Spoločné spanie s dieťaťom má svoje výhody aj úskalia

Zvažujete spoločné spanie s dieťaťom? Máte obavy, aby ste niečo nepokazili? Prečítajte si, čo o spoločnom spánku hovoria najnovšie poznatky vedy.

Spoločné spanie s dieťaťom dokáže v rámci rodiny a okolia rozprúdiť vášnivú diskusiu. Niekto varuje, že spoločné spanie je nebezpečné, nepohodlné a vyrastie v jeho dôsledku nesamostatné dieťa. Iní si naopak nevedia spoločné spanie vynachváliť a vidia v ňom veľkú pomoc pri nočnom dojčení a možnosť prehlbovania vzťahu so svojim dieťaťom. Oba tábory však stavajú zväčša svoje tvrdenia len na vlastnej skúsenosti s výchovou svojich vlastných detí. Okrem rešpektovania potrieb svojej vlastnej rodiny však môžeme zohľadniť aj výskumné skutočnosti o spoločnom spánku.

Malé dieťa potrebuje od narodenia fyzickú blízkosť dospelej osoby. Západné spoločnosti na to akoby na chvíľu zabudli, no našťastie sa čoraz viac dostáva do popredia dôležitosť kontaktu rodiča a dieťaťa. V momente narodenia sa prikladá dieťa na kožu matky (tzv. skin to skin contact), izba spolu s bábätkom na novorodeneckom oddelení už nie je vymoženosť, ale bežná súčasť starostlivosti o dieťa. Rodičom je prirodzené dieťa nosiť, masírovať, často si zadovážia šatku či nosič, aby mohli byť s malým dieťaťom v tesnej blízkosti. Často sa ale zabúda na to, že aj čas spánku je pre vývoj dieťaťa dôležitý.

Spoločný spánok predstavuje situáciu, kedy dieťa spí väčšinu nočného (ale aj denného) spánku s matkou či s rodičom v jednej posteli (prípadne má postieľku bez bočnice pritlačenú k rodičovskej posteli). Z evolučného či antropologického pohľadu nejde o nič výnimočné a kontroverzné. Naopak, s ohľadom na dojčenie, bezpečie, obmedzené miesto pre život, je spoločné spanie s dieťaťom pre človeka úplne prirodzené. Dodnes sa odhaduje, že spoločné spanie s dieťaťom nájdeme u 70 % populácie.

Napriek tomu je v západných kultúrach spoločné spanie často diskutované a aj u nás je pre väčšinu rodičov samozrejmou súčasťou výbavy detská postieľka. Napríklad Americká akadémia pediatrov spoločné spanie s dieťaťom neodporúča z dôvodu rizika syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS), no zdôrazňuje benefity spania dieťaťa v blízkosti rodičov – v jednej izbe, no vo vlastnej postieľke.

Výhody a nevýhody spoločného spania

Viacero štúdií poukazuje na komplexnosť fenoménu spoločného spania. Niektoré štúdie zdôrazňujú psychologickú dôležitosť blízkosti rodiča, iné sa pozerajú na tento fenomén skôr cez optiku fyzickej bezpečnosti a komfortu. Oba náhľady sú relevantné a každý pohľad vysvetľuje možné prínosy i mínusy spoločného spania.

Bezpečnosť a kontrola

Rodičia spiaci s dieťaťom dokážu dieťa častejšie skontrolovať než rodičia, ktorých dieťa spí v postieľke. Dieťa a matka sa počas spoločného spánku synchronizujú (v štúdiách sa väčšinou sleduje kontakt dieťaťa s matkou pri spánku). Matka tak vie včas reagovať na nočné rozrušenia dieťaťa a iné jeho potreby.

Dokáže tak včas zasiahnuť v prípade nebezpečenstva, ale aj rýchlejšie zabezpečiť hygienické potreby dieťaťa. Zistilo sa, že niekedy rodičia v snahe vyhnúť sa spoločnému spaniu nakoniec idú ešte do väčšieho rizika, keď od únavy s dieťaťom zaspania na gauči.

Fyziológia a rozvoj dieťaťa

Blízky telesný kontakt podporuje rozvoj novorodenca. Pokiaľ dieťa spí osamote, prichádza o telesné a iné podnety od rodiča a dochádza do istej miery k zmyslovej deprivácii. Napríklad vôňa mlieka matky reguluje fyziologické procesy. Dieťa má dobre vyvinutý čuch. Príjemná a známa vôňa rodiča, predovšetkým matky tak pozitívne ovplyvňuje fyziologické procesy a dokonca znižuje výskyt apnoe u predčasne narodených detí.

Kvalita spánku

Zistilo sa, že deti, ktoré spia s rodičmi majú ľahší spánok a môžu sa teda častejšie budiť (to platí aj pre ich rodičov). Kvalita spánku je však diskutabilná práve v kontexte dojčenia. Iná štúdia totiž ukázala, že dojčiace matky, ktoré spia so svojim bábätkom sa síce častejšie budia (matky aj deti), no ich kvalita spánku nie je horšia. Dojčenie je pre ženy, ktoré spia v posteli s dieťaťom jednoduchšie a často oveľa pohodlnejšie. Nemusia tak často vstávať a následne prekladať dieťa do postieľky. Môžu sa tak lepšie vyspať.

Dojčenie

Spoločný spánok je pre dojčenie z praktického hľadiska pohodlnejší. Niektoré štúdie dokonca potvrdili, že spoločný spánok podporuje dojčenie. Ženy, ktoré s dieťaťom spali následne aj dlhšie dokázali dojčiť.

Rodinné spolužitie

Veľa ľudí vníma spoločný spánok s dieťaťom ako ohrozenie partnerského intímneho života. Samozrejme je predpoklad, že rodičia skutočne musia načas intímne chvíle preložiť na iné miesto, no toto rovnako hrozí pokiaľ dieťa spí vo vlastnej postieľke a má plytký spánok. Preto platí, že samotné spoločné spanie by nemalo negatívne ovplyvňovať partnerské spolužitie, len je potrebné ho načas prispôsobiť novým rodinným podmienkam.

Naopak, mnoho ľudí si vyberá spoločné spanie aj s cieľom rozvoju vzťahu so svojim dieťaťom. Pri spoločnom spánku sa dokonca nameral nižší level stresových hormónov u matiek aj u detí. Spoločné spanie sa tak pripája k dobrej praxe pre podporu a zdravú vzťahovú väzbu s dieťaťom.

Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS) a spoločný spánok

Spoločné spanie bolo modernou vedou západu odmietnuté práve z dôvodu podozrenia na zvýšené riziko náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS). Štúdie, ktoré urobili tieto závery však boli časom silno kritizované pre metodologickú nepresnosť. Ukázalo sa, že samotné spoločné spanie nemusí zvýšiť riziko SIDS, no sú to iné faktory, ktoré pri zdieľaní postele zavážia: fajčenie matky (počas a po tehotenstve), užívanie alkoholu alebo drog, používanie umelého mlieka, nebezpečné podmienky pre spánok (napr. gauč alebo vodná posteľ). Iné štúdie dokonca zdôrazňujú prepojenie na chudobu. Žiaľ, v tejto oblasti stále nie je možné zaujať úplne jednoznačné stanovisko.

Preto pokiaľ sa rodičia rozhodnú pre spoločný spánok s dieťaťom, mali by zohľadniť všetky odporúčania pre zaistenie bezpečia dieťaťa.

Podmienky pre bezpečný spánok

• V miestnosti nesmie byť príliš teplo.
• V posteli by sa nemali nachádzať žiadne vankúše ani prikrývky navyše.
• Povrch má byť tvrdší a rovnomerný (aby nevzniklo riziko zaborenia sa, prepadnutia, ako napríklad pri gauči).
• Myslite na to, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa hrozí riziko pádu z postele. Pomôcť môžu zábrany na posteľ (dostatočne vysoké, aby ich dieťa nepreliezlo) alebo dočasne obloženie postele vankúšmi na zmiernenie následkov prípadného pádu. Najbezpečnejšie však môže byť spanie s matracom priamo na zemi.
• Rodičia by v žiadnom prípade nemali piť alkohol, fajčiť, užiť lieky či drogy v prípade, že plánujú spoločný spánok s dieťaťom v jednej posteli.
   

Do akého veku dieťaťa je vhodné spoločné spanie?

Na otázku, do akého veku dieťaťa je vhodné spoločné spanie neexistuje jednoznačná odpoveď. V prvom rade by spánkové usporiadanie malo vyhovovať celej rodine. Výskum predškolákov ukázal, že deti, ktoré od útleho veku spia vo vlastnej postieľke dokážu lepšie samé zaspať, majú menej nočných budení – sú jednoducho spánkovo samostatnejšie. Platí to však len v prípade spánku. V tomto výskume 3-5 ročných detí sa ukázalo, že deti, ktoré spali s rodičmi boli v sociálnom kontakte odvážnejšie a samostatnejšie v sebaobsluhe. Neplatí teda jeden zo strašiakov, že z dieťaťa, ktoré spí s rodičom vyrastá nesamostatný jedinec.

Skôr než jednoznačný vek by sme sa preto mali zamerať na proces, ako postupne dieťaťu predstavíme jeho vlastnú posteľ. Určite počas jeho života ešte prídu fázy, kedy vás v noci navštívi z dôvodu rôznych obáv. Je to prirodzené a v konečnom dôsledku je to prejav, že u vás dieťa vyhľadáva bezpečie.

Ako odučiť dieťa od spoločného spania?

Ako teda dieťa naučiť spať vo svojej vlastnej posteli? Spánková poradkyňa Kim West vo svojom blogu The Sleep Lady radí rodičom byť trpezliví. Pokiaľ je dieťa dostatočne staré, je dobré s ním o tom vopred hovoriť, aby malo čas túto informáciu spracovať. Pomôcť môže nejaký objekt, s ktorým si dieťa zvykne spať a odnesie si ho do novej postieľky. Môžete ho tiež zapojiť do kúpy jeho vlastnej spálne, dovoliť dieťaťu, aby si vybralo vlastnú posteľnú bielizeň. Je prirodzené, že prvé noci bude dieťa vyžadovať vo svojej nove izbe/postieľke vašu prítomnosť. Netlačte na pílu, môžete si k nemu prvé noci I ľahnúť, neskôr si sadnete na stoličku a postupne dieťa na novú spánkovú rutinu privykáte.

„Normálny“ spánok diktuje kultúra

Je dôležité si uvedomiť, že aj naše predstavy o tom, ako a koľko má dieťa spať sú silno kultúrne podmienené. Práve predstava, že dieťa sa má čím skôr naučiť spať v postieľke, ideálne byť schopné samé zaspať vôbec nemusí vychádzať z biologického základu. Ak najlepšie vaše dieťa zaspí a spí iba v prítomnosti rodiča, väčšinou matky, je to z evolučného aj biologického pohľadu plne opodstatnené. Napriek tomu sa väčšina rodičov pod tlakom očakávaní okolia aj svojich vlastných rozhodne ísť proti tejto prirodzenosti. Často je týmto motívom aj potreba rodičov dopriať si nerušený a kvalitný spánok, aby mali silu na dennú starostlivosť o dieťa. To je samozrejme tiež v poriadku a každá rodina si preto musí zvážiť taký prístup, ktorý bude celej rodine vyhovovať.

Jednoznačne platí úzus, že žiadna rada ani odporúčanie ohľadom (spoločného) spánku univerzálne nesedí v každej rodine a pri každom dieťati. Buďte preto citliví na potreby vašej rodiny a snažte sa vzájomne zosúladiť.