Stres je považovaný za súčasť každodenného života. Stresovým situáciám sú vystavované už deti v skorom veku, kde ich spúšťačom stresu môže byť čokoľvek negatívne. Všetkým študentom, či už tým mladším alebo starším, by zaručene pomohlo naučiť sa ovládať svoj stres najlepším možným spôsobom. Ľahko sa to hovorí, no pod stresom ľudia dané momenty vnímajú inak. Niektorých stres nijako neovplyvňuje, v niektorých stres dokáže vyvolať neuveriteľnú snahu uspieť a byť vynikajúci, a na druhej strane môže stres utopiť akékoľvek nádeje a schopnosti.
Podľa výskumu vedcov na univerzite v Chicagu môže byť stres hlavným rozdielom medzi úspešnými a neúspešnými študentmi. Pod vplyvom stresu u človeka vznikajú rozdielne telesné reakcie. Spôsob, akým ich interpretujeme ovplyvňuje, či sa budeme v strese dusiť, alebo naopak budeme napredovať. Ak si študenti svoje fyziologické reakcie vysvetľujú ako zlyhanie, tak sa ním automaticky stanú. Naplnia sa naše obavy z danej situácie a stanú sa skutočnosťou. Ak však študent vníma situáciu pozitívne, reakcie na stres nemusia jeho výkon ovplyvniť, pretože je s danou situáciou vnútorne vysporiadaný.
Najväčšiemu stresu zo školy možno predísť
Podľa slov špeciálne pedagogičky zo Súkromnej základnej školy s materskou školou Montessori Evy Štočkovej by pri zápise do prvej triedy mali byť po odporučení učiteľky alebo školskej psychologičky deti otestované v pedagogicko-psychologickej poradni, pretože tak môžu predísť zbytočným stresovým situáciám. Napríklad škôlkarom s jemnou motorikou môže pomôcť nultý ročník, kde sa budú jeho problémom venovať osobne a dôslednejšie, pričom po uplynulom čase bude schopnejší zvládať stres, ako keby začal svoje štúdium nevyspelý a nepripravený ho zvládať napriek svojmu hendikepu. V prípade detí, ktoré sú hyperaktívne a nevedia sa dobre koncentrovať, je lepším riešením školu na rok odložiť.
Každý človek je jedinečný
U detí je bežné, že sa vzájomne porovnávajú, svoje schopnosti, ale aj výsledky. Preto by sa pedagógovia v školskom prostredí, ale aj rodičia, mali vyhýbať prehnanej súťaživosti a zameriavať sa viac na výnimočnosť a vieru v osobité schopnosti detí. Chybným krokom môže byť vyžadovanie absolútnej dokonalosti od detí. Nikto z nás nie je dokonalý a tento fakt si musia uvedomiť rovnako rodičia ako pedagógovia a v neposlednom rade aj samotné deti. Ak dieťa nevyniká v oblasti jazykov, ale má nadanie pre prírodné vedy, treba ho v tom podporovať a neprikladať veľmi veľkú váhu tomu, čo nám v skutočnosti nejde. Samí jednotkári majú navyše sklon k perfekcionizmu, pre ktorý trpia stresom viac než ktokoľvek iný. Neustále niečo vylepšujú a neodpustia si nijakú chybu. Mnohokrát dochádza tiež k plneniu snov a vízií rodičov, ktorí si sami nemohli splniť očakávané predstavy a prenášajú ich tak na svoje ratolesti.
Stres vzniká predovšetkým v hlave, a preto je dôležité odbúrať negatívne myšlienky príjemnejšími formami trávenia času. Najbežnejšia a zároveň najúčinnejšia metóda je rozhovor s dieťaťom. Možno má vaše dieťa na pleciach naložené viac ako unesie, správnym riešením by mohlo byť nahradenie veľkého množstva mimoškolských aktivít iba športovaním, alebo jednoduchým nič nerobením počas týždňa.
Psychologička Dominika Černá z klinického pracoviska Salvus rodičom radí:
Pomôžte dieťaťu hľadať riešenia, buďte trpezliví
Ak vám dieťa vyrozpráva konkrétnu stresovú situáciu, porozprávajte sa sním, aké riešenie by bolo najvhodnejšie. Samozrejme, nechajte priestor pre jeho pocity, aby aj samotné dieťa nejakým nápadom prispelo. Ak sa spolu s ním zúčastňujete na budovaní riešenia, ako sa zbaviť stresu, budujete aj jeho sebadôveru a sebavedomie. Ak poznáte faktory, ktoré u dieťaťa vyvolávajú stres, pokúste sa nájsť spôsoby, ktoré eliminujú stresové situácie, respektíve sa im dieťa vyhne úplne. Buďte pri rozhovoroch trpezlivý a netlačte na dieťa. Aj dospelý človek potrebuje čas, kým bude schopný rozprávať sa o momentoch, ktoré sú pre neho nepríjemné a stresujúce.
Nahlas pomenujte pocity dieťaťa
Rozprávajte sa s vaším dieťaťom a ak si všimnete, že ho niečo trápi, pokúste sa priamo pomenovať pocity, ktoré prežíva. Pozor však, aby pomenovanie problému nevyznelo ako výčitka alebo obvinenie. Dokážte mu, že ho máte záujem počúvať, buďte empatickí a vľúdni. Mnohé z detí samé nedokážu povedať, aké pocity prežívajú a čo ich stresuje. Vy mu môžete pomôcť rozpoznávať jeho emócie, dokonca prostredníctvom slov ho nepriamo donútite komunikovať o jeho problémoch a stresových situáciách, ktoré zažil.
Načúvajte svojmu dieťaťu
Počúvajte svoje dieťa pozorne, s pokojom, so záujmom, trpezlivosťou a otvorenosťou. Snažte sa vyhýbať dlhým prednáškam o tom, čo si myslíte, že vaše dieťa malo urobiť a zbytočne ho neobviňujte. vašou úlohou je u dieťaťa vyvolať pocit, že jeho pochybnosti sú oprávnené. Pokúste sa získať opis celej situácie a nechajte dieťa, aby sa vyrozprávalo. Niekedy stačí obyčajný rozhovor na to, aby sa dieťa upokojilo a stres spracovalo. Pozitívne je, ak po takomto rozhovore zmeníte tému na niečo relaxačné a nedávate vzniknutému problému či stresovej situácii viac priestoru.
