Barbora Zabransky o domácom vzdelávaní: Vďaka nemu máme čas naozaj sa spoznávať a načúvať jeden druhému

Rodina Zabransky je štvorčlenná rodina žijúca v Škótsku, v ktorej sa hovorí tromi jazykmi. Tvoria ju Slovenka, Nemec a dve šesť a trojročné ratolesti, ktoré o sebe tvrdia, že sú Škóti. K ďalším členom ich rodiny patria mačky Taby a McTat, sliepky Lottie a Chickaletta a päť akvarijných rybičiek. 

S Barborou Zabransky sme sa rozprávali, prečo sa s manželom rozhodli pre domáce vzdelávanie detí a ako vyzerá ich každodenný život.

 

Čo vás priviedlo k tomu, aby ste svoje deti začali vzdelávať doma?

O domácom vzdelávaní sme začali premýšľať už po narodení nášho prvého dieťaťa. Nevedeli sme si celkom predstaviť, ako má štyri a pol až päťročné dieťa vydržať v školskej lavici od deviatej do tretej poobede. V Škótsku školská dochádzka začína totiž už v takom skorom veku.  Predstava bola o to ťažšia, že ani jeden z nás nemal z detstva praktickú skúsenosť s britským školstvom. Kým ja som chodila do školy na Slovensku, môj manžel navštevoval alternatívnu základnú a strednú školu v Nemecku. Alternatívne školy nie sú v Škótsku veľmi bežné a nezávislé súkromné školy pre nás tiež neboli odpoveďou.

 

Prečo?

Najbližšia súkromná škola je od nás vzdialená minimálne 30 min., čo znamená aspoň 2 hodiny cestovania denne, navyše sú nesmierne drahé, čo by sme si my nemohli dovoliť.

 

Neskúsili ste to ani so škôlkou?

Náš syn ako trojročný začal navštevovať miestnu materskú školu v priestoroch málotriedky, kde boli v štyroch triedach zlúčené ročníky 1-7. Bol to pre nás určitý kompromis. Celá škola mala len 70 žiakov rozdelených do štyroch tried a materská škola trvala každý deň len od 8:15 do 11:20. Počas tohto roka sa niektoré z našich obáv potvrdili. Prekvapilo nás, ako málo času deti trávili vonku. Boli povzbudzované k tomu, aby vedeli napísať svoje meno bez toho, aby vedeli nakresliť základné geometrické tvary. Tiež sme sa nestotožňovali s tým,  koľko času mohli stráviť na tablete. Sú škôlky, kde vymenili knihy za darované čítačky kníh, čo je dosť rozšírený trend. Niekto to okomentoval slovami, že bohatí sa stávajú bystrejšími, zatiaľ čo chudobní dostanú k dispozícii technológie (Rich get smart, poor get technology).

 

Takže aj po reálnej skúsenosti rástli pochybnosti, či chcete zostať súčasťou bežnej školy?

Áno, v tomto období sme si začali klásť ďalšie otázky. Mnohé vyplývali z našich osobných skúseností a spomienok, ktoré sme mali na detstvo a školu. Na jednej strane sme pre naše deti chceli len to najlepšie z pedagogického hľadiska, na druhej strane sme chceli, aby naše rozhodnutia boli v súlade s naším hodnotovým presvedčením. Čo a ako sa deti učia v škole a prečo? Je to naozaj dobré, ak najbližších trinásť rokov strávia minimálne šesť hodín denne preč od rodičov, obklopení väčšinou len jedným dospelým pedagógom a húfom rovesníkov? Je pre nás dôležité, aby naše deti ovládali všetky tri jazyky? Nakoľko im chceme sprostredkovať skúsenosti jedinečné pre obe naše kultúry? Rozhodli sme sa teda do hĺbky preskúmať možnosť domáceho vzdelávania. Náš plán bol ukončiť materskú školu a začať s domácim vzdelávaním v prvom ročníku základnej školy. Realita však bola trochu iná a materskú školu sme nakoniec dokončili už formou  domáceho vzdelávania, keďže medzitým prišla na svet jeho sestrička.

 

Aké boli vaše začiatky v domácom vzdelávaní?

Prvý rok doma nám otvoril oči a stal sa našou odpoveďou na otázku prečo. Môj manžel pracuje ako opatrovateľ pre miestnu charitatívnu organizáciu. Aj napriek tomu, že je zamestnaný na plný úväzok, jeho smeny znamenajú, že v priemere pracuje len dva a pol dňa v týždni. Veľmi si vážime, koľko času môžeme stráviť spolu. Je to pre nás veľký dar v krajine, kde každá štvrtá rodina je neúplná. Domáce vzdelávanie sa stalo súčasťou nášho každodenného života. Učíme sa jeden od druhého a cez záujmy našich detí. Či sme vonku na prechádzke, na záhradke, na západnom pobreží, či stanujeme, cestujeme, varíme alebo čítame knihu. Prežívame, že ak na to vytvoríme priestor, môžeme sa naozaj aktívne učiť po celý život. 

 

 

Určite ste spoznali viacero rodičov, ktorí sa rozhodli nedať deti do bežnej školy. Aké boli ich dôvody?

Za posledné dva roky sme stretli ľudí s rôznymi dôvodmi. Niektorí rodičia neboli spokojní  s poskytovanou výučbou, s prítomnosťou šikany na školách, so zlým mentálnym zdravotným stavom spôsobeným školskou dochádzkou, s neschopnosťou školy poskytnúť potrebnú starostlivosť a vzdelanie žiakom v integrovaných triedach, ale bola tu aj túžba byť s deťmi trochu dlhšie doma. V neposlednom rade je to aj túžba vyučovať deti na základe etických alebo náboženských princípov danej rodiny. Dôvodov je veľa a môžu byť veľmi rôznorodé, ale vždy je tu pre rodinu (dieťa) možnosť vrátiť sa do školskej lavice formou inštitucionálneho vzdelávania.

 

Aké prínosy vidíte v domácom vzdelávaní?

Jedna z najväčších výhod, ktorú vidíme, je, že nie sme obmedzovaní školským rozvrhom a rokom. Naše dni sú vďaka tomuto pomalšie a uvoľnenejšie. Máme na seba čas, čas naozaj sa spoznávať a načúvať jeden druhému. Máme čas na život. Tiež sme si veľmi skoro uvedomili, že je oveľa jednoduchšie nájsť tie správne osnovy alebo si prečítať niečo o manželstve či rodičovstve a podať z toho obsah, ako ten obsah žiť. Naše rozhodnutie vzdelávať doma, nás priviedlo naspäť do "lavíc" a k pokore. Dennodenne sa učíme spolu s našimi deťmi, či to sú nové poznatky, emočná inteligencia alebo čo to znamená žiť v súlade s naším presvedčením,  že sa nemôžeme spoliehať len na seba a svet okolo nás.

Takto na jednej strane učíme my naše deti, ale zároveň sa učíme popri nich aj my.  Máme čas na veci, ktoré nám prinášajú radosť. Čas na stretnutia a budovanie vzťahov s priateľmi z cirkvi, čas na budovanie vzťahov a komunity v našom susedstve. Čas strávený v prírode, cestovaním a objavovaním miest okolo nás. Čas na záhradku, varenie a pečenie, kedy sa nemusíme báť, o koľko to bude trvať dlhšie s pomocou štyroch malých rúk. Ďalšou výhodou je naša sloboda vo výbere obsahu výučby, ale aj to, akou metódou túto výučbu sprostredkujeme. Pri domácom vyučovaní sa inšpirujeme a využívame rôzne pedagogické prístupy. 

 

Akým výzvam čelíte pri domácom vzdelávaní?

Ako všetko, čo za niečo stojí, aj domáce vzdelávanie má svoje výzvy, ťažkosti či nevýhody. Z materiálnej stránky je to napríklad strata príjmu, keďže často jeden z rodičov dlhodobo ostáva doma pri deťoch a nik mu za túto prácu neplatí. Pre nás to znamenalo zhodnotiť si, čo naozaj musíme „mať". Ukázalo sa, že toho naozaj nie je až tak veľa a čas strávený spolu je na nezaplatenie. Človek by si mohol myslieť, že ak sú deti vyučované doma, potrebujú viac hračiek a učebných pomôcok, kníh atď. No aj tu platí, že menej niekedy býva viac. Ťažkosti často vedú k nečakaným objavom. 

 

Nie je to pre rodičov veľmi únavné vychovávať a vzdelávať deti bez cudzej pomoci?

Trávenie času s rodinou, aké poskytuje domáce vzdelávanie, je veľmi vzácne. Určite sú dni a niekedy aj týždne, keď je to veľmi vyčerpávajúce a  prežívate pochybnosti. Súrodenci majú na jednej strane hlbší vzťah, na druhej strane spolu riešime denne viac konfliktov, ako keď by boli v škole od seba oddelení. No výsledky stoja zato. Niekedy sa zastavím a teší ma, ako podrástol ich charakter, trpezlivosť, láskavosť, ohľaduplnosť a niekedy cez tieto situácie sa mení náš vlastný život ešte viac. No a samozrejme sú tu aj otázky rovnováhy, zadelenia času a motivácie. Každá rodina si časom nájde ten svoj  rytmus.

 

 

Odkiaľ získavate potrebné informácie?

Najčastejšie z internetu. V dnešnej dobe nie je problém dostať sa k informáciám. Problémom je  skôr to, aby sme to s tými informáciami nepreháňali. Na webe je možné nájsť mnoho webstránok, ktoré  sú plné praktických návodov na tie najlepšie vyučovacie hodiny, aké  vaše dieťa môže zažiť.  Ak však pri plánovaní a zhromažďovaní informácií strávite noc čo noc, nik vám za to nepoďakuje a ani vy sami nie. Toto platí aj pre ostatné oblasti života. Ako niekto, kto má rád obraz a fotografiu, je pre mňa modré svetlo obrazovky veľmi vábivé. Je to jedna z oblastí, na ktorej ako rodina pracujeme. Žiť viac v dennodennej realite, a nie unikať do tej virtuálnej. Informácie o domácom vzdelávaní môže človek nájsť aj na štátnej webstránke[1], ktorá sa venuje vzdelávaniu a tiež jedna neštátna charitatívna organizácia poskytuje dobrý informačný základ[2].

Miestne informácie a skupiny je možné nájsť aj cez uzavreté skupiny na sociálnych sieťach. Každé väčšie mesto a oblasti pod ne spadajúce majú svoju vlastnú uzavretú skupinu na sociálnych sieťach. Sú tiež skupiny zameriavajúce sa na tému náboženstva alebo jednotlivé metódy výučby. A mám aj jednu svoju obľúbenú webstránku, ku ktorej sa opakovane rada vraciam[3].

Potom sú tu knihy a knižnica. Škótsko ponúka veľa možností na nakupovanie z druhej ruky a niektoré z našich najpoužívanejších kníh sme našli v charitatívnych obchodíkoch. Keďže sa snažíme vychovávať deti trojjazyčne, dbáme aj na to, aby sme mali dostatok kníh v slovenskom a nemeckom jazyku. A  v neposlednom  rade to sú ďalší rodičia, ktorých sme za posledné dva roky stretli, a ktorí sa tiež venujú domácemu vzdelávaniu.

 

Ako vyzerá celková situácia ohľadne domáceho vzdelávania v Škótsku?

Škótsko má približne 5,5 miliónov obyvateľov. Počet detí v domácom vzdelávaní tu má rastúci trend. V školskom roku 2016/2017 bol počet týchto detí odhadnutý na 480 a v roku 2018 to bolo podľa BBC 969 detí.

Škótsky „Home Education" systém, ako sa tu domáce vzdelávanie nazýva, je zaujímavý v tom, že každá rodina má právo vyučovať svoje dieťa doma, bez ohľadu na vzdelanie rodičov a sociálno-ekonomické postavenie rodiny a bez akéhokoľvek zasahovania štátu, čiže aj bez pravidelného preskúšavania detí a to až do ukončenia strednej školy dieťaťa, pokiaľ nie je vznesená obava o kvalite daného vzdelávania.

 

Kto môže vyjadriť takúto obavu o nedostatočné vzdelanie dieťaťa?

Obavu môže vzniesť všeobecný lekár, susedia kontaktujúci sociálnych pracovníkov s podozrením zanedbávania, vedúci krúžkov, členovia cirkvi alebo napríklad ak rodičia spolu nežijú a jeden z partnerov nesúhlasí s tým, že deti nenavštevujú školu. Deje sa to častejšie, ak dieťa už školu navštevovalo alebo ak má zdravotný alebo mentálny postih. Väčšinou sa to potom rieši tak, že rodič predloží písomný záznam učebných a voľnočasových aktivít. Častou obavou je nedostatok socializácie. Ak príslušný samosprávny orgán nie je uspokojený v tomto štádiu, môže si vyžiadať domácu návštevu poprípade preskúšanie nezávislým pedagogickým pracovníkom alebo sa pokúsiť súdne nariadiť povinnú školskú dochádzku. Avšak tento prístup je často považovaný za zastrašovanie a prekračovanie moci, ktorú samosprávne územia majú a sú napríklad notoricky známe kraje, kde sa to deje častejšie.

Škótska legislatíva hovorí, že je povinnosťou každého rodiča dieťaťa školského veku  poskytnúť adekvátne vzdelanie, zodpovedajúce jeho veku, schopnostiam a nadaniu buď cez pravidelnú školskú dochádzku alebo skrze iné prostriedky[4].

Domáce vzdelávanie je právo podmienené tým, že rodičia poskytujú vhodné vzdelanie zodpovedajúce veku, schopnostiam a nadaniu dieťaťa, a výber tejto možnosti sám osebe nevyžaduje povolenie[5].

Ďalšou alternatívou k pravidelnej školskej dochádzke a domácemu vzdelávaniu je tzv. flexi schooling (flexibilná výučba), kde škola a rodič dieťaťa nesú rovnakú zodpovednosť za výučbu dieťaťa na základe dopredu dohodnutých podmienok, napr. dieťa bude navštevovať školu len doobeda, tri dni v týždni a podobne a rodič bude vzdelávať dieťa doma podľa školských osnov vo zvyšnom čase. Avšak riaditeľ školy má právo túto možnosť odmietnuť. Domáce vzdelávanie je menšinový no rastúci trend. 

 

Odkiaľ získavate podporu?

Našťastie v tom nie sme sami. Dve z našich najbližších miestnych skupín majú na sociálnej sieti  registrovaných 647 a 328 užívateľov. Menšia skupinka, do ktorej sa aktívne zapájame, má 39 členov (rodín), s ktorými sa stretávame každý týždeň. Okrem týždenných stretnutí v zime a celodenných výletov od jari do jesene absolvujeme spoločný domáci vzdelávací tábor dvakrát do roka, ktorý trvá od nedele do stredy.

Tohto roku sme jarný tábor strávili v dedinke Lochranza na severe ostrova Arran. Naša skupina si prenajala celý miestny youth hostel a tu sme spoločne strávili štyri dni varením, upratovaním, rozhovormi a hrami. Každý deň mal svoj doobedňajší a poobedňajší program ako napríklad: športový deň, výtvarná výchova v prírode, túra, nacvičovanie predstavenia o geologickej stavbe ostrova, pečenie, príprava dekorácií a hudobného programu na večernú „Kids café". Je to vynikajúci čas a priestor si oddýchnuť a načerpať novú inšpiráciu, zhovárať sa s ostatnými rodičmi o témach blízkych domácemu vyučovaniu, zatiaľ čo naše deti trávia krásny a bezstarostný čas so svojimi priateľmi. Tieto pravidelné stretnutia a vzťahy, ktoré tu nadväzujeme, sú jedným z našich oporných pilierov.

 

Kto je súčasťou tejto komunity?

Táto skupina sa skladá z rodín z rôznych kútov sveta, s rôznymi svetonázormi, s deťmi vo vekovom rozpätí od 0 po 18 rokov a viac. Sú tu rodiny, ktoré majú batoľatá a nad domácim vyučovaním ešte len rozmýšľajú, ale aj také, ktorých najstaršie dieťa študuje na vysokej škole po ukončení tej domácej. Sú medzi nami rodiny s deťmi rôznych schopností a s rôznym postihnutím, rodiny, ktoré sa na domácu výučbu tešili a ďalšie, pre ktoré to bola tá posledná a jediná možnosť. Stretávame tu rodiny, ktoré dobre rozumejú dňom, keď sa cítime ako na vrchole sveta, ale aj dňom, keď sme na dne. A pre deti je to úžasný priestor stretnúť ľudí, ku ktorým by počas školského dňa nemali prístup. Rada sa z diaľky pozerám, ako náš šesťročný syn sedí v kruhu s deťmi a tínedžermi a zaujato rozoberá svoju obľúbenú tému. Alebo keď sa naša trojročná dcéra pridá k mamičkám s bábätkami a spieva im uspávanky. Keď obaja chcú ukázať celej skupine motýle na pieskových dunách na západnom pobreží a trpezlivo opakujú mená jednotlivých druhov zmäteným rodičom. Nikto tu nie je príliš malý alebo starý nato, aby sa učil alebo učil iných.

Ďalšou oporou sú rodiny, ktoré žijú nablízku. S dvoma sme sa viac-menej pravidelne stretávali každý pondelok od septembra do februára u nás doma a s jednou z nich takto fungujeme už celý rok. Potom sú tu naši vlastní chápaví rodičia, naša baby, dedo a oma, ústretoví susedia, priatelia a známi z mestečka ako aj miestna nadácia pre rozvoj. Jej cieľom je zlepšiť životné podmienky v mestečku Beith, v oblasti rekreácie, vzdelávania a pracovných príležitostí, kde sme dobrovoľníkmi a kresťanský zbor, ktorý navštevujeme už 11 rokov.

 

Zapojili ste sa aj do komunity „world school“ (svetová škola). O čo ide?

Pripojili sme sa k nim toto leto. Mali sme naplánovanú týždňovú dovolenku v auguste a trojtýždňovú dovolenku v septembri. Keďže máme sliepky a mačky, rozmýšľali sme nad tým, čo s nimi, keď budeme cestovať. Známa nám poradila world schoolers. World Schoolers sú rodiny, ktoré vyučujú deti na cestách. Niektoré rodiny cestujú na plný úväzok, niektoré si dávajú ročnú cestu okolo sveta, pracujú diaľkovo alebo sú na služobnej ceste. No všetky majú jednu vec spoločnú a to, že potrebujú niekde bývať, kým navštevujú hosťovskú krajinu. Mnohé z rodín sú ochotné postarať sa o váš dom, byt, domácich maznáčikov a rastliny výmenou za ubytovanie, kým ste preč. Do troch dní bola naša dilema vyriešená a kým sme cestovali na samotný juh Anglicka, štvorčlenná rodinka z juhu Anglicka, cestovala na dovolenku k nám. V septembri sme uvítali päťčlennú rodinu z Utahu, USA. A tak si mohli bezstarostne užívať náš dom počas našej  pomalej cesty trajektom a vlakmi zo Škótska na Slovensko za priateľmi a rodinou, ktorých sme počas nej navštívili. 

 

 Čo by sa muselo stať, aby ste opustili domáce vzdelávanie a vstúpili do štátneho systému vzdelávania?

Toto je veľmi ťažká otázka. Momentálne si neviem predstaviť konkrétny dôvod z našej strany. Samozrejme domáce vzdelávanie by mohlo byť zakázané štátom. Tiež, ak by sa naše osobné pomery zmenili natoľko, že by sme ich nevedeli prispôsobiť požiadavkám, ktoré na nás domáce vzdelávanie kladie a neboli by sme viac schopní poskytnúť adekvátne vzdelávanie našim deťom doma.