veďte rozhovor s vedúcim krúžku, pýtajte sa, či na hodine nedošlo k nejakému konfliktu alebo traumatizujúcej skúsenosti, informujte lektora o záujmoch dieťaťa, ktoré on potom môže zohľadniť pri ďalších aktivitách a zvýšiť tak pre dieťa atraktivitu krúžku. Porozprávajte sa s dieťaťom, voľte pri tom pokojný, láskyplný tón a vhodnú situáciu, vyhnite sa autoritatívnemu prejavu, výčitkám, vyhrážaniu, vydieraniu, kriku, či sľubovaniu odmien za to, že dieťa kurz dokončí. To je iba falošná motivácia, ktorú si navyše dieťa zapamätá a bude ju od rodiča stále vyžadovať. Rodič by mal analyzovať aj svoj vlastný postoj k danému krúžku a svoje požiadavky na dieťa. Ak je pesimistický, prenáša to na dieťa a naopak, ak rodič dieťa povzbudzuje, chváli a daný krúžok vyzdvihuje, vzniká väčšia pravdepodobnosť, že dieťa o daný krúžok nestratí záujem.

 

Na dieťa by nemal byť vyvíjaný tlak. Skôr nech je prítomná snaha uzavrieť dohodu na základe pokojného rozhovoru. Zabúdať by sa nemalo ani na jednoduché veci, akými sú napríklad fyziologické potreby dieťaťa. Nechodí dieťa na krúžok smädné, hladné, nevyspaté, či s potrebou ísť na toaletu? Neodtrhli sme dieťa od zábavnej aktivity, či obľúbeného televízneho programu, hračky, kamaráta, len preto, lebo je potrebné ísť na krúžok? Nemá dieťa až príliš náročný program, veľa popoludňajších krúžkov? Preskúmať je vhodné aj okolité prostredie, ktoré sa konkrétneho krúžku nemusí napohľad nijako dotýkať. Je napríklad všetko v poriadku v škole/škôlke? Je doma všetko v poriadku? Sú v poriadku vzťahy dieťaťa a kamarátov? Je dieťa psychicky a fyzicky v poriadku? Ak sa všetko uvedené javí byť v poriadku, treba dieťaťu navrhnúť dokončenie aspoň istého celku (dokončiť mesiac/kurz/tému). Potom už len s rešpektom voči pocitom dieťaťa, jeho záujmom a rozhodnutiu sledovať, či to bol len prechodný odpor voči krúžku, alebo naozaj potrebuje treba pauzu, prípadne je vhodné zmeniť typ krúžku, skupinu, či lektora.

 

2. Ak je rodič prítomný na hodine, mal by ísť dieťaťu príkladom. Robiť tak má aj v prípade, že dieťa len sedí a nespolupracuje. Dieťa totižto vtedy tiež vníma a učí sa. Navyše, rodič je vzor a ak sa zapája on, časom sa pripojí aj dieťa.

 

Treba rozlišovať, či sa táto situácia stala raz, alebo či sa opakuje. Ak sa opakuje, netreba klesať na duchu, treba ísť dieťaťu príkladom, vyzdvihovať plusy daných aktivít, prípadne dieťaťu pomôcť, aby ich zvládlo. Môžete napríklad aktivity z krúžku robiť s dieťaťom doma, vždy však len vtedy, ak sa tomu dieťa nebráni. Jednak je to tréning, a jednak bude dieťa šťastné a vďačné, že sa mu venujete. Získa navyše svoj čas, aby danú aktivitu zvládlo. Sami tak tiež možno zistíte, kde nastal problém. Možno len vaše dieťa potrebovalo viac priestoru na dané aktivity, potrebovalo cvičiť a nabrať zručnosti, aby na hodine malo viac sebavedomia.  Vždy oceňujte snahu, pretože pochvala a zažitie úspechu je tá najlepšia motivácia pre to, aby sa dieťa nevzdalo a malo potrebu a chuť sa zapájať do aktivít na krúžku i v živote.


Čítajte viac o téme: Motivácia, Kurzy | Školenia, Šport
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.